Samuel Sámel
ROSA NOCTURNA
Na česko-slovenskej scéne pomerne známa kapela, v zahraničí niečo, čo sa chystá byť objavené. Tak nejak by sa dal popísať stav, v ktorom sa nachádza česká symfonická folk/power metalová kapela ROSA NOCTURNA, ktorej gitarista, skladateľ a manažér v jednej osobe - Tonda Buček - sa stal našou najnovšou obeťou. Zasypali sme ho teda kopou otázok na prítomnosť, budúcnosť, prechod na anglické texty a mnoho ďalšieho.
ROSA NOCTURNA je u nás pomerne známou. To sa ale celkom nedá povedať o zahraničí, kam sa práve snažíte preraziť. Vedeli by ste sa trocha uviesť či už zahraničným fanúšikom alebo tým, ktorý o vás ešte nepočuli?
Hráme metal, melodický metal. Čo sa zaradenia týka, povedal by som, že sa pohybujeme na pomedzí symphonic a folk metalu. Nájdeš tam prvky z jedného aj druhého, takže je to taká rôznorodá zmes. Dosť využívame kombinácie hlasov, ženy aj muží, trocha to striedame. Takže niečo také. Je to dosť pestré a myslím, že každý si tam dokáže vybrať to svoje. Máme tvrdé kúsky, symfonické kúsky, nejaké balady...
V rámci folku, respektíve až ľudovej hudby je tam dosť silný vplyv. Je k tomu aj nejaké pozadie, ako napríklad to, že niekto z vás je folklórista alebo niečo podobné?
To práve vôbec. Nechápem celkom, ako to takto vyplynulo. Píšeme to, čo sa nám páči a tak sa to nejak stalo. A tých vecí je tam pritom dosť. Máme tam napríklad skladby s cimbalom, husle, flauty, harfu a podobné nástroje. Vždy napíšeme pesničku a snažíme sa ten zvuk skladby prispôsobiť textu. A keď tam máš folkové texty, automaticky sa ti tam tlačia folkové nástroje. Nie je to ale zámer, že by sme sa o to cielene snažili. Vždy v tej pesničke, čo napíšeme to nejak vyplynie a tie nástroje sa tam automaticky žiadajú.
V rámci metalovej časti hudby predpokladám už sú jasnejšie aj tie vplyvy. Kto je pre teba taký najväčší vplyv?
Nightwish, Epica, Avantasia, Edguy a všeobecne také tie klasiky symfonického power metalu. Vždy ale dodávam, že sa nechceme veľmi inšpirovať, tobôž nechceme nikoho kopírovať. Chceme ísť svojou cestou, akurát vždy tak nejak zapadneme do žánru týchto kapiel. Sú to teda kapely, ktoré som ja osobne dosť počúval a počúvam a teda ma dosť ovplyvnili. Keď ale skladám pesničky, snažím sa nikoho nenapodobňovať. Ak v skladbe cítim nejakú podobnosť, radšej to zmením alebo upravím, aby sme nezneli ako nejaká iná kapela a mali sme svoj vlastný zvuk a štýl.
V procese výroby máte prvý anglický album. Pôjde o nové skladby o skladby, ktoré sa už niekde objavili, ale teda v českom jazyku?
Bude to v podstate album „Andělé a Bestie“ v angličtine. Ten album sme vlastne už od začiatku plánovali ako dvojjazyčný, pretože cítime, že v zahraničí sa naša hudba páči, ale vždy to naráža na tú angličtinu. Už v minulosti sme spravili zopár anglických vecí, ale teraz sme si povedali, že by to chcelo celý album v angličtine. Takže to bude vlastne preložený album „Andělé a Bestie“, budú tam možno nejaké zmeny v aranžmá skladieb, ale skôr pôjde o minoritné zmeny.
