Samuel Sámel
LORDI
Myslíte si, že Donna Summer, Pantera a Pink Floyd nejdú do hromady? Že momentálnu dobu si predsa nik nemôže užívať? Myslíte si, že vydať 7 albumov naraz by mohol len šialenec? To, čo nám všetko povedal Mr.Lordi vás môže presvedčiť o tom, že dnes už ozaj nik nič negarantuje. Ani to, že pizza Havaii by mala byť postavená mimo zákon!
----- UPOZORNENIE: Mr. Lordi si nedáva servítku pred ústa, keďže som sa s ním nebavil prvý raz, nedával som si ju ani ja a interview nie je nijakou formou cenzúrované. Pre niektorých čitateľov môže byt poburujúce. Aj kvôli prejavom sympatií k pizzi Hawaii. -----
Nazdar! Poďme na to zhurta – Čo do boha?! Ako ... už som počul nejaké legendy o tom, že tento album bude dlhý, ale keď mi na stole pristálo 78 skladieb, vedel som, že si sa musel pekelne nudiť!
(Smiech) Vôbec si nemyslím, že to má niečo spoločné s tým, že sa nudím. No, bol to len nápad – pôvodne som chcel urobiť 10 albumov. Ale nahrávacia spoločnosť povedala, že nie, že to je príliš veľa. 7 by malo podľa nich stačiť. Takže to bol pôvodne len nápad a bol som zvedavý, či je niečo také možné zrealizovať. A bolo! Musím povedať, že ani 10 albumov by nebol vôbec problém. Takže vlastne... áno (smiech)
Pokiaľ viem, albumy sú nejakým spôsobom to, z čoho bolo zložené Killection, ale môžeš mi povedať, aké to bolo napísať 78 (no... teda oveľa viac) skladieb v takom množstve žánrov za tak krátky čas?
Vôbec to nebol problém. U mňa to tak bolo vždy. Za tých 20 rokov Lordi sme mali skôr problém s tým, že píšem veľa skladieb, pretože píšem dosť intuitívne. A to znamená, že vždy, keď nahrávame nová album s Lordi, čo je väčšinou okolo 10 skladieb, ja ich napíšem aspoň 20. Aj keď, ak mám byť úprimný, väčšinou je to tak 40-50 skladieb, ktoré vznikajú tak nejak popri tom. Jednoducho sa všetky nepomestia na album. Takže zvyčajne problém nie je v písaní piesní, ale v tom, že ich máme veľa, pretože tak ja pracujem. Píšem rýchlo a píšem veľa. A tým myslím VEĽA. Vždy to tak bolo a veľmi ma to baví. Vďaka tomu, ako píšem hudbu, je to tak, že keď dopíšem jednu skladbu, zisťujem, že mám napísané 2-3. Vznikajú ako akýsi vedľajší produkt.
Povedzme to tak – ak mám refrén, ktorý znie ta-dada-da-dada-da alebo čokoľvek iné a riadim sa len svojou intuíciou (môžeme to nazvať aj ako nejaký vnútorný pocit), jednoducho ma niečo napadne, čo by mohlo nasledovať, ja to nahrám a odložím bokom. Potom vidím, že je to skvelá pesnička, ale nehodí sa k refrénu, na ktorom som pôvodne pracoval. Tak to len odložím niekde bokom. A takéto sprostosti sa mi dejú neustále. To je dôvod, prečo na konci dňa, ak mám jednu hotovú pieseň, v skutočnosti ich mám dve alebo tri.
To znamená, že to nebol problém. A čo sa týka rôznych žánrov, všetko sú to hudobné žánre, ktoré milujem. Takže môžem povedať, že bola veľká zábava mať trochu slobody a nemať všetky tie pravidlá. Pre každý žáner existujú určité pravidlá. Vieš a tie proste musíš dodržiavať. Užíval som si každý zasratý moment.
Ak sa nemýlim, všetky tie albumy sú akousi poctou kapelám, ktoré ťa niekedy ovplyvnili?
