Michal Roháč
PANDÉMIA A KULTÚRA X
Opäť si sadám za klávesnicu a v hlave mám myšlienky toho, čo nás za poslednú dobu postihlo. Či je ešte pandémia je dosť diskutabilné, pretože v dnešnej dobe si úplne normálny život ako mnoho rokov pred tým než ten smrtiaci vírus prišiel, či bol skôr objavený. Ale tak opatrenia voči šíreniu vírusu sú preč, ukrajinský konflikt zatiaľ nepokračuje smerom na západ a momentálne si užívame leto a jeho podujatia. Teda zatiaľ všetko čo sa dá. Ľudia čo utiekli pred vojnou sa dokonca začínajú vracať do svojej vlasti. Už som si naozaj myslel, že tomu bude koniec, ale prognózy na jeseň hovoria inak a svet sa opäť vráti ku rôznym obmedzeniam. Vlastne pandémia nebola oficiálne ukončená a ešte asi nejakú dobu nám narobí problémy. Ale poďme si zosumarizovať posledný quartál. Mnohé koncerty, festivaly sa podarilo usporiadať a tak organizátori si svoje podujatia mohli odškrtnúť a aj napriek stratám, ktoré utrpeli na začiatku pandémie momentálne bojovali s ďalším problémom. Keďže ceny palív a energií závratne stúpli, museli zvýšiť ceny na vstupnom ( šťastie mali tí, čo mali vstupenky zakúpené skôr). Preložené podujatia a ku nim nové sa stretli v rovnakej dobe a kultúrno-kreatívny priemysel vychŕlil kopu nových, ďalších eventov. Skvelé že to žije a verím že každý fanúšik si určite vybral. Na druhej strane ľudia majú stále hlbšie do vrecka a bez ľudí to nemá zmysel. Apropo ľudia. Tu sa zastavím a trochu to rozpíšem. Počas obdobia izolácie to s nimi viditeľne pohlo, pretože komentáre a celkovo správanie je iné ako bolo do tej doby. Fanúšikovia, ale vlastne ľudia celkovo sa začali správať dosť negatívne a niektoré médiá túto negativitu rozdúchávajú a podporujú. Diskusie ku koncertom sa tak nesú vo vyzdvihovaní nedostatkov a v jednom prípade aj značne podporované médiom, kde vznikla dosť silná anti kampaň. Kto si pomyslel, že ideme písať o koncerte kapiel Helloween a Hammerfall vo Zvolenskej Slatine tak má pravdu. Určité nedostatky toto podujatie určite malo, ale to boli veci ktoré sú slabé miesta každého podujatia na ktoré príde niekoľko tisíc ľudí. Len tak na okraj spomeniem festival vo Vizoviciach, ktorý má už takmer dvadsať ročnú tradíciu. Tiež som tam nepostrehol prístup ku pitnej vode (voda bola, ale len úžitková s upozornením že na pitie sa neodporúča), na jedlo a pitie sa tiež čakalo dlhšie, veď keď práve nehrá kapela tak dav sa od pódia premiestnil ku občerstveniu a je až nemožné tento dav do desať minút obslúžiť. Odpadky? Áno aj tie boli, pretože vrecia na koše aj keď boli, ale boli aj rýchlo plné a aj keď organizátor zabezpečil upratovaciu službu tak ani tá nestíhala areál dokonale vyriadiť a tak nejaké odpadky sa po zemi tiež povaľovali. To len na porovnanie, pretože v minulosti som takéto veci fakt neriešil ani si ich nevšímal. Ja keď idem na koncert tak idem ako fanúšik či redaktor a nie ako kontrola z hygieny a bezpečnosti. Takže toľko ku zhodnoteniu a mimochodom výkony kapiel či už vo Vizoviciach, alebo Zvolenskej Slatine boli vynikajúce a organizátorom patrí moja vďaka a obdiv, že stále majú v sebe energiu a odhodlanie koncerty a festivaly organizovať. A ľudia by sa mali tiež tešiť a užiť si koncerty ktoré tu istú dobu neboli. Čo prinesie budúcnosť to uvidíme. Tu by som moju úvahu aj mohol ukončiť, ale je tu ešte jedna udalosť ktorá rezonovala undergroundovou domácou scénou minulý rok. Juro „Immortal“ Haríň umrel minulý rok. Vtedy top udalosť na internetoch a domáca hudobná scéna bola takmer v troskách. O kondolencie nebola núdza a poniektorí si aj na jeho smrti ohriali polievočku, pretože R.I.P. Juro, Immortal, Popol atď. znamenalo upozornenie na seba v top téme dňa. Niektorí sa jeho pohrebu zúčastnili, ale niektorí len zanechali odkaz typu keď pôjdete okolo môjho mesta stavte sa u mňa a pošlem mu kyticu. Vypadalo to, že Juro sa stane po svojej smrti slávny, ale ako vidno po roku tak nestal a väčšina ľudí už na neho zabudla a spomínajú už len jeho najbližší kamaráti. My v našej redakcii sme mali Jura určité obdobie kedy u nás písal recenzie a neskôr sa naše cesty rozišli. V mojom prípade medzi mnou a ním boli aj isté názorové nezhody, ale aj napriek tomu som mu držal palce v jeho plánoch ktoré zrealizoval a ešte chcel zrealizovať. Napriek všetkému som mal ku nemu určitú úctu a rešpekt a vždy keď si na neho spomeniem tak len v dobrom.