Henry • 6,5/10
KATATONIA - City Burials
Po štyroch rokoch čakania nás švédska Katatonia obdarila novinkou City Burials. Asi nie len ja som bol zvedavý, či sa bude uberať cestou progresívneho (alternatívneho) rocku, ako tomu bolo na už na predchádzajúcom kúsku The Fall Of Hearts. Vokalista Jonas Renkse a gitarista Anders Nyström udávajú smer Katatonie od začiatku jej fungovania v 90tych rokoch. Aj keď obidvaja páni stoja za tvorbou skoro všetkých skladieb, myslím, že ich do značnej miery ovplyvnili bratia Norrmanovci, ktorý figurovali v kapele v druhej dekáde existencie Katatonie. Po ich odchode sa začali čiastočne nové myšlienky vytrácať. Popravde som sa trochu zľakol , keď som počul singel Lacquer, že to prehnali a začali experimentovať na inej scéne. Našťastie to Švédi nevzali tak úplne vážne.
Novinka City Burials neprináša nič prevratného, ale je pravda, že skladby Katatonie si určite nespletiete. Album začína trochu z tuha, Heart Set to Divide akoby nemala chuť rozbehnúť sa, no nakoniec sa prejaví v klasickej podobe na akú sme zvyknutí. Behind The Blood ma vrátila do časov excelentných kúskov z Viva Emptiness, aspoň aký taký náznak oživenia inak ponurých skladieb. Ďalším takým kúskom je The Winter of Our Passing, ktorá síce začína až komerčne, ale nakoniec sa dostaneme do nezameniteľných aranžmánov. Nemôžem si pomôcť ale Renskeho prejav nálad sa mi viac pozdáva v rýchlejších resp. tvrdších skladbách. Predsa len sa aj tam striedajú jednotlivé pasáže, ktoré mu viac sedia, taká City Glaciers, je skvelý príklad. Opačným prípad je už spomínaná Lacquer alebo Lachesis, kde je jeho vokál až monotónny. Recenzia albumu je vždy subjektívny názor, a tak mnohí fanúšikovia môžu namietať, ale je to tak, že u mňa body hore ťahajú skladby ako Fighters a tých tam až toľko nie je.