Michal Roháč
PANDÉMIA A KULTÚRA II
Pôvodne som ku mojej úvahe z obdobia keď sa všetko uzavrelo a krajina padla do núdzového režimu neplánoval písať ďalej na tému Covid 19. Tak ako všetci tak aj Ja som očakával aké zmeny nastanú po uvoľnení opatrení, ktoré mali zamedziť šírenie vírusu. Počas tohto obdobia sa mnoho koncertov zrušilo, preložilo na budúci rok, ale mnohé koncerty sa už objavili s sľubujú neopakovateľné kultúrne zážitky. Či sa uskutočnia alebo nie, to sa v tomto momente neodvážim povedať, pretože ešte stále žijeme v akomsi strachu, či skôr očakávaní druhej vlny pandémie ktorá sa predpovedá na jeseň. To už sú však všetko len dohady a tak v tomto to ponechajme na osud, respektíve na orgány ktoré majú právomoci nariadenia uložiť. Ale pozrime sa na obdobie ktoré je už za nami. Mnoho kapiel začalo skladať a nahrávať albumy, niektoré natočili videoklipy, svojpomocne urobili pre svojich priaznivcov nejaké online koncerty či už zo skúšobní, alebo do svojej koncertnej prezentácie zainvestovali a ku vystúpeniu si najali niektorú z firiem a tak vysielali plnohodnotný koncert a niektoré proste nerobili nič. Tak či onak pozrime sa na to pozitívne, pretože každý tak aspoň získal čas dokončiť začaté projekty, alebo aspoň prehodnotiť svoje budúce smerovanie a napredovanie. Opatrenia sa postupne uvoľňovali a mnohé podujatia sa mohli aj keď obmedzene usporiadať. Nariadenia síce boli aj sú pomerne obmedzujúce a organizátorom okrem toho, že mali viac povinností ohľadom podujatí boli nútení si spolu s kapelami prejsť podmienky či zmluvy. Muselo sa do úvahy brať niekoľko faktorov a už pri stratách ktoré spôsobili nariadenia sa museli rozpočty okresať. Proste núdzový stav sa skončil, ale kultúra ešte stále v tomto stave funguje. Aj keď mnohé plány boli aj sú smelé, niektoré koncerty vzišli takpovediac na prianie ľudí a kapiel, pretože nebol fanúšik čo by neplakal či nenadával na zrušeným či preloženým koncertom. Vypadalo to na renesanciu kultúry, pretože zrazu si každý uvedomil o čo prišiel a tak sa tešil z každej čo i len menšej akcie. No a prišlo v oblasti kultúry uvoľnenie na ktoré mnoho ľudí túžobne čakalo. Začali sa konať podujatia a aj keď nikto neočakával návštevnosť niekoľko stoviek či nebodaj tisícov, čo ani napriek nariadeniam nebolo možné tak prvotnú eufóriu vystriedalo zistenie, že všetko ostalo po starom. Náreky a iné prejavy opäť vystriedal všeobecný nezáujem o podujatia. Beriem to, že mnoho ľudí prišli tento rok o koncerty zahraničných kapiel, ale to neznamená že mladé a nové kapely si nezaslúžia ich pozornosť. No stalo sa. Opäť mladé kapely nemali koncerty, ale takpovediac verejné skúšky. Na koncerty prišli opäť len tí ľudia čo chodili na koncerty aj pred pandémiou a práve všetci čo najviac verejne demonštrovali svoj smútok a hnev vlastne na koncerty vôbec nechodili. Ako sa každý dovolím si povedať pózersky prezentoval na sociálnych sieťach tak na žiadny koncert neprišiel. Tu sa možno spozná mnoho ľudí a ich silné reči o tom ako budú svojou účasťou podporovať domáce koncerty sú kde? Už na smetisku minulosti aj keď len nedávnej. Možno mnoho z nich si moju úvahu práve číta a trochu sa aj urazil. V tomto je mi to jedno aké má pocity, ale dúfam že sa nad sebou minimálne zamyslí. Pred nami sú ďalšie podujatia a médiá o nich informujú každý deň, preto neuvažujte nad tým či budú, preneste sa cez tzv. strach z korony, svoju lenivosť a jednoducho na ne choďte. Som rád ak si tento článok dočítal do konca a ak si sa nad ním aj zamyslel a možno prehodnotil svoje konanie tak ho šír ďalej nech sa uvedomí čo najviac ľudí.