Dominika Šimová • Pavel Šimo (foto)
EKTOMORF, The Broken Horizon, Inmate, Arany Máté
Vivid Black over Europe Tour 2024Košice, Collosseum klub02. 04. 2024
Na východné Slovensko po pár rokoch, no, očakávania boli, ale nič sa nezmenilo. Rýchlosť 50-60 km/h v priemere predĺžila našu cestu na pomaly tri hodiny. Na pohľad skvostná jarná krajina bola snáď jediná pozitívna vec a hoci prírodu milujem, pokojne by som to v tomto prípade vymenila za betónový či asfaltový výhľad. Verím, pevne verím, že toto sa zmení ešte v dohľadnej budúcnosti, pretože cestovanie v týždni za týchto okolností mierne povedané znemožňuje dostupnosť zážitkov v metropole východu mnohým priaznivcom. Tento krát nás však toto podstúpiť presvedčila kapela EKTOMORF, ktorá je práve na turné s najnovším počinom Vivid Black. Povedať nie charizmatickému Zolimu sme nedokázali.
Na druhej strane, 220 km bola vzdialenosť, ktorú sme boli ochotní za skvelým hudobným zážitkom prekonať. Na rozdiel od hordy miestnych metalistov, ktorí neboli schopní prejsť možno ani 220 metrov, sme vstúpili do v podstate prázdneho klubu Collosseum. Dnes už kultový priestor doslova zíval nezatepleným priestorom, len pár pri pive predávajúcich štamgastov tvoril pre kapelu The Broken Horizon kulisu pre inak výbornú verejnú zvukovku. Napriek tomu sa chalani snažili a ja som objavila ďalšiu super kapelu.
Po asi 20 minútach už bolo všetko pripravené na hviezdu večera, maďarských Ektomorf. Kulisu tvorili už spomínaní posedávajúci a ešte pár (doslova!) zrejme skalných fanúšikov priamo pod mikrofónom speváka Zoliho. Po úvodnej I'm Your Last Hope sa asi dvadsiatka odvážlivcov priblížila k pódiu, no v podstate sme len pokračovali vo vysoko kvalitnej verejnej zvukovej skúške. Priestormi ´kolosea´ znel poväčšine nový album, k prídavkom v podobe najväčších peciek kapely sme sa ani nedostali. Set bol totiž skrátený o približne štyri skladby, oficiálne kvôli boľavému hrdlu vokalistu, ale moja interpretácie tohto kroku definitívne súvisela s počtom nadšencov v publiku. Či je to správny krok, to je ťažko posúdiť, za mňa však pomerne predvídateľný. V každom prípade, ja som si vychutnala súkromné vystúpenie, kapele to hralo a spievalo na výbornú a Zoliho osobnosť predsa len dokázala motivovať tých pár nadšencov k skákaniu, aplaudovaniu či dokonca spevu.
Neviem, čo sa podpísalo pod túto (ne)účasť koncertu. Možno sviatky, možno peniaze utratené na litre alkoholu počas nich a možno len apatia, ktorá sa začína v našej spoločnosti prejavovať čím ďalej tým častejšie. Ja som si však koncert užila a veľká vďaka patrí predovšetkým organizátorovi a ešte stále nadšeným ľuďom, ktorí už dávno nezlomili palicu nad koncertnou klubovou scénou v našej krajine.