No, pár takých kúskov tam je. Všetko to začalo s Killection, predchádzajúcim albumom, kedy bola myšlienka urobiť v podstate niečo ako Kiss Catalogue. S Lordiversity je to trochu iné. Prvý album, Skelectic Dinosaur, tam môžeš počuť veľa Kiss, ale keď ideš ďalej, išiel som hlbšie do tematiky. Napríklad pri disko to vôbec neznie ako Kiss – Dynasty alebo Unmasked. To sú disko albumy Kiss. Aj keď tie albumy vlastne nie sú až také disko. (Smiech) Stále sú to rockové albumy. Išiel som ďalej do priestoru, kde sú Boney M, Bee Gees, Earth, Wind & Fire a Donna Summer. To je to pravé disko. A tak to ide ďalej. Konceptuálny album The Masterbeast from the Moon, nápad začal Kiss – The Elder, ale chcel som ísť ďalej ako len ku Kiss. Je skôr inšpirovaný kapelami ako Rush a Pink Floyd. Myslím, že je to len album Abusement Park, kde som každú skladbu chcel napísať v štýle konkrétnej kapely. Ak sa mi to podarilo, môžeš v nich počuť feeling kapiel ako Twisted Sister, starého Accept, starého Iron Maiden, starého Helloween či starého W.A.S.P.
Z toho, čo som zatiaľ, čítal online, to, čo si povedal sedí. Humanimals by malo byť rádiový rock – niečo na štýl Bon Jovi...
To je správne. Humanimals je hair metal / AOR, ale snaha nebola písať to podľa konkrétnej kapely, album je inšpirovaný skladateľom – Desmondom Childom, ktorý píše veľa vecí pre Alice Coopera, Bon Jovi, Kiss a podobné kapely. Je to vlastne môj úplne najobľúbenejší album zo všetkých. Toto a Superflytrap – disko album.
Abracadaver je thrash – niečo na štýl Metallica a Pantera... (Áno!) ... a pri Spooky Sextravaganza som dosť premýšľal o tom, čo to je a jediné, na čo som prišiel, bol Rob Zombie.
Rozhodne je to Rob Zombie. Ďalej na tom albume môžeš počuť Clawfinger, Nine Inch Nails, Depeche Mode a Shotgun Messiah. Ten album sa písal najľahšie, keďže Lordi už v tej dobe existovali. Jediné, čo som tam musel urobiť, bolo spomenúť si na demá Lordi z rokov ´92, ´93, ´94 a ´95. A presne takýto druh hudby robil Lordi v roku 1995. Bolo to naozaj jednoduché, pretože aj tak sa musím držať svojich koreňov a to je štýl, s ktorým Lordi vtedy začínali. Sranda je, že aj keď je všetko v skutočnosti vymyslené – rok 1995 bol rokom, kedy bola oficiálne vydaná prvá skladba Lordi. Volalo sa to Inferno a bolo to súčasťou kompilačného CD v mojom rodnom meste, kde majú mladé kapely jednu skladbu a prvá oficiálne vydaná skladba Lordi bola práve na tomto albume. Tak som nejaký čas rozmýšľal, že by sme túto pesničku mali nahrať znova a dať ju na album, ale potom som sa rozhodol, že to radšej neurobíme, keďže to bola strašne o hovne skladba. (Smiech) Ale bolo by zábavné skombinovať realitu s fiktívnou minulosťou, ale ...
Väčšinu času je táto časť jednoduchá, ale ... ako by si opísal Lordiversity ako album. Pretože je to jedno vydanie – tak nejak – ale ... ako je vôbec možné ho opísať ako album?
