21.10.2018 • Samuel Sámel • Peter „Monty“ Šiandor (foto)
BONFIRE, EUFORY, MIDNIGHT SCREAM, ALTER EGO
15.10.2018 – RC Mlyn, Vrútky
Aj napriek tomu, že bol začiatok pracovného týždňa, vo Vrútkach sa schyľovalo k niečomu veľkému. V Mlyne už poobede bolo vidieť pohyb a podvečer sa začali zbierať početní ľudia v čiernom. Zaujímavou skutočnosťou celého tohto podujatia bol vekový priemer, ktorý bol o čosi vyšší. Prečo? Na pódium sa pripravovala nemecká legenda z 80tych rokov – Bonfire.
Pódium im však nepatrilo hneď od začiatku. Prvými jeho obyvateľmi sa stala kapela ALTER EGO, ktorej sa na pódium podarilo poskladať všetku aparatúru a presne načas sa pustili pustili do hrania. Po zvukovej stránke perfektný koncert bol síce priestorovo dosť obmedzený, ale chalanom sa podarilo doslova vyžmýkať z minima maximum. Tí, čo poznali sa dobre bavili, tí čo nepoznali si minimálne poklepkávali nohou, publikum sa ešte ale pomaly spamätávalo z toho, že tento pondelok je o čosi iný ako tie ostatné.
Polhodinový set skončil a na pódiu sa už zjavil ďalší predskokan – MIDNIGHT SCREAM, pre ktorých to bola akási rozlúčka. Kapela totiž po koncerte ukončovala kariéru. Zvuk potreboval síce zo začiatku málo doladiť, ale tento problém sa vyriešil expresne a kapela si už mohla užívať svoje posledné chvíle slávy. A užili si ich tiež na výbornú. Show, spev, prevedenie, pódiový prejav – nebolo čo vytknúť. Pre mňa jediným nepochopiteľným momentom ostal fakt, prečo sa kapela rozlúči s kariérou skladbou niekoho iného. Poslednou skladbou bol totiž Highway Star od Deep Purple.
To sa už na pódium pomaly tlačilo na pódium EUFORY, ktoré celú prípravu trocha nezvládlo a prerábka pódia sa natiahla o 15 minút, ktoré kapele následne skracovali setlist. Musím povedať, že kapela aj napriek skrátenému setu ponúkla skvelú show a už očividne plný klub si to užíval naplno. Na rad prišiel aj dym, komunikácia s publikom, celkovo prepracovaný prejav hudobníkov, ktorí príjemne posúvajú štandardy slovenskej scény aj čo sa týka prejavu na pódiu. Za mňa palec hore a z tohto uhla pohľadu opäť jediná výtka – škoda toho skrátenia setlistu. Určite bolo na čo sa pozerať a tých 15 minút navyše by určite nikomu nebolo ľúto. Skôr nám niektorým chýbali.
Vzhľadom na to, že Eufory už pomaly vyprázdňovalo pódium, pochodne sa mohli chopiť BONFIRE. Prierez kompletnou tvorbou sa začal zostra skladbou Temple of Lies. A dav sa pridával. Rozohnený predošlými kapelami oplácal energiu energiou a kapela na pódiu si ju vychutnávala rovnako. Skvelá show sa rozbehla hneď zo začiatku a postupne sme sa dostávali k peckám ako Stand or Fall alebo Under Blue Skies. A dav sa bavil, spolupracoval, skákal. Zvukovo aj vokálne nebolo čo vytýkať, aj napriek veku sa do toho páni opreli naplno, trochu to oživovali Alexx za mikrofónom a živel Tim za bicími. Po Give it a Try a American Nights sme sa pomaly dostávali k polovici setu a k ďalšiemu setu peciek v znamení SDI, Sweet Obsession a Ready 4 Reaction. A kapela sa zbalila a odišla. ... Samozrejme nie na veky a po chvíli sme si mohli ešte vychutnať záverečné You Make Me Feel a záverečnú Champion, po ktorej sa kapela síce rozlúčila, ale sľúbila podpisy a fotky všetkým, čo počkajú tú chvíľu, kým sa dajú dokopy. A sľúbené dodržali. Veľa sa fotilo, podpisovalo, rozprávalo. Kapela si nešla vynachváliť to, čo práve zažila, rovnako na tom boli ľudia z publika. Jediný, kto sa môže v súvislosti s pondeľňajšou nocou sťažovať je ten, kto do Vrútok na Bonfire neprišiel...
