Poznáte kapelu PEORTH? Dúfam, že áno! Ale ak ste sa náhodou ešte s týmto zoskupením z okolia Nitry ´nestretli´, určite si prečítajte náš rozhovor s nimi. Chalani majú totiž von novučičký a skvelý album a nielen o ňom sme sa podebatili s bubeníkom kapely, Martinom ´Čvirom´ Novoveským.
Chalani, zdravím vás a veľmi úprimne sa teším z tohto rozhovoru. Objavila som skvelú kapelu pochádzajúcu zo Slovenska. Ako sa máte? Ako sa pre vás začal nový rok?
Ahoj, ďakujeme za kompliment! Rovnako sa tešíme z tohto rozhovoru, dlho nás nikto nevyspovedal a jedná sa o prvý v tomto roku. 🙂 Máme sa veľmi dobre, stále sa tešíme z aktuálneho albumu „(De)formation“, ktorý rozosielame do redakcií tlačených časopisov, web zinov, ale aj metalovým fanúšikom.
Aké sú plány a najväčšie výzvy pre vašu kapelu v tomto roku?
V prvom rade sa budeme snažiť novinku koncertne podporiť. Už teraz máme naplánovaných zhruba 9 akcii a mali by pribudnúť ďalšie. Rovnako však chceme už počas tohto roka začať skladať nový materiál a výzvou bude práca s „domácim“ nahrávaním našich skladieb na trocha vyššej úrovni – zaúčame sa v nových nahrávacích programoch, v automatizácií gitarových efektov, v nových DAW softvéroch, tvorení samplov a podobne. Nepretržitou a nikdy sa nekončiacou výzvou je aj hudobný rast, chceme znieť lepšie – či už ako kapela, alebo individuálne ako jednotliví hudobníci.
Hráte melodický death, pochádzate z Vráblov. Predsa len by ste s nami mohli pozdieľať aj trošku viac z vašich životov, tak sa skúste trošku predstaviť našim čitateľom.
Kapela je pôvodom vrábeľská, no v súčasnosti býva v tomto meste už iba jeden zakladajúci člen 🙂
Mário – gitara, v minulosti aj spevák. Je zakladateľom kapely a v súčasnosti už jediný pôvodný člen. Je hlavným mozgom nápadov, na starosti má popri tom aj tvorbu samplov. Doma si prednedávnom zriadil malé štúdio, kde sme okrem bicích nástrojov nahrali celý album „(De)formation“.
Boris – rytmická gitara, druhý spev, v kapele je od roku 2004. Náš kapelný šikovník, popri hudbe má veľa iných aktivít, z tých hudobných sa okrem hraniu venuje nástrojovej elektronike – vyzná sa v gitarových zosilňovačoch, bedniach, efektoch, skrátka všetkého, čo hučí a do čoho tečú aspoň miliampére 🙂
Rovnako sa venuje nahrávaniu, trocha aj mixu a masteringu.
Dodo – hlavný spev a textár, v kapele s krátkou pauzou od roku 2015. Okrem spevu a textov spolu s manželkou Petrou riešia aj vizuálnu stránku pre kapelu – fotky, grafiky pre sociálne média, návrhy tričiek, booklety a podobne.
Dávid – basová gitara. Okrem obsluhy hrubých strún je to taký náš „logista“, má aj výborné organizačné schopnosti. Väčšinou on vybaví a dohodne, kde, na čom, kam, s kým a kadiaľ pôjdeme v rámci koncertov a iných akcií :).
Čviro (ja) – bicie nástroje, v kapele som od roku 2011. Mimo buchotu na bubny v kapele riešim často komunikáciu s promotérmi, zinmi a kapelami, „obhospodarujem“ sociálne siete, riešim korešpondenciu, občas postrihám nejaké video atď.
Ak sa nemýlim, kapelu ste založili v roku 2002. Vydali ste ale len 4 albumy. No a ak sa nemýlim, medzi druhým a tretím bola pomerne dlhá medzera/pauza. Ako to nazvať? Prečo?
Áno, na toto sa pýta veľa ľudí. Sme si toho vedomí, má to viac príčin a okolností. Pauza medzi druhým a tretím albumom síce bola výrazná, no neznamená to, že sme ale nič nenahrali. Počas tohto obdobia vznikli dve promo nahrávky – jedna s tromi a jedna so štyrmi skladbami. Tie sme však nikde nevydali ako oficiálny nosič, zavesili sme ich na net a tvorili ďalej. Bolo to obdobie nového hľadania sa – žánrového a zvukového, pretože kapela prechádzala personálnymi zmenami. Tretí album „Make The Reversal“ bol totižto prvý, kde nepočuť ani klávesy a ani flautu a zo zostavy druhého albumu tu ostal iba Mário a Boris – teda obaja gitaristi. Až keď sa zostava a skladby ustálili, tak sme konečne vošli do štúdia pre nahrávanie plnohodnotného albumu. Avšak každá kapela rieši podobné problémy, preto priznávame, že navzdory týmto veciam tá pauza predsa len bola dlhá a vieme, že sme predsa len mali viac „kopnúť do vrtule“.