No je to fiktívna staršia tvorba. Presne to to je. To je najjednoduchší spôsob, ako ho opísať. Je to fiktívna staršia tvorba zasadená do fiktívnej časovej osi, ktorá v skutočnosti neexistuje. Tak to proste je. Popisuje, ako by zneli Lordi, keby existovali v roku 1975 a ´79 a tak ďalej. Ale ďalšie vysvetlenie a ďalšia rada pre počúvanie je, že všetky tieto rôzne žánre sú hudobné štýly, ktoré ma proste bavia. A som si dobre vedomý toho, že zarytým fanúšikom Lordi sa pravdepodobne nebude páčiť všetkých sedem albumov. Pravdepodobne sa im bude páčiť jeden alebo dva albumy a zvyšok budú proste nenávidieť alebo naopak. Pokiaľ teda nemá niekto presne rovnaký vkus na hudbu ako ja. Pre mňa sú všetky tieto rôzne žánre niečím, na čom som vyrastal a milujem tieto hudobné štýly. Ono sa to dá popísať aj tak – musíš sa nad tým zamyslieť a myslím, že môžem použiť prirovnanie k pizzérií. Takže každé dva roky sa otvára pizzeria Lordi a my prichádzame s novou pizzou. A môžeš prísť každé dva roky a ochutnať novú pizzu. A vieš, že na pizzi Lordi sú vždy čabajka, jalapeňos, paradajky a syr. Zatiaľ chápeš?! Každé dva roky, keď si prídeš pre novú pizzu, vieš presne, čo dostaneš. Niekedy je na nej viac jalapeňos, niekedy menej čabajky, niekedy viac syra a menej paradajok alebo v inej kombinácií. Ale v podstate vieš, čo je na pizzi, keď prídeš do pizzérie Lordi. Teraz, keď prídeš do pizzérie Lordi, nie je tam jedna nová pizza, je tu sedem rôznych pízz. Ingrediencie sú všade rovnaké, no oddelene. Dostaneš jednu pizzu jalapeňo, jednu syrovú pizzu, jednu paradajkovú pizzu a jednu pizzu s čabajkou. Takže toto prirovnanie je najlepší spôsob, ako opísať, čo je Lordiversity. Dostaneš všetky tieto žánre dokopy a potom pochopíš môj spôsob myslenia o hudbe. A keď to všetko spojíš dokopy, dostaneš to, čo je tradičná hudba Lordi. Potrebuješ trochu disko, potrebuješ trochu thrashu, trochu industriálu a zvyšok, aby si mal Lordi tak, ako znejú bežne. Ale teraz, pri tomto albume, sú všetky oddelené a postavené samostatne. Tak to vidím ja. Všetky sú skutočne základnými súčasťami zvuku Lordi.
Pretože niektorí ľudia sa len pýtajú, čo má disko spoločné so zvukom Lordi. Och! Poriadne veľa! Ak premýšľaš o melódiách disko hudby, ak premýšľaš o niečom, čo ti rozhýbe nohy a prinúti ťa to kyvkať si hlavou, je to v podstate disko. Nemal by si myslieť na zvuk, ale na aranžmány a hudbu a skutočný pocit, rytmus a atmosféru hudby. Ak si zoberieš napríklad Would You Love a Monsterman, je to v podstate disko skladba, ak by si použil iné aranžmá a inú inštrumentáciu. Je to zasraná disko skladba upravená do rocku. Ale je to tak. Nie je to len zvuk alebo produkcia, čo robí iný žáner, ale aj spôsob, ako ju píšeš, vieš. Tak to chodí. Vidím to tak, že všetka hudba je v podstate rovnaká – sú tu melódie prepojené s veršami a to vytvára harmóniu a potom máš rytmy, máš tempo. Je to len o čase a určitom názore, do akej úpravy to zaradíš a do akého žánru to nakoniec zapadne. A každý žáner má svoje zákony a pravidlá, ako písať hudbu a ako dosiahnuť, aby niečo znelo presne ako ten ktorý žáner. Neviem, či to dáva vôbec zmysel, ale vieš, takto o tom uvažujem.
Porovnávaš albumy s pizzou a musím povedať, že sa mi to páči. Ktorý album by bol „divná“ Hawaii pizza?
