Recenzia 11.11.2020 Draconian - ARCHÍV 2028-2021

Prejsť na obsah
Henry • 9/10

DRACONIAN - Under a Godless Veil

 
Švédsky Draconian fungujú už dvadsaťpäť rokov a dalo by sa očakávať, že budú mať na konte slušnú zbierku albumov. Lenže za posledných pár rokov si dávajú dosť na čas. Naposledy sa zviditeľnili v roku 2015 počinom Sovran, kde po prvý krát figurovala nová speváčka Heike Langhans.

Momentálne vyšiel ich siedmy kúsok Under a Godless Veil a čakanie sa vyplatilo. Niektoré songy vznikli už dávnejšie, napríklad úvodná Sorrow Of Sophia, ale album dozrel až teraz. Zo Sorrow Of Sophia v podstate vychádza celá koncepcia albumu. Anders Jacobsson sa nechal inšpirovať prednáškami o gnostickej kozmológii od Terenca McKennu a utrpenie bohyne Sophie ho hlboko ovplyvnili. Zložitá duchovná bytosť a s tým prichádza rozmanitá povaha pozostávajúca z počiatočného minimalistického oduševneného prejavu po divoké, ťažké riffy s drsným démonickým vzorcom až po post-rockovú melanchóliu a symfonické zvukové scény. Čistý a krištáľový vokál Heike je tu nádherne zakorenený a drží sa samotného ducha celého albumu. Ťažko novinku porovnávať s minulým albumom Sovran, ten bol o poznanie tvrdší, kdežto na Under a Godless Veil nájdete skoro všetko. Samozrejmosťou sú klasické zbrane skupiny v podobe gothic/doomovej atmosféry Sebaobetovanie doslova srší zo The Sacrificial Flame. Na Burial Fields nájdete prvky dark ambient, čo je pravdepodobne výsledok spolupráce Heike a bas gitaristu Daniela Änghedeho, ktorý, spolu s Heike majú spoločný projekt ISON. Inak u mňa jednoznačne bodujú skladby Claw Marks on the Throne, Sorrow Of Sophia a čerešničkou je osemminútová Ascend into Darkness.
 
K jeseni patrí dobrá depresívna muzika a mne sa k tomu hodí ako jedna z alternatív aj Draconian o ktorých si myslím, že sú mierne nedocenená kapela.
Návrat na obsah