Michal Roháč
PANDÉMIA A KULTÚRA III
Pôvodne som myslel že ponechám mojej úvahe dlhší časový odstup, ale ako sa menia nariadenia v tejto dobe tak sa objavujú nové dôsledky a problémy spôsobené koronou. Momentálne sa tu objavila nespokojnosť s odškodňovaním v oblasti kultúry. Hneď je jasné že peniaze na odškodnenie nebudú dostatočné pre každého a je samozrejmé aj to, že každý by chcel s pomyselného koláča čo najviac pre seba. Na tento postoj má samozrejme právo každý umelec, ale už tu sa to začalo selektovať kto by mal získať najviac. Tak ako by to malo byť? Kultúra to nie je iba o umelcoch, ale aj ľuďmi za nimi. Zvukári, osvetľovači, maskéri, usporiadatelia podujatí a samozrejme médiá. Práve o nich tu budem písať, pretože na nich sa tu zabudlo a pritom sú pre celú kultúru až príliš potrebný. Možno si poviete, že veď je to iba nejaké internetové magazíny, ale nezabúdajte kde sa zverejňujú a kto informuje o novinkách, koncertoch, festivaloch a dáva sa široký priestor prezentácii kapiel. Nikdy sa tieto magazíny nezapredali a v minimálnej miere niečo za svoju prácu boli ocenené. Tento rok bolo mnoho koncertov zrušených a preložených, mnoho hudobníkov prišlo o svoje príjmy a organizátori straty rátajú v tisícoch eur. Prišlo odškodnenie za straty v dôsledku pandémie a samozrejme keď sa majú peniaze rozdeliť tak každému je málo a tu sa už kolektívny duch akosi vytratil. Možno to bude znieť ironicky, ale asi takto si to mnoho umelcov predstavovalo: My sme boli doma a nevystupovali, nemáme peniaze, my sme koncerty organizovali a tiež sme prišli o peniaze, my sme ich technicky zabezpečovali a taktiež sme prišli o peniaze a takto z toho vzniká doslova babylon. Áno každý z nich si svoje ušlé zisky zaslúži aby boli kompenzované, ale nikto z nich sa ani len nemyslel na tie internetové stránky ktoré o nich písali a propagovali ich už v minulosti. Veď načo by aj bolo treba. V krátkej dobe vznikli v kultúre rôzne únie, napísali sa články, rozbehla sa doslova propaganda ako nechajte nás pracovať či nebudeme ticho a hurá systém poďme to posielať na tie zabudnuté internetové magazíny, ktoré nám aj v minulosti uverejňovali rozhovory, koncerty, recenzie, reportáže a samozrejme vo svojich požiadavkách ich nespomínajme. Veď načo aj keď tu boli a tieto veci majú byť od nich samozrejmé. Budem teraz písať za seba, pretože tak ako iné redakcie aj naša dostala email s tlačovou správou o tom ako štát minimálne odškodnil kultúru. Trochu som si nechal čas a premýšľal či to uverejníme a podporíme, ale nakoniec sme do toho išli. Tak ako vždy, ale tu by sa zišlo skôr zamyslieť nad doterajším fungovaním. Či už si čitateľ, hudobník, organizátor tak sme sa opäť raz postavili za teba. Preto ak si túto úvahu dočítal do konca tak sa v prvom rade zamysli aj nad našou prácou a uvedom si dôležitosť našej existencie.