Netuším. (Smiech) Pretože ich všetky milujem. A čo sa mňa týka, ananás na pizzi milujem. Takže pri hudbe aj jedle je to len vec vkusu. Moja obľúbená pizza je tá, kde máte veľmi silné jalapeňos a veľmi sladký ananás a potom čabajku. Milujem ten súboj, ktorý medzi sebou vedú. Tak netuším ako odpovedať. Záleží na poslucháčovi, ktorý z nich by bol Havaii alebo tá hnusná pizza. A viem, že je veľa ľudí, ktorí si myslia, že ten či onen album by bol ten najhorší a ktorý z nich by bol najlepší. A už sme to aj videli – keď vyšiel prvý singel – Believe me, z disko albumu. Veľa ľudí ho milovalo a potom tam bolo veľa ľudí, ktorí hovorili: „Preboha, čo to kurva je?! Čo je to za sračku? Toto má byť metal?“ a ja som si povedal: „Preboha, ty zasraný idiot. NIE! Nikto ti nepovedal, že to má byť metal, kde si na to sakra prišiel? To je DISKO!“ O mesiac neskôr vyšiel Abracadaver a presne tú istú reakciu sme mohli vidieť z opačnej strany. Niektorí ľudia hovoria: „Yeaaaaah! Konečne! Konečne metal! To Believe me pred mesiacom bolo tak na hovno! Kurva, konečne!“ a ďalší zas „Och, nemám veľmi rád tento typ hudby. Viac sa mi páčilo to Believe me.“ A tak to ide. Naozaj si myslím, že pokiaľ niekto nezdieľa presne taký hudobný vkus ako ja, nie všetky albumy sa budú páčiť každému.
Kapely zvyknú mať problém vybrať skladby do setlistov, keď majú 10 nových skladieb...
(Smiech) Hej! (Smiech)
Čo do čerta chcete robiť?
Viem, kam tým mieriš. Nemám tušenie. Povedal by som... Pamätám si, keď vyšiel náš prvý album. Mali sme problém, pretože sme mali sotva 40 minút hudby a mali sme koncerty, kde sme mali hrať asi hodinu a pol. Vtedy máš asi len 10 skladieb a potom musíš odohrať pár coverov, aby si to naplnil. Na druhom albume máš dostatok materiálu na plnohodnotný koncert. Ono je to stále relatívne ľahké, kým má kapela vyberať zo 4 alebo 5 albumov na zostavenie setlistu. Ale potom to je len ťažšie a ťažšie vytvoriť setlist, ktorý bude obsahovať niečo z každého albumu. Zvyčajne je to naozaj sakramentsky ťažké. Doteraz sme nahrali 10 štúdiových albumov. Teraz budeme mať 17 albumov. Myslím, že Kiss majú 20 štúdiových albumov, takže sa skús opýtať Kiss, aké ľahké je vytvoriť setlist. Nie je to jednoduché a vždy bude niekto, kto bude sklamaný. A nikto nemá čas sedieť 5 hodín v hľadisku a prechádzať si všetko z každého albumu. To by bolo dosť náročné. Pravdepodobne zahráme niekoľko skladieb z toho či toho albumu a s najväčšou pravdepodobnosťou nebudeš môcť počuť skladbu z každého jedného albumu na jednom sete. To je proste realita.
Museli ste niekoľkokrát odložiť „F#ck COVID Tour“ ... kvôli, no ... COVIDu ... Je stále možné, že sa odohrá alebo sa chystáte rovno na turné Lordiversity?
