Samuel Sámel • 5,5/10
NEXUS OPERA - La Guera Granda [Great Call to Arms]
Do rúk sa mi dostal album, ktorý mal nálepku heavy-power metal s textami o prvej svetovej vojne. Ako fanúšik žánra a histórie som bol nadšený a nevedel som sa dočkať toho, kedy sa dostanem domov, založím slúchadlá a pustím si najnovší počin NEXUS OPERA.
Prvé tóny ukázali, že hudobne sa podobáme Stratovarius – výrazné klávesy, rytmické, rýchle a ľahko zapamätateľné refrény s dlhými sólami. Zatiaľ ide všetko ako po masle. Trocha ma mätie niečo, na čo u iných ako tuzemských kapiel nie som zvyknutý – otrasná angličtina. Rozlíšiť slová bez toho, aby ste sa pozerali na fyzické texty je takmer nemožné. Úvodná „Great Call to Arms“ je síce kvalitnou skladbou, ale tá angličtina ma mučí. „Strafexpedition“ o čosi zlepšuje situáciu. Tu sa však objavuje ďalší prvok, ktorý mi píli uši. Pri písaní skladieb autorovi napadlo, že zmeny rytmu, vloženie ženských vokálov alebo pridanie nástrojov by mohlo skladbe pomôcť, ale prechod od jedného k druhému je silený a odzrkadľuje sa v ňom mierna autorská nevyzretosť, čo však čas môže napraviť. Rozprávanie o talianskych hrdinoch pokračuje počas „Raid Over Vienna“ a „Memento Audere Semper“, kde sa spevák predsa len pomaly dostáva do angličtiny. Aký by to bol power metal, keby sa nám nedostalo aj balady? Tú zo začiatku príjemne zastupuje „Our Dreams Fade Away“, ktorou sa nesie surová akustická gitara a ktorú zhruba od polovice znásilňuje podobne surový klavír spolu so sólom, ktoré by som dokázal oželieť. Podobne pomerne kvalitnú skladbu ničí undergroundový blackmetalový škrek v „Trenches“. Pri „The Mine“ som prestal vnímať nezmyselné prechody a nedoladený zvuk a vnímal som len myšlienku. Tu som si uvedomil, že tá je výborná, ale človek, ktorý robil produkciu a mix asi nebol platený od hodiny, inak by sa tomu povenoval možno o čosi dlhšie a z albumu mohol byť vynikajúci kúsok. Dobre, ešte by spevák potreboval hodiny angličtiny so zameraním na frázovanie a výslovnosť. Hlavne keď aj na tri počutia počujem v „The River“ stále Army of the Marshmallow namiesto Army on the march now ...
Album zakončuje skladba, ktorá je pre mňa príznakom toho, že kapela proste len vliezla do fakt zlého štúdia a niečo v nej je. Niečo veľké, no stále ešte nie úplne vyzreté. Inštrumentálna skladba „Ignoto Militi“ je vyvážená, komplexná a gradujúca a je skvelou bodkou za albumom, ktorá výrazne ovplyvní to, ako budem na album ako taký nahliadať.
La Guera Granda ma vytrápila, to nepopieram. Ak chce kapela ďalej pokračovať v anglických textoch, mala by vážne zainvestovať do jazykových kurzov pre speváka. Ten svojou angličtinou vraždí akékoľvek svoje vokálne schopnosti, ktoré vôbec nie sú na zlej úrovni. Rovnako by som bol mierne vyberavejší, čo sa produkcie týka a popracoval na prechodoch, ich prirodzenosti a plynulosti. Ak si ale odmyslíme týchto pár nedostatkov, kapela skrýva obrovský potenciál, ktorým môže v budúcnosti ešte prekvapiť.
Naživo môžu byť skladby z albumu skvelé. Album je akoby písaný pre pódiá a v tomto smere by som to s celým albumom vôbec nevidel tak zle.