22.12.2018 • Henry • 10/10
SHYLMAGOGHNAR - Transience
Holandská kapela s nevysloviteľným názvom Shylmagoghnar vydala začiatkom prázdnin svoj druhý album Transience. Žiaľ pre nedostatok času som ich novinku objavil až niečo pred dvoma mesiacmi a aby som popísal dojmy, tiež zabralo nejaký ten čas. Nezasväteným osvetlím, že niekedy v roku 2004 sa stretli Nimblkorg a Skirge s podobnými hudobnými víziami a nadšenímtvoriť alternatívny metal. Ten bol pôvodne založený na atmosférickom black metale, no postupom času sa ich myšlienky transformovali k melodickejšej a progresívnejšejtvorbe. Nezávisle vydali svoj prvý album Emergenceaž v roku 2014, no ohlasy boli tak výborné, že následne podpísali zmluvu s Napalm Records. Pod ich krídlami k nám prichádza druhý kúsok, spomínaný Transience. Novinka je stále založená na blackmetalových základoch, no ako som spomínal, viac a viac je ich štýl prepracovanejší. Niet sa čomu diviť, Nimblkorg je dobre technicky vybavený a obstaráva väčšinu hudobnej produkcie. Najviac sa jeho nadanie prejavuje v inštrumentálnych skladbách, tie sú zhodou okolností tie pomalšie na albume. To najlepšie na novinke je podľa môjho názoru ukryté v skladbe No Childof Man CouldFollow, ktorá si pripraví poctivý základ a stúpa k vrcholu v podobe skvelého gitarového sóla. Skirge a Nimblkorg čerpajú svoju inšpiráciu nielen v metale, ale k prekvapeniu aj zo soundtrackov k počítačovým hrám, čo sa čiastočne tiež odráža v ich tvorbe. Síce sa neradi vyjadrujú k ich hudobným vzorom, ale ich hudba vychádza zo srdca a čerpá námety aj z ľudských osudov.