ENGLISH BELOW
Ďalší prémiový exportný artikel zo Švédska dobýva metalový hudobný priemysel s ich majstrovským albumom. MISTER MISERY vydávajú rovnomenný album, robia release party na Wacken Open Air a stavajú na tom, čo sa naučili od heavymetalových gigantov. Komplexný rozhovor s dvoma členmi kapely – Harleym Vendetta (spev/gitary) a Rizzym (bicie) prináša množstvo informácií o novom albume, pozadí kapely a pohľady chalanov na niektoré veľmi zaujímavé témy. Takže bez ďalších okolkov poďme rovno na vec…
Dobre, páni, poďme na vec. Počul som album. Úprimne, bol som ohromený. Je to fakt skvelé.
H: Vďaka.
Ako by ste opísali album vy?
H: Chopíš sa toho Rizzy alebo mám ja?
R: Môžem začať. V porovnaní s predchádzajúcimi albumami je tento podľa mňa vyzretejší a surovejší. A čo sa týka mixovania, je to to najlepšie, čo sme kedy urobili. Zdá sa, že sme s ním vstúpili do novej kapitoly. Myslím, že je fakt hutný a niečo z tohto albumu máme. Čo myslíš?
H: Áno. Okrem toho pri niektorých skladbách ideme nižšie v ladení gitár pri každej ďalšej nahrávke. Takže niektoré skladby sú trochu tvrdšie ako predchádzajúce veci, pretože sme naladili gitary na B namiesto C. A keď sme založili kapelu, hrali sme v Cis a teraz je to úplne dole na B. A je to len evolúcia hudby a fakt, že milujeme tvršiu hudbu a v dnešnej dobe sa prikláňame k tvrdším veciam. Je to len preferencia. Stále chceme zachovať staré veci v Mister Misery, ale tiež sa chceme trochu vyvíjať. A ako s vekom dospievame, mám pocit, že človek je unavenejší a viac si uvedomuje svet okolo seba. A tak má hudba tendenciu byť o niečo ponurejšia. A na tomto albume to určite počuť. Časť lyrického obsahu je určite len pozorovaním sveta okolo nás.
R: Áno, aj v porovnaní s predchádzajúcim albumom máme niektoré naozaj vážne texty a niektoré ako napríklad v prípade Mr. Hyde alebo Battle of the Headless Horseman, sa zaoberáme fiktívnymi postavami. Máme to aj v tomto albume, ale pôsobí to vyzretejšie a viac pri zemi. Máme pieseň, ktorú napríklad Harley napísal na nemocničnej posteli.
H: Máme taký ten svoj typický zvuk a v kapele to máme tak, že spievame o tom, o čom len chceme. Ak je to pieseň o postave alebo filme alebo knihe alebo niečom, čo sa nám páči, alebo osobná skúsenosť, ako v mojom prípade. Bol som v nemocnici, minulý rok som skoro zomrel. Keď som bol chorý, priniesol som si gitaru a všetko vybavenie na nahrávanie do nemocnice. A potom som tam nahral pesničku (*pozn. Survival of the Sickest). Na albume je tematicky zo všetkého trochu.
Spomínali ste nové prvky hudby, nové nápady. Ale aké sú nové vplyvy alebo čo nové by ste v tomto zmysle priniesli do svojej hudby?
H: No, ako som povedal, počúvame veľa tvrdších vecí a tiež sme sa posunuli o čosi industriálnejším smerom, povedal by som, že industriálnym s nejakými prvkami alternatívneho rocku zo začiatku 21. storočia, ako sú Linkin Park a Korn a Slipknot, vieš, je tam zmes všetkého. A tento album vznikal počas dlhého časového obdobia. Nešli sme do toho tak, že by sme všetko naraz nahrali, zmixovali a hotovo. Takže môžeme povedať, že jednotlivé piesne sú napísané v rôznych časových obdobiach s vplyvom toho, čím sme sa vtedy inšpirovali. Myslím, že spôsobom, ktorý je naozaj dobrý, pretože ak uplynie rok, si ovplyvnený rôznymi vecami a máš obdobia, kedy počúvaš rôzne kapely a rôznych umelcov. Takže ak počúvaš veľa Slipknot, vznikne niečo ako Sinner or Saint. Alebo počúvaš Motley Crue alebo Motionless in White, dostaneš zo seba niečo iné ