Dominika Šimová • 9/10
CRADLE OF FILTH - Existence Is Futile
Je existencia márna? No môže sa to tak zdať teda minimálne v časoch veľkého moru, ako tieto pandemické mesiace nazýva vokalista dnes už britsko-českých Cradle of Filth, Dani Filth. Práve ich najnovší počin vznikol v časoch nie veľmi kultúre naklonených a to už hovorím o novinke nazvanej Existence Is Futile.
Cradle of Filth, jedna z kapiel, ku ktorej moja teenage dušička lipla (hoci som bola vždy viac ´Dimmu´ - ak si tu ešte niekto vôbec pamätá tú čudnú rivalitu, ktorá medzi týmito dvoma kapelami kedysi nezmyselne vládla), sa vracia s novým a poriadne jedovatým albumom, ktorý si ma získal už prvým singlom Crawling King Chaos a následne skladbou Necromantic Fantasies, ktorá opäť nadviazala na ten záhadne temný príťažlivý erotický náboj, ktorý si táto zostava v časoch minulých rada okolo seba budova. Z nejakého dôvodu ma tvorba Cradle of Filth prestala baviť po albume Nymphetamine, a teda hovoríme o viac než dekáde ich tvorby. Až prišiel január 2018 a Cradle prezentovali album Cryptoriana v bratislavskom Majesticu, kde mi opäť vyčarovali ten niekdajší úsmev na tvári a bola som v tom opäť. Tohtoročný májový live stream len potvrdil, že sa máme načo tešiť aj na ich novej nahrávke, pretože kapele, spolu s novou klávesáčkou/vokalistkou Anabelle, to skutočne neskutočne sedí, pristane a ladí.
Existence Is Futile je (z môjho uhla pohľadu) do istej miery návratom k albumu Cruelty and the Beast (čo je jeden s mojich all time favoritov), minimálne atmosférou, určite však nie je jeho kópiou. Kapela sa skôr vracia k tomu, čo pozná a v čom je doma. Nahrávka je však plná nových hudobných postupov, pre túto kapelu nie až tak typických. Na atmosfére pridáva aj istý druh agresivity, ktorý v sebe Cradle of Filth jednoducho mať musí. Daniho vokál je variabilnejší, čo ma veľmi baví. Zo skladieb, ktoré ma oslovili najviac, okrem spomínaných singlov, sú určite How Many Tears to Nurture a Rose?, Sisters of the Mist či Suffer Our Dominion a Us, Dark, Invincible, ktoré sú fúziou a prepojením Cradle s môjho detstva s moderným zvukom, ale jasne čitateľným hudobným postojom. Opomenúť nesmiem ani záverečnú monštróznu skladbu Unleash the Hellion, ktorá za albumom dáva poriadnu štipľavú bodku. Existence Is Futile je vyzretý, všestranný, miestami možno trošku klišé, no predovšetkým temný opus, ktorý by nemal chýbať v zbierke žiadneho nadšenca najtemnejších hudobných žánrov.
A odpoveď na moju otázku z úvodu je teda NIE. Existencia nebude nikdy márna, kým sa nám bude dostávať skvelej hudby a kultúrneho vyžitia, čoho verím, že sa už v najbližších mesiacoch dočkáme. Veď obdobie veľkého moru nemôže trvať večne?!