Hardrocková smršť ako stvorená na dlhé trasy v aute. Alebo absolútne nevhodná, v závislosti od toho, či po trase merajú. Lebo tento kvartet švédskych rockeriek pokuty za ťažkú nohu na plyne asi preplácať nebude. Hudobne balansujeme medzi austrálskym hard rockom, cítiť v tom glam metal starého Motley Crue a vlastne všetky „party“ kapely 80-tych rokov. Jediný rozdiel je v tom, že na rozdiel od väčšiny spomenutých z reproduktorov znie ženský vokál. A ten znie skvele. Autorsky vyzreté skladby miesia všetky pozitívne prvky subžánrov rocku 80tych a spájajú ich do chytľavého a nákazlivého mixu. Od úvodnej So Close ideme na plný plyn a pridávame. Po štvrtý kúsok Feeling Alright, kde kapela prvý krát stavia na svoju ženskosť, je to strašná nálož. Pri Feeling Alright má človek pocit, že sa ho niekto snaží nakaziť pozitivizmom a v rytme akejsi hymny teenage filmov opäť pritláčame plyn na podlahu. Take the Power s jemne punkovou pózou prechádza k azda najoldschoolovejšiemu I Left My License In the Future. Mierne hymnickou Can You Feel It sa dostávame k Bright Eyes, ktorá by sa v 80-tych alebo 90-tych rokoch bez problémov dostala do niekoľkých filmov. Záver patrí ďalšiemu kúsku s nádychom starého Motley – American Adrenaline, ktoré veľmi dôstojne uzatvára skvelý album.
Album ponúka to fakt najlepšie z hard rockovej alebo glam metalovej scény, mieša to do energickej zmesi a od začiatku po posledné tóny zabezpečuje skvelú náladu. Jedinou, i keď pomerne výraznou výtkou je zúfalo krátka minutáž – na album vám stačí niečo málo cez pol hodinu, čo je pri kvalite albumu skutočne škoda.
9/10