No... Bude to zaujímavé a stále premýšľame o tom, čo do pekla urobíme, ale Lordiversity je v podstate stále Killection. Teraz, v časoch Corona víru, sa svet Killection trochu zväčšil. Pre mňa, ako to vidím ja, je to rozšírenie albumu Killection. V podstate je to skutočný svet Killeciton, takže sme stále v tom istom období. Čo sa týka turné, na jar vyrazíme na turné so Sabaton a The Hu. Sme tam ako prvá kapela, takže samozrejme nebudeme hrať celý set. Budeme hrať 45 minút alebo možno 60 minút alebo tak nejak. Takže tam to rozhodne nebude miesto, kde by sme mohli robiť nejaké nové divné veci ani nič zvláštne. Potom prídu festivaly a festivaly nie sú miesto, kde by ste mali začať hrať napríklad Church of Sccubus, 12 minút dlhú progresívnu skladbu z The Masterbeast From the Moon. Keď hráš na festivale, zavolali ťa, aby si hral soundtrack pre ľudí, ktorí sa chcú rozbiť a chcú si zašukať. Nie je čas ani miesto na hranie niečoho podobného, takže pravdepodobne budeme mať stále normálny set – niečo ako na festivale. Potom to bude takmer rok na jeseň, keď budeme mať konečne vlastné turné. Lordiversity by už malo zhruba jeden rok a Killection by malo 2 roky alebo 3 roky. Stále neviem, čo budeme robiť. Korona pokazila všetky plány, ktoré sme mali, pretože rok 2022 je tiež 20.výročím Get Heavy a pôvodný plán bol mať na budúci rok akcie s tematikou Get Heavy, ale teraz sa všetko zmenilo, takže netuším, čo budeme robiť. Pravdepodobne na festivaloch urobíme nejaké špeciálne Get Heavy veci, možno...možno nie, uvidíme. Potom na jeseň si myslím, že to bude kombinované turné Killection/Lordiversity. Myslím. Ale dobrá vec teraz je, že by sme mali mať veľa času na to, aby sa fanúšikovia vyjadrili, aké pesničky sa im páčia a aké nie, takže vlastne úplne prvýkrát v histórii Lordi by sme vedeli, čo sa fanúšikom páči a čo chcú, aby sme hrali. Pretože vždy to bolo tak, že sme išli na turné a album práve vyšiel a fanúšikovia ho počuli prvýkrát. Ale v tom čase sme už mali predstavu, čo budeme hrať naživo. Urobili sme nový setlist, urobili sme show a všetko, takže keď sme sa rozhodovali, čo budeme hrať na pódiu, je to vždy náš odhad a zvyčajne sa tento odhad veľmi mýli. Dobrým príkladom toho bolo napríklad Killectour. Už sme vybrali skladby, album ešte ale nevyšiel a už sme skúšali celý set a obľúbená pesnička kapely bola Blow My Fuse. Boli sme nadšení a tešili sme sa, že ju zahráme naživo. Keď sme sa dostali na turné a každý večer sme hrali Blow My Fuse, čo bola obľúbená pesnička kapely, uvedomili sme si, že polovica publika išla na toaletu alebo si skočili pre pivo alebo niekam. Väčšina najšťastnejších ľudí počas tých štyroch minút, keď sme hrali Blow My Fuse, bola na pódiu. Uvedomil som si, že sme si vybrali zlú skladbu, aj keď je to obľúbená skladba kapely z albumu. Potom na Meet & Greet sme od fanúšikov počuli, že by sme mali hrať Cutterfly alebo Evil. A tie dve pesničky nám ani neprišli na um, keď sme vyberali pesničky. Z nejakého šialeného dôvodu je to vždy tak, že fanúšikovia a kapela majú rozdielne predstavy o tom, čo by malo byť na setliste. Tak ako to má byť teraz to bude dobré, pretože teraz budeme mať čas si skutočne vypočuť od fanúšikov, aké piesne by vlastne chceli počuť a z akých albumov. To je dosť zriedkavé. Normálne sa musíte rozhodnúť skôr, ako by to oni vôbec počuli. Sranda je, že si pamätám na mnohé z mojich obľúbených kapiel, ktoré som videl naživo, keď mali vydaný nový album a pamätám si, že sa to stalo s Kissom, Alice Cooperom, UDO – išiel som na koncert a chcel som počuť svoju obľúbenú pieseň z nového albumu, ale nie, oni zahrajú tú najhoršiu pesničku z nového albumu. A vždy to tak bolo. Neviem čím to je, ale nie sme to len my, je to väčšina kapiel – kapela má iný názor ako fanúšikovia na to, aké sú dobré pesničky na albume.
Spomenul si turné so Sabatonom. Je to vlastne po dlhom čase vaše prvé turné, kde nehráte ako headliner. Ako bude pódiová show ovplyvnená skutočnosťou, že otvárate koncert a aký je to pocit neísť na turné ako headliner?
