Psychadelický progresívny rock nie je 100% moja šálka kávy, a tak som sa na tento kúsok patrične pripravil. V pohodlnom kresle som sa v teplý letný večer zložil na záhrade s tmavým tabakom naloženým vo vodnej fajke a s perom a papierom v ruke som si pustil najnovší album nórskej kapely Sykofant. To, že som si nemohol zvoliť lepší spôsob som pochopil už po pár minútach.
Privítal ma decentný rytmus basovej gitary. Príjemný vokál sprevádzali kvílivé riffy gitary. Skladby plynule sprevádzali jedna za druhou tlejúce uhlíky. Rytmus skladieb nenásilne prechádzal z pomalých do dynamických pasáží a dotváral celkovú atmosféru albumu. V tej sa energicky, ale vkusne miesia popri rocku aj jazz, funk, či dokonca country a popové prvky. Chaotické rytmy vyznievajú prekvapivo harmonicky a celý album je nádhernou ukážkou autorskej vyzretosti. Zvuk je v perfektnej kvalite a len podčiarkuje celkový dojem, ktorý rovnomenný album Sykofant priniesol a zabezpečil maximálne príjemne strávený večer.
Takmer hodinová minutáž vo finále priniesla vynikajúci hudobný zážitok, ktorý v mojom prípade priniesol nový, značne pozitívny, pohľad na žáner.
9/10
