Recenzia 03.06.2018 Amorphis - ARCHÍV 2028-2021

Prejsť na obsah
03.06.2018 • Henry • 9,5/10
AMORPHIS - Queen of Time

Je pre mňa veľká pocta písať o kapelách, ktoré pretvárajú alebo posúvajú heavy metal ďalej a ďalej. Už skoro tri desaťročia sa o to snaží aj Amorphis, ktorý začínali s death metalom a postupne z neho vytvorili umelecký štýl s eleganciou ich vlastnou.

Medzi hlavné prednosti Amorphis pri písaní skladieb patrí zrelosť zvuku. Zmes svetlých a temných prvkov, nárast sily bez zbytočného napätia, krištáľovo čisté melódie, čisté alebo growlingové vokály Tomiho Joutsena a vkusne zmiešané podnety z rôznych žánrov, to všetko hovorí o kvalitách Amorphis. Ťažký základ nikde nenarušuje komplexne budované kompozície, zatiaľ čo tvrdé gitarové riffy a growlinkové výkriky neprebijú inak svieže a nápadité melódie. Queen of Time znie veľmi povedome, kľudne a zároveň elektrizujúco. Joutsenov folkový čistý zpev a rytmika držia album pri zemi, no a experimentálne melódie za použitia saxofónu, flauty, použitia celého orchestru so zbormi a konvenčnými, ale zároveň nepredvídateľnými gitarami prinášajú Queen of Time nevyčerpateľnú dávku progresie, vychádzajúcu s tradícií východu a západu. Na tom východnom sa podpísalo spoločné turné s Orphaned Land a najviac cítiť v Heart of the Giant. No a jednoznačne fínsky závan v We Accused. Už v úvodnej The Bee vás skvelý refrén privedie na iné myšlienky. V Amongst Stars sa na úvod dočkáme náznaku vokálu od hosťujúcej Anneke van Giersbergen, ktorý sa naplno rozvinie okolo prvej minúty a následne sa skvele doplňuje Joutsenovým.
 
Underthe Red Cloud patril k najlepším albumom roku 2015, no a Queen of Time posúva hranice tvorivosti Amorphis ešte ďalej. Je to v poradí siedmy album na ktorom účinkuje Tomi Joutsen, čo si budeme hovoriť, mimoriadne sa vydaril.
Návrat na obsah