Michal Roháč
PANDÉMIA A KULTÚRA VI
Tak a máme tu leto. Už by sa dalo čakať, že korona už bude minulosťou, situácia je iná. Zopár koncertov či festivalov sa uskutočnilo a niektoré ešte na svoj deň D čakajú. Tak či onak od minulého roku sme sa tu ďalej neposunuli, pretože veľké festivaly ešte o rok svoje termíny posunuli a fungovať môže jedine domáca scéna. Ku tomu nám opatrenia okliešťujú počty účastníkov a pridávajú na administratíve. Veď registrácia za účelom prípadného dohľadania, rúška, najnovšie pribudol kovid pas pre ľudí čo už sú očkovaný. Možno to by bolo najlepšie riešenie, pretože nariadenia sú také aké sú a menia sa každú chvíľu a našinec ktorý ešte nebol na „včeličke“ tak môže mať podujatie trochu drahšie. Mobilné odberové miesta skončili a na podujatie návštevník musí mať čerstvý výsledok testu potvrdzujúci jeho negatívny výsledok, ale ten si už musí zaplatiť. Takže vlastne tu nebolo nutné ani určiť kapacitu, pretože mnoho ľudí nepríde už len z dôvodu platenia (nezmyselného) testu, alebo tak ako ja ignorácie súčasných nariadení. Ale kapelu je možné podporiť aj zakúpením hudobného nosiča, trička, či iného sortimentu v prípade že ním kapela disponuje. O to viac problémov majú žiaľ organizátori, pretože im sa to odrazí na predaných vstupenkách a návštevnosti. A navyše je tu ďalší nevyspytateľný faktor a to meniace sa nariadenia. Žiaľ ešte stále je tu veľké riziko úplného zákazu a v tom prípade ide celá práca do .... Nuž kultúra akosi nabrala charakter zmrzlinového stánku. Sezónna záležitosť ktorá tento krát nemusí a ani nebude odškodnená. Takže škody a straty sú už teraz obrovské a ku tomu sa pridala ďalšia, ktorá postihla hlavne undergroundovú domácu scénu. Minulý týždeň sa objavila správa o úmrtí Juraja Haríňa. Človek ktorý urobil pre domácu scénu veľa či už svojim obnoveným vydavateľstvom Immortal Souls, alebo novým Slovak Metal Army umiera na ojedinelé ochorenie na ktoré umiera päť ľudí ročne. S Jurajom som síce nebol v užšej spolupráci dlhšiu dobu, ale jeden čas bol aj on súčasťou redakcie keď v roku 2016 písal pre náš magazín recenzie. Už vtedy mi bolo jasné že Juraj nebude dlhodobou súčasťou redakcie, pretože mal svoje plány za ktorými si išiel a po opustení redakcie bol náš kontakt už len sporadický. Napriek tomu mám voči nemu úctu a rešpekt, pretože pre domáce kapely robil do konca svojich dní veľmi veľa. Takže domáca undergroundová scéna to bude mať ešte ťažšie. Samozrejme každý je nahraditeľný a tak svoje žiale prejavilo aj veľa samozvancov a pseudovodcov. Dnes keď píšem túto úvahu tak má Juraj pohreb. Situácia pre niekoho v štýle „Zomrel kráľ, nech žije kráľ“. Image v štýle rip či len poslanie kytice na pohreb, ale to nemá význam riešiť. Komu bol blízky ten si čas na poslednú rozlúčku s ním našiel a kto nie tak nech má dôvody aké chce. Každopádne Juraj odviedol kusisko práce a kapely posunul na vyšší level. Či už bude mať nasledovníkov, alebo nie ukáže čas. Ale svet ide ďalej a čo prinesú najbližšie týždne bude ešte zaujímavé. Už nás strašia novou mutáciou a tak zatiaľ bude asi dobré využiť to čo nám súčasná situácia umožňuje. Dúfam, že na jeseň nebude avizované uzatváranie realizované, aj keď tu už jeden ozaj nikdy nevie. Takže užívajme si leto a ďalej verme, že pandémia už nebude mať taký vplyv na náš život.