30.04.2019 • Henry • 10/10
DEVIN TOWNSEND - Empath
Nejeden z nás bol plný očakávaní, čím nás Devin Townsend prekvapí po „odložení“ Devin Townsend Project (DTP) ladom. Je pravda, že jeho predchádzajúca tvorba je veľmi pestrá a obsahuje všemožné nápady aké možno na metalovej, teda nie len na nej, zrealizovať. A je vcelku jedno z ktorej strany to vezmeme, či je to od začiatkov so Strapping Young Lad, až po Casualties of Cool.
Novinka Empath, ako názov prezrádza, by mala byť na prvý pohľad empatická, čo znamená, že by ste sa mali na ňu pozerať očami druhého človeka, v tomto prípade Devina. Alebo naopak, cieľom Devina bolo, aby na albume vyjadril pocity ostatných. Môj, a nie len asi môj, vlastný názor sa prikláňa k prvej teórii, pretože to, čo pán profesor Townsend vytvoril, je mix všetkých možných predchádzajúcich albumov, aké kedy vytvoril a s bravúrnosťou s akou dal tieto nápady dohromady sa ho nedá inak ani nazvať. No ešte by sa mohlo polemizovať o oslovení Maestro, pretože to všetko hraničí s genialitou klasických hudobných skladateľov. Už chýba len napísať operu a môžeme ho radiť aj k týmto velikánom. Ale keď sa započúvate do Why?, zistíte, že pokiaľ bude pokračovať s tvorbou podobných partií, nenechá ani to na seba čakať. Inak postupnosť jednotlivých skladieb, vyžaduje nemalý kumšt a Devin to berie aj s patričným humoromod samého začiatku. Pohodička na pláži s Castaway a užívať si drink pri Genesis a ešte viac pri Spirits Will Collide, no paráda.Zatiaľ čo Why? vás hladí na duši, predchádzajúca Hear Me, je poctivý nárez z čias Strapping Young Lad alebo Deconstruction. Každá skladba má od každého rožku trošku a nie je jednoduché prehrýzť sa tým hneď naraz, chce to trochu trpezlivosti. Ale odmena je vskutku sladká. Aj k jedlu by sa dal prirovnať Empath, na jednej strane krvavý biftek, na druhej ryba zo zeleninou a k tomu dezert. Taká Borderlands, skvelý príklad a hneď za ňou Requiem, tá by sa hodila ako soundtrack k nejakému hollywoodskemu trháku. Devin by teda mohol byť aj skvelý dirigent. Síce si skoro celý album nahral sám, každopádne niekoľko hostí sa tu objavuje a sú výborne zakomponovaní do jednotlivých myšlienok. K starým známym, Ché Aimee Dorval (Casualties of Cool), Anneke van Giersbergen, Steve Vai, sa pridali nováčikovia, ako napr. Samus Paulicelli (Decrepit Birth), Morgan Ågren (Frank Zappa) alebo Anup Sastry (Periphery) na bicích atd.
Komu by nestačilo sedemdesiatštyri minút Empathu k emočnému uspokojeniu, môže si dať druhý chod v podobe „demo“ nahrávok skladieb, ktoré sa nevošli na regulárny album. O deme v pravom zmysle, sa dá polemizovať, pretože kvalitatívne to poznať nie je. Nájdete tu paradoxne titulnú Empath a nemenej zaujímavé skladby. Moje naj sú Total Collapse alebo Gulag.
Empath si každý z priaznivcov Devina užije alebo tam minimálne nájde ten svoj kúsok. Pre mňa je to celok ale iba sa tým potvrdzuje genialita Devina Townsenda.