Michal Roháč • 10/10
SUZI QUATRO - The Devil In Me
Aj napriek pandémii bol minulý, ale aj tento rok plný prekvapení a vychádzajú skvelé albumy. Prekvapujú nové mladé kapely a starý harcovníci sa tiež nenechajú zahanbiť. Musím sa priznať že tvorba Suzi Quatro mi dosť unikala a jej tvorbu som poznal tak z piatich často hraných skladieb z rádií. Túto absenciu som však dohnal a pred recenziou nového albumu som sa detailne ponoril do jej tvorby nech mám dobrú predstavu na porovnanie novinky s jej skoršou tvorbou. Takže poďme sa pozrieť čo táto staršia dáma rocku pripravila na novom albume. Od prvej skladby príjemne prekvapil hutný zvuk albumu. Oproti minulosti vsadila na tvrdý rockový zvuk premiešaný prvkami amerického južanského štýlu miestami vkusne podfarbenými klávesmi. Nie vždy sa stávalo že album ohromil hneď v úvode a ďalej to len graduje. Ako vždy nebudem rozpisovať každú skladbu. V polovici albumu však nasleduje príjemný predel v podaní pomalšej skladby, ktorá je priam vystrihnutá z jej skoršej tvorby. Tu Suzi trochu podradila, aby následne mohla hardrockový motor vyhnať do najvyšších otáčok. Nemám čo dodať. Album, ktorý očaril na prvý krát a rockové kapely si ho môžu zobrať za rockovú bibliu. Skladby s tvrdým zvukom nepresahujúce dĺžku päť minút je presne to čo sa od kapiel tohto razenia očakáva. Suzi sa na ňom predviedla v skvelej vokálnej aj inštrumentálnej kondícii. Určite po ňom siahnu staré ročníky, ktoré jej albumy počúvali ešte z kotúčového magnetofónu, ale verím že osloví aj mladšie ročníky.