10.12.2019 • Samuel Sámel
ALTER BRIDGE, SHINEDOWN, THE RAVEN AGE
29.11.2019 – Gasometer, Viedeň, Rakúsko
Cestujte za koncertami, oplatí sa to. Taký podtitulok by som dal tejto reportáži. Vzhľadom na to, že toto turné Slovensko obišlo, neostalo nám nič iné ako sadnúť do auta a vyraziť do Viedne. Tá predsa len nie je až tak ďaleko a aj napriek tomu, že nás Wazeo šuškal a museli sme nakoniec predsa len kúpiť aj tú pekelnú rakúsku diaľničnú, nejak sme to prežili. Gasometer nás privítal studeným a veterným počasím, ale aj dosť často začutou slovenčinou. Sála sa zaplnila pomerne rýchlo a efektívne, tak ako to pri vypredaných koncertoch už býva.
Plnou sálou sa začali ozývať prvé tóny večera, ktoré produkovala mladá britská kapela THE RAVEN AGE zoskupená okolo Georga Harrisa (meno ti niečo hovorí kvôli známejšiemu tatkovi). Úžasný umelecký zážitok však polovičku koncertu kazili reproduktory, ktorým zjavne niečo vadilo a rozhodli sa nefungovať. Výpadky reklamoval dav, kapela zjavne ale o ničom nevedela a hrala akoby sa nechumelilo. Inak výborná show bola prepletená hlavne skladbami z tohtoročného albumu Conspiracy a dav reagoval veľmi príjemne.
Prekvapivo to najlepšie sa chystalo do stredu celého programu. Americký SHINEDOWN sálu skoro zbúral. Neuveriteľná energia, dokonalá show, komunikácia s publikom posilnená „prechádzkou“ vokalistu BrentaSmitha publikom. Neprirodzene čistý vokál sa striedal s vokálmi gitaristu a basáka a ukladali základ pre atmosféru, ktorú až živelne dotváralo publikum. Tu mal človek až pocit, že ľudia vlastne neprichádzali kvôli headlinerovi večera, ale kvôli hosťovi, ktorý zožal neskutočné ovácie. Bohužiaľ pre AlterBridge, aj pódiovo to kapela zvládala bezkonkurenčne najlepšie. Dynamická show spomalila až pri cover verzií Simple Man od Lynyrd Skynyrd, inak to bola jedna energická skladba za druhou. Možno njasilnejšie na tom celom bola práve pozitívna energia, ktorá z toho celého sálala a človeku sa až zacnelo za koncertom, keď po 10 skladbách skončil.
ALTER BRIDGE – pre mňa pomerne ťažko hodnotiteľný koncert. Odohrané to bolo skvele. O tom sa nedá diskutovať. Gitarovo to boli skoro až orgie, predsa len, druhý vokál a druhú gitari pre Milesa Kennedyho zabezpečoval Mark Tremonti. Ale bolo to neuveriteľne statické, pódium bolo využité minimálne a na to reagovalo aj publikum, ktoré bolo trocha menej divoké (ak to porovnávame so Shinedown). Stále to bolo úžasné, skvelé a nádherne dotvorené veľkoplošnými LED obrazovkami. Ale chýbala tomu mierne iskra, chýbal tomu náboj. Latka, bohužiaľ pre headlinera večera, ostala po Shinedown nastavená príliš vysoko. Ak sa ale odosobníme od toho „pódiového prejavu“, ktorý nie je zrovna Milesovou najsilnejšou stránkou, išlo po hudobnej a vokálnej stránke o úžasnú show, ktorá bola odohraná do najmenších detailov geniálne a v konečnom dôsledku išlo o neuveriteľný zážitok.
Príchod z Viedne pre nás bol okolo štvrtej ráno, na konci cesty už som si myslel, že umriem a zaspal som pol sekundy pred tým, ako moja hlava padla na vankúš. Ale s pekelne širokánskym úsmevom na tvári, lebo toto bol jeden z highlightov roka a keby mám možnosť, túto show si zopakujem zas (a znova a znova). Koncert za 100 bodov!!