Nezáleží na tom, kde hráš, pretože tie minúty, keď sme na pódiu, je to pódium naše. Je to niečo podobné, ako keď si na festivaloch. Naozaj je ti jedno, kto príde po tebe alebo kto bude hrať pred tebou. Naozaj ťa to nezaujíma, pretože tých 60 minút, kedy ste na pódiu, je to pódium vaše a je vám úplne jedno, čo bude potom a je vám úplne jedno, kto tam ešte bude hrať. Takže to nie je iné. Dobrá vec na tom je, že hráme dosť skoro (pre nás), takže to bude pre nás naozaj ľahké turné. Naša práca sa totiž skončí už večer. Musím povedať, že to bude celkom vítaná vec.
A hala nebude ešte tak vyhriata, že?
Aj tak nám bude horúco kvôli maskám. Nezáleží na tom, kedy hráme. Takže toto sa naozaj nemení.
Teraz, ako sme už niekoľkokrát spomenuli, je kvôli pandémii všetko zatvorené a všetci musia zostať doma. Ako si využil všetok ten voľný čas?
No, urobil som sedem albumov. Tieto časy koronavíru boli najrušnejšie za celý čas Lordi. Bol som skurvene zaneprázdnený. Tomu by si neveril. Roztrhalo by ti z toho hlavu. Dostal som nápad na celý 10 albumový set, potom sme to zredukovali na sedem. Doslova do jedného týždňa, keď sa turné v marci 2020 zastavilo a od tej chvíle som bol počas všetkých tých sračiek, čo sa diali okolo dosť zaneprázdnený. Robil som všetky obaly albumov, všetok merchandise, grafiku, no... všetko. Veľa sa plánuje, je veľa vecí, ktoré treba urobiť. Písanie, štúdio – keďže som produkoval všetky albumy a potom je tam veľa práce navyše. Všetky videoklipy som pre nás režíroval, takže... hovorím ti, počas pandémie som nemal problém premýšľať o tom, čo urobím s voľným časom, pretože som nemal ani minútu voľného času. Bol som zaneprázdnenejší ako kedykoľvek predtým. Čo považujem za dobré. Vidím svojich priateľov a ľudí, ktorí len sedia doma na riti a pýtajú sa, čo majú robiť. No robte niečo, čokoľvek! To som spravil ja. Vlastne budem istým spôsobom smutný, keď sa celá koronavírová pandémia raz konečne skončí, pretože som si to celé celkom užíval.
Som typ človeka, ktorý nemá veľmi rád ľudí, rád som sám so svojimi psami a rád tvorím a mám svoj vlastný režim dňa. Vstávam o 11 alebo o 12 a spať idem o 2 alebo 3 ráno. Pracujem v noci – začínam okolo deviatej večer a končím o 3 ráno. Takže môj svet je ... no, veľmi si užívam svoju vlastnú spoločnosť a ľudia ani turné mi vôbec nechýbajú. Pre mňa je to nebo, že môžem robiť to, čo len chcem. Takže viem, že som iný ako kopa ľudí, ale toto mi vôbec nechýba. Je v poriadku, keď sa to vráti, ale mám pocit, že mi bude smutno, keď príde ten deň a celá tá pandémia sa skončí.
Povedal si nám, že pokojne by si mohol napísať 10 albumov, nie sedem. A vlastne si to urobil.
No, aby som bol úprimný, máme skladby pre 11 albumov.
Koľko z nich boli skladby, ktoré si napísal niekedy v minulosti a len si ich „recykloval“?
Každá skladba na Lordiversity, okrem tej, ktorá už bola na Killection, bola napísaná v lete 2020. Aj keď existujú stovky nevydaných skladieb Lordi, nepoužil som žiadne z demo nahrávok, ktoré som mal. Tentokrát sa mi na to ani nechcelo a ani som nepotreboval. A ani by som vlastne nemohol, aj keby som chcel, pretože sme tu používali rôzne žánre a tak trochu ich musíš všetky napísať, keďže všetky tie demá sú Lordi materiál, nie thrash alebo disko. A keďže píšem toľko materiálu, vec sa má tak, že som ani nechcel, pretože ma baví neustále písať nové veci.
