Rozhovor 10.04.2019 Symfobia - ARCHÍV 2028-2021

Prejsť na obsah
10.04.2019 • Michal Roháč

SYMFOBIA



Momentálne na domácej rockovej scéne rezonuje viac mien. Scéna sa rozrastá a kapely už majú za sebou viac ako vydanie prvotiny, takže nejaké to meno už získali a to je len dobre. Tento rok sa hovorí vo veľkom aj o symfonickej kapele z Nitry Symfobia, ktorá tento rok vydala svoj druhý album pod názvom Smog Of Tomorrow. To už ale všetko viete ako aj to, že kapela je po vydaní neustále na turné. Noviniek má kapela veľa a tak o albume, turné, festivaloch, ale aj o novej speváčke už v nasledujúcich riadkoch prezradia viac speváčka Erika Strečková a gitarista Milan Sitár.


V poslednej dobe  je dianie okolo kapely poriadne v pohybe. Nový album, zmena v kapele a turné. Takže poďme po poriadku a prezraď najskôr v úvode zmenu na poste speváčky. Čo bolo dôvodom odchodu Petry Hasarovej?

Erika: Petra sa rozhodla venovať iným aktivitám. Nebudem to tu rozvádzať viac, pretože niektoré veci proste ostávajú v kapele. Byť v hudobnej skupine si vyžaduje venovať tomu veľa času, peňazí, energie, určiť si priority a vidieť v tom perspektívu. Petra prišla do rozbehnutej kapely, nikdy predtým nespievala v žiadnej skupine. Z jednej strany bolo pre ňu fungovanie s nami určite obrovská skúsenosť, no z druhej strany možno niečo preskočila, niečo čím si zrejme musí prejsť každý hudobník.  

Tuzemská scéna už je pomerne rozrastená, a tak problém nájsť náhradu kapely nemajú. Vy ste na prázdny post angažovali Simonu Janovičovú z kapely Sinners Moon. Hľadali ste aj iné speváčky alebo to bola hneď prvá voľba? Prezraď viac a zároveň predstav fanúšikom Simonu.

Erika: Mali sme v pláne dať nejaký oznam alebo inzerát na internet, že hľadáme novú speváčku, ale nakoniec sme ani nemuseli. Nechali sme si to asi 2 týždne len pre seba a pýtali sme sa známych či nevedia o nejakej speváčke. Neprichádzali však žiadne vhodné typy a jeden decembrový večer ma doslova osvietilo, že však Simona Janovičová by bola ten najlepší adept do kapely. Poznali sme sa zo školy, spievala dlhé roky v metalovej kapele, čiže vedela, čo to obnáša a mojou úlohou bolo ukecať ju, aby to s nami skúsila. Podarilo sa (úsmev).

Určite to nebolo príjemné obdobie, keď pri nahrávaní albumu príde aj na zmenu v kapele. Simona mala aj možnosť zasiahnuť do finálnej podoby novinky alebo už bolo všetko dokončené?

Milan: Petra odišla v decembri, a to už bolo CD komplet nahraté. Určite však pre kapelu nie je príjemné, keď po nahratí albumu odíde niektorý z členov skupiny. Život však ide ďalej, prišla Sima a priniesla do kapely novú energiu. Všetko funguje, so Simou už máme za sebou nejaké koncerty, fanúšikovia ju veľmi rýchlo prijali a dokonale zapadla do kapely.

Oproti debutu má novinka trochu zlovestný názov. Mám z neho dojem, že jeho texty sa budú týkať súčasnej doby, v ktorej žijeme. Toľko moje dojmy a teraz nechám vám priestor, aby ste o albume povedali viac.

Erika: Veru už názov prezrádza, že náš nový album je oproti prvému trochu temnejší. Kým na debutovej nahrávke sme riešili hlavne problémy jednotlivca, na druhej sme sa zamerali na globálnejšie problémy. Poukazujeme na choroby dnešnej doby, ako sú závislosť na technológiách, konzumná spoločnosť, strata kritického myslenia či ľahostajnosť k životnému prostrediu. Albumom hovoríme, že je čas spamätať sa a postaviť sa tomu „Smogu zajtrajška“. Každý by mal začať od seba a malými krokmi s tým niečo robiť.

Hudbu a texty robíte spolu alebo je to záležitosť len určitých členov v kapele?