Prekladať album z jedného jazyka do druhého často krát robí dosť veľké problémy, hlavne kvôli tomu, že hudbu nemožno úplne zmeniť. Nebojíte sa problémov s frázovaním? Prípadne problémov s výslovnosťou, čo je taký nešvár tuzemskej scény...
Bojíme sa jedného aj druhého a robíme všetko preto, aby to dopadlo dobre. Čo sa týka prekladu, úplne zahadzujeme české frázovanie a skladáme de facto nové skladby. Tam kde to pôjde, budeme sa držať toho pôvodného, kde to nejde, vyprdneme sa na češtinu a upravíme frázovanie, melódiu alebo niečo podobné. Nenechávame sa zväzovať pôvodnými skladbami. Čo sa týka výslovnosti a takého toho feelingu, snažíme sa to konzultovať s ľuďmi, čo majú angličtinu ako materinský jazyk – či už gramatiku, výslovnosť alebo frázovanie. Okrem toho – Viky Surmová – naša speváčka má s tým celkom skúsenosti. Ona stihla napísať celý album v angličtine, takže do nej vkladáme dôveru.
Predpokladám, že album v angličtine nebude jediným – možno aj vzhľadom na to, že ste sa nedávno „upísali“ talianskej agentúre Rock on Agency. Máte v pláne na angličtinu prejsť úplne alebo to nejak obmieňať?
To sa uvidí. Hlavne uvidíme, aké budú ohlasy na album v angličtine, ale myslím, že pôjdeme ďalej takou dvojjazyčnou cestou. Pre zahraničie budeme robiť veci v angličtine, pre Česko a Slovensko v češtine. Strašne veľa fanúšikov z Česka nám totiž hovorí, že hlavne nemáme opustiť češtinu. To by teda bola čistá zrada na našich domácich fans a to by sme neradi robili. Všetci tú češtinu chvália, hovoria nám, že tá čeština je to, čo sa im na tom páči. Určite teda češtinu neopustíme, skôr budeme robiť aj anglické verzie. Teraz to bude taký pokus, uvidíme, či sa to bude predávať alebo to bude skôr len pre recenzentov a podľa toho spravíme ďalšie kroky. Začínať budeme češtinou a potom sa budú robiť anglické verzie, niektoré sa možno budú tvoriť rovno dvojjazyčne. Češtinu ale neopustíme, tým sme si istí.
Predpokladám, že jeden album a pár kúskov v minulosti nevystačia na celú show. Koncerty v zahraničí plánujete tiež dvojjazyčne?
Ak budeme hrať v zahraničí, budeme sa snažiť hrať anglicky. Ono, už teraz máme toho materiálu dosť na to, aby sme zvládli takmer celú show, možno pre zaujímavosť nejakú tú českú skladbu zaradíme do setlistu aj v zahraničí. Aj v Česku ale hráme aj anglické skladby. Viky má jednu skladbu obľúbenú práve v angličtine a tú teda hrávame v tomto jazyku.
Tá spomínaná spolupráca s Rock On Agency vznikla vlastne ako? Predsa len, nie je bežné, aby zahraničné agentúry siahali po kapelách, ktoré hrajú výhradne v rodnom jazyku, nie angličtine.
Ono to vlastne zariadil náš basák a práve to bolo celé dohadované cez Viky. Rock On Agency už ju poznala, keďže má SURMU. A teda to dohodli tak, že nás zobrali pod svoje krídla, ale s tým, že my sme im už posielali anglické pesničky a vedeli, že tento album už robíme celý v angličtine. Takže sme začali spolupracovať už teraz, ale s tým, že anglický album dodáme.
Takže to vlastne bolo hrané na „anglickú nótu“?
Neviem, akú veľkú rolu to hralo v tom, že to bude, ale povedali sme im, že to bude.
Som si vedomý toho, že momentálne je dosť komplikované hovoriť o turné, ale aké sú plány na prezentovanie sa v zahraničí?
Konkrétne koncerty síce zatiaľ dohodnuté nemáme, ale plány sú a ako náhle bude nejaká možnosť hrať, skočíme po tom všetkými desiatimi. To je to, čo chceme robiť – hrať u nás, hrať v cudzine, to je proste samozrejmosť.
Ste pomerne známy a aj sa prezentujete interakciou s publikom, tým, že fanúšikov ťaháte na pódium, ... Zažili ste situáciu, kedy to vypálilo naozaj úplne inak ako ste čakali – nehľadiac na to, či v dobrom alebo zlom?
(Smiech) Pomerne často sa nám stáva, že ľudia sa hanbia a nechcú ísť na pódium. To celkom často teda. Mysleli sme, že fanúšikovia pôjdu radi zablbnúť s kapelou, že to bude spontánne. Pár krát sa nám ale stalo, že tam nebol nik odvážny, možno žiadny skalný fanúšik. Ale väčšinou sa niekto nájde. A keď už niekto ide, je to väčšinou super, lebo to s nami dokáže na pódiu rozbaliť.
V rámci aktuálnej situácie je hudobný priemysel dosť výrazne utlmený. Ako ste sa k tomu postavili vy a akým spôsobom sa staviate k tomu, aby ste ako kapela prežili? Predsa len, tá najpôsobivejšia časť hudby – živé koncerty – sú úplne odstavené.
My ten čas nemárnime a v novembri sme vydali album „Andělé a Démoni“ a okamžite sa vlastne opäť všetko zavrelo, takže sme mali viac času robiť také tie ostatné promo veci ako lyric videá, videoklipy a podobne. Za tú dobu sme toho spravili pomerne veľa a mám pocit, že sme si toho stihli nachystať veľmi veľa. Nie všetko je dokonca vydané – momentálne máme pripravené ďalšie dve videá. Natočili sme „lockdown video“ na jednu pesničku, potom sme spravili akustický set za tú dobu a ešte máme pripravené jedno lyric video a jeden klip sme spravili v angličtine. Takže my sme nezaháľali a pripravovali sme si veci aj dopredu. Rátame totiž s tým, že keď budeme viac koncertovať, na tieto veci bude proste málo času. Takto to máme pripravené.
Nezvažovali ste ísť aj tou, momentálne populárnou, cestou livestreamov?
Zvažovali, ale povedali sme si, že tú energiu vložíme do niečoho dlhšie trvajúceho. Predsa len ten livestream je len na jeden večer – odohrá sa to a je to preč. Tieto videá nám ostávajú na prezentáciu dlhodobo. Napríklad ten akustický set – to bol taký livestream, akurát sme ho potom zeditovali. To domáce lockdown video vlastne tiež, zeditovali sme ho a dali sme tomu formu. Takže môžeš povedať, že sme tak na pol ceste medzi live a normálnym klipom.
Vrátil by som sa trocha k tvojmu skladaniu – ty ako skladateľ pracuješ s veľkým množstvom spevákov, dokonca by som si dovolil tvrdiť, že je tu málo skladateľov, ktorý pracujú v rámci jedného albumu s tak veľkým množstvom spevákov. Ako sa s tým dokážeš popasovať, že musíš každý part stavať pre niekoho úplne iného?
Zas, to tak nejak prišlo. Nebolo to plánované – vždy napíšem nejaký príbeh, nejaký text a ... mňa bavia príbehy. Nebavia ma také tie skladby o pive a tak, mňa bavia tie príbehy a tam máš väčšinou viac postáv, takže tak akosi napíšem text a potom len rozdeľujem role. Máš tam dobro, zlo, chalanov, ženy, bojovníkov, otca a dcéru – to je u mňa dosť časté. Takže keď mám skladbu hotovú, zistím, že to je pre jedného, dvoch, troch spevákov a podobne. Potom vlastne robíme to, že keď robíme zbory, nespieva ich náš spevák, ale máme hostí aj na zbory. Takže keď nemajú nejakú postavu, sú to kamaráti z kapiel a zaspievajú si aspoň nejaké zbory do piesní. Proste ma baví skúšať spevákov, ich hlasy, skúšať, čo to spraví, takže uvidíme, kam sa to posunie. Nie je nejaké pravidlo, že na každom CD bude 10-15 spevákov, to nie. Chcem, aby hudba dostala to, čo si vyžiada, ale nemyslím, že by sme to tam chceli pchať nasilu.