Novinka tiež vychádza až po 6 či 7 rokoch, nie sú to príliš dlhé pauzy?
Áno sú, tu však trocha zaúradovali iné veci. Materiál pre (De)fomation sme začali tvoriť takmer hneď po „Make The Reversal“, no najprv začali Máriove vážne problémy so zdravím (ten skončil na dlhodobej PNke) a neskôr obdobie Covidu a s ním napríklad dlhodobo zatvorená skúšobňa, nehovoriac o iných problémoch. Sebakriticky si však aj v tomto prípade uvedomujeme, že táto pauza mohla byť aspoň o rok-dva menšia. Pevne veríme (a už teraz preto robíme všetko), aby medzi „(De)formation“ a ďalším nasledovníkom nevznikla taká veľká časová „fuga“ 🙂
Naschval som zdôraznila, že ste zo Slovenska, nezniete tak totiž. Ak by som nevedela, odkiaľ pochádzate, asi by som to naše končiny netipla. Ako to robíte, čím to je?
Ďakujeme, to sme veľmi radi! Minule sme sa o tomto v kapele diskutovali, že v dnešnej dobe hudobného pretlaku musí aj slovenská kapela znieť (aspoň zvukovo) veľmi dobre a minimálne porovnateľne so svetovým štandardom, inak nezaujme. Fráza „nato, že sú to Slováci, to znie super“ sa pomaly vytráca, poslucháči sú náročnejší, a preto sa snažíme aj my dbať na dobrý zvuk. V našom prípade majú na dobrý výber kvalitného mixu, masteringu a zvuku ako takého dobrý čuch práve Mário a Boris, venujú sa tomu a vedia problematiku správne pomenovať, čo je dôležité pri komunikácií so zvukárom. Samozrejme sa však máme stále kopec rezerv a stále sa máme čo učiť.
Ja som nadšená z vášho zvuku! Povedzte nám teda niečo aj z procesu nahrávania a podobne. Trvalo to ale aj pomerne dlhú dobu, kým ste to dali všetko dokopy, mám pravdu?
Vydanie albumu sa predĺžilo možno o pár mesiacov ako sme pôvodne plánovali, ale toto už neberieme až tak katastrofálne 🙂
Album sme dokonca vydali pred našou akciou Nocturnal Art v Nitre, takže sme ho stihli aj pokrstiť ako sme plánovali. Tu bolo práveže zámerom nahrávať všetky nástroje (okrem bubnov, ktoré sme nahrali v Gothoom studiu) v domácom štúdiu u Mária a to v kľude a v pohode. O perfektný finálny zvuk sa postaral gitarista Adam Mičinec, vybrali sme ho na základe troch vzoriek od rôznych zvukárov a neľutujeme. Rovnako sme počas mixu a masteringu celého albumu zvuk ešte cibrili – Adam neustále posielal nové vzorky a aj keď sme už boli my spokojní, on stále so sebou ešte nie 🙂
Je to obrovský pedant, bol prísny na seba a aj a nás a sme nesmierne radi, že sme si ho vybrali. Kto chce, môže si pozrieť krátke video z nahrávania:
Odhaľte pre našich čitateľov nejaké to ´kúzlo´, čo sa za novým albumom skrýva – čo sa týka textov a celého názvu. Prečo (de)formation? Zoberte nás do ´zákulisia´.
„De(formation)“ je metaforou pre zásadnú zmenu v živote človeka. Vizuálne ju predstavuje brána na obale, pred ktorou stojí postava. Keď takouto bránou prejdeme, už nie sme tými istými ľuďmi, ako pred ňou – sú to okamžiky, situácie, smutné, ale aj radostné chvíle, ktoré nás trvalo menia – formujú, resp. deformujú. Obal zároveň korešponduje aj s textovou náplňou albumu, ktorá najčastejšie pojednáva o vnútorných súbojoch, ktoré zvádzame všetci.
Artwork je veľmi tajomný a úplne iný, ako predchádzajúce, je to iným smerovaním kapely?
Je to skôr zámer, aby sa nielen textová, ale aj hudobná náplň albumu približovala k tomu, čo hráme. Z predošlých albumov sa nedalo predpokladať, že daná kapela hrá hudbu evokujúcu nejaké emócie, alebo atmosféru, tentokrát sme to chceli viac prepojiť.
Uvažovali ste niekedy, že by vaše texty neboli v angličtine ale možno v slovenčine?
Zatiaľ asi nie, ale ako sa hovorí: „Nikdy nehovor nikdy.“
Akým výzvam čelí melodic death metalová kapela na Slovensku?