Milan: Na prvom CD bol autorom hudby náš klávesak Feri, ktorý mal aranžérsky jasnú predstavu o tom, ako majú skladby znieť. Samozrejme, že gitarové party boli na nás gitaristoch, bicie na bubeníkovi, basa na basákovi, každý dal do toho niečo svoje. Pri druhom CD to bolo podobne, až na to, že autorom troch skladieb je aj náš bubenik Viliam, ktorý je zároveň aj výborný gitarista. Až na malé úpravy priniesol už hotové skladby, do ktorých sa dorobili iba spevové linky, čo je vec našich dievčat. Čo sa týka textov, okrem našej jedinej slovenskej piesni, na ktorú napísala text Erika, je autorom všetkých textov Rastislava Getta, ktorý s nami spolupracoval aj na prvom albume.

Album je už vonku a reakcie médií sú veľmi dobré. Ako je to s fanúšikmi? Aké ohlasy máte od nich.

Milan: Skromne musím povedať, že zatiaľ sú len dobré ohlasy. Fanklub sa rozrastá a objednávky na CD chodia zo všetkých kútov sveta. Nový album si pochvaľujú a aj kvôli rôznym internetovým serverom, na ktoré sme dali naše CD, nás pomaly, ale isto objavuje stálych viac ľudí.

Momentálne koncertujete s kapelou No Control. Na Slovensku je známe, že turné od mesta ku mestu nemá veľkú návštevnosť, ale atmosféru vie urobiť aj menšie publikum. Prezraď nejaké zaujímavosti z koncertov.

Erika: Klubový koncert sa určite nedá porovnať s festivalom a atmosféra je úplne iná. Pokiaľ však prídu ľudia a bavia sa, stačí niekedy aj 70 ľudí a je to skvelý koncert. V minulosti sa nám viackrát stalo, že bol plný klub ľudí, ktorí len stáli, pozerali sa a nereagovali. Veľmi veľa záleží od ľudí. Návštevnosť tohto turné je zatiaľ celkom dobrá, až na dva koncerty, v Humennom a v Trnave. Tam to bolo poslabšie.

S chalanmi z NoControl sme si veľmi dobre sadli, každý spoločný koncert si užívame, bavíme sa, doťahujeme sa, hecujeme sa. Obe kapely sme si pripravili na toto turné nové svetlá, merch a nový  koncertný program.

Po koncertnej stránke ste skúsená kapela a za sebou máte vystúpenia s Citrón, Nightwish, Therion a rôzne domáce festivaly. Pred ktorou kapelami alebo hudobníkmi by ste ešte radi vystupovali? ( Povedzme, že by to bol taký váš sen)

Milan: Nemáme stanovené, že tak s touto kapelou by sme raz určite chceli hrať na jednom pódiu. Vždy si vážime keď možeme hrať pred nejakou svetou alebo známou domácou kapelou. Získavame tým obrovské skúsenosti, ktoré nás potom ďalej posúvajú. Najbližšie hráme s nemeckými Powerwolf a veríme, že to bude opäť raz poriadny zážitok.

Domáca scéna či už melodická alebo tvrdšia za posledné roky mimoriadne vzrástla. Kapely už nechodia hrávať tzv. Okolo komína, ale turné ide od východu po západ a stále častejšie aj do susedných štátov. Jarné klubové turné je predpokladám len malá časť toho, čo ešte len príde.

Erika: Turné s NoControl skončíme 1. júna v Bratislave. Potom začnú festivaly. V júni hráme napríklad Michal Fest v Ostrave, 26. júna spomínaný Powerwolf v Košiciach, v júli Cibulafest alebo spoločný koncert s kapelou Arakain a Luciou Bílou v Banskej Bystrici. V auguste sme na festivale Rock Heart a najviac sa tešíme asi na festival Masters of Rock vo Vizoviciach 14. júla, kde budú na hlavnom pódiu iba dve kapely z Česka a Slovenska spoločne s najzvučnejšími menami svetovej rockovej a metalovej scény.

Ďakujem za váš čas venovaný mojim otázkam. Máte ešte niečo na srdci čo by ste čitateľom radi na záver odkázali?

Milan: Hovorí sa, že Česi sú rockový národ a zatiaľ sa nám to celkom potvrdzuje. Radi sa s našou susednou krajinou hecujeme, že kto je lepší napríklad v hokeji. Čo keby sme to skúsili aj s hudbou? Čo keby sme začali chodiť aj my viac na domáce koncerty a vážili si to, čo doma máme? Ďakujeme za každú podporu od našich fanúšikov a tešíme sa na vás na ďalších koncertoch.
Návrat na obsah