V rámci tohto ma napadá – máš niekoho, koho by si chcel pritiahnuť? Niekoho, koho by si mohol označiť ako vysneného hosťa, ktorého by si chcel mať na albume?
(smiech) Ja by som ich chcel mať všetkých. Budem rád za každého. Tak by som to povedal. Dosť často si hovorím, že by som niekedy oslovil Honza Toužimského z ARAKAIN, pretože jeho hlas sa mi strašne páči. Je to český spevák, kde vyslovene sa mi páči jeho farba hlasu, jeho podanie. To je asi taký môj malý sen, mať na albume Honzu, ale ako hovorím, budem rád za každého. Uvidíme. Keď budeme mať ďalší album, ďalšie pesničky, budem zas oslovovať ďalších spevákov. Ja sa skôr ale hanbím, vieš. Ja oslovím ľudí na našej úrovni, nezvyknem oslovovať slávne osobnosti. Ale uvidíme, ale raz by som na albume niekoho slávneho rozhodne chcel. (smiech)
Momentálne sa dostávate do väčšieho povedomia, mňa by zaujímalo, ako fungujete v hudobnej brandži. Je to už full time alebo ešte fungujete v súbehu s niečím a teda ak, tak s čím?
Rozhodne nie sme hudobníci na full time. Je to náš veľký, ale drahý a časovo náročný koníček. Každý máme svoje zamestnanie a každý máme problém to s tým občas skĺbiť. U mňa je to životná posadnutosť. Prídem z práce, som s rodinou, absolvujem nejaké povinnosti okolo domu a tak a potom už okolo deviatej sedím pri počítači a do dvanástej, možno jednej skladám, píšem články, promo a podobne. Kto pozná to, že kapela je totálny žrút času a peňazí teda... Už by som asi mohol mať dom za to, čo som nalial do kapely pomaly.
Čo by si odporučil hudobníkom, začínajúcim hudobníkom, aby sa im podarilo niečo ako vám – preraziť mimo rodnú hrudu, dostať sa k nejakej zahraničnej agentúre, ... Akou cestou ísť?
Rozumiem. Je to úsilie, strašne veľa času, strašne veľa driny, nesmiete prestať a vzdávať sa. Čo ja vidím, kapely to skúsia, sú na scéne možno 2-3 roky, možno 5 a tých ľudí to prestane baviť. Vyčerpá ich to (čo je pochopiteľné a ja sa im nečudujem) a vzdajú to. A tu musia vydržať a nevzdať to. Potom je tam práca, práca, práca. Rozhodne to nepríde samé, ak si to teda niekto myslí.
Tu som vyčerpal svoje otázky. Je ešte niečo, čo by si chcel dodať alebo odkázať fanúšikom a našim čitateľom?
Nech sa fanúšikovia neboja podporovať kapely, ktoré majú radi. Tie kapely to potrebujú. Keď si fanúšikovia nekupujú merch, tá kapela nemá z čoho žiť. Netreba sa báť podporiť kapely, tie kapely to cítia. Mne keď niekto napíše mail, ja hltám každé slovo, viem o každom šuchnutí okolo kapely. Myslím, že keď od fanúšikov príde podpora kapele, ono sa to nestratí, tie kapely o tom vedia. Počúvajte hudbu, koho baví hudba, nech počúva to, čo ho baví a hlavne v tejto dobe sa netreba vzdávať. Táto kríza prejde a zas sa uvidíme s fanúšikmi na koncertoch.