Nevyplakávame, berieme veci ako sú, no máme pocit, že tento žáner nemá až tak veľa priaznivcov a podpory v porovnaní napríklad s brutal death metalom, alebo grindcorom. Dokonca aj v rámci spriaznených kapiel mne osobne nenapadá na um veľa, ktoré hrajú melodický death metal. Istého času boli domácimi predstaviteľmi napríklad DYSANCHELY, ale tí už asi zanikli. MODERN AGE DYING v súčasnosti miešajú do svojej hudby iné žánre a nehrajú čistokrvný melodeath. Rovnako mi to tak príde aj v prípade kapely PATRIARCHA (aspoň čo som ich mal možnosť vidieť naposledy), veteráni DEPRESY sú žánrovo tiež niekde medzi death a black metalom. Časom sa podpora tohto žánru možno zmení, ale keby aj nie, nám to neprekáža. Sme vďační za každého priaznivca, komu naša hudba niečo hovorí.
Ako vnímate metalovú komunitu v tejto krajine?
Za tie roky sme stretli kopec super ľudí, či už v spriaznených kapelách, alebo ako promotérov, či návštevníkov koncertov. Užili sme si v rámci tejto komunity kopec srandy, máme veľa zážitkov, vznikli dlhodobé kamarátstva a veľmi si to vážime. Ako som spomínal, metaloví fanúšikovia ako takí majú prístup k množstvu informácií a hudbe, takže sú náročnejší a je preto väčšou výzvou ich zaujať ako napríklad pred 15 rokmi. Začínajú vznikať nové malé lokálne festivaly ako Burn Fest (na ktorom sa tento rok vidíme), Blasphemy Fest, Montana fest a podobne, čo je tiež super.
Nenašla som vašu oficiálnu webstránku. Máte pocit, že to už nie je potrebné? Mať vlastné promo/doménu, všetci sa už spoliehajnú len na sociálne siete. Je to OK? Mňa to mrzí, niekedy mám pocit, že ľuďom je už zaťažko vôbec len kliknúť na link. Všetko servírujeme rovno pod nos, väčšinou aj zadarmo, prečo to robia aj kapely?
Kedysi sme webovú stránku mali a časom nám prišlo zbytočné ju udržiavať a platiť doménu – ako píšeš, všetko je dnes na sociálnych sieťach, je to efektívne pre kapelu aj sledovateľa. No začíname mať pocit, že sociálne siete začínajú byť trocha mimo kontroly – príspevky sa často míňajú záujmom užívateľa, nehovoriac o toxickom, násilnom, alebo manipulatívnom obsahu. Pred nejakým časom sme to zvažovali a je teda možné, že oficiálny web so stručnými informáciami obnovíme.
Keď sme už pri internete a technológiách, je rok 2025, AI je všade a zdá sa, že bude. Viete si predstaviť jej využitie pri tvorbe vášho obsahu? Možno nie priamo hudby…
AI sme použili pri generovaní nápadov – myšlienok na cover pre náš nový album. Nakoniec sme však ani jeden z motívov nepoužili ako predlohu. Artwork navrhol Dodo spolu s jedným indonézskym ilustrátorom so pseudonymom „Rohip“ a ten následne graficky dokončila Dodova manželka Petra. Ak chce kapela ukázať grafikovi základnú myšlienku, tak prečo nie, avšak plnohodnotné využitie umelej inteligencie pri kreslení obalu mi príde už bezduché a umelé. Ja osobne by som to ale napríklad zožral takým FEAR FACTORY, ak by k tomu mali myšlienku „hrozivej digitalizácie“ (ako oni zvyknú 🙂 ) a odôvodnili to inak ako nedostatkom financií/neochotou platenia riadneho grafika (ako to sme toho teraz často svedkom).
Dáme si aj pár rýchlych otázok… Váš najlepší koncert?
17.10, 2009 Trnava, Art Klub, ja som v kapele ešte nehral, ale ľudia vtedy vraj brutálne bavili a spravili „vláčik“ cez celý klub .
Klub ale festival?
11.7.2009, Podhájska Fest – ani tu som ešte nehral, ale chalani mali výborný hrací čas – hrali pred natrieskaným plným ihriskom – asi najväčší počet divákov pre kapelu.
Koncerty doma alebo v zahraničí?
Každý Nocturnal Art Fest. Ľudia v Nitre vedia prečo 🙂
Splnený sen pre kapelu?
Brutal Assault v CZ!
S kým by ste mali radi skladbu?
Tomi Joutsen (AMORPHIS), INSOMNIUM
S kým by ste radi spolupracovali?
Fascination Street Studios, Švédsko
´Rituál ´ pred koncertom?
Zodpovedne a včas sa začať pripravovať a nikde nezavadzať 🙂
Ideme do finále. Chceli by ste niečo odkázať našim čitateľom?
V prvom rade Tebe a redakcií hellmagazine.eu ďakujeme za priestor a čas, vážime si to! Čitateľom prajeme pevné zdravie, nech sa im darí v každom smere a nech im dobrá hudba robí minimálne takú veľkú radosť v živote ako nám (a nám ju robí obrovskú 🙂 )
Ja sa vám chcem poďakovať, že ste mali trpezlivosť s mojimi otázkami a teším sa na stretnutie s vami na nejakom koncerte. Prajem vám všetko dobré a veľa úspechov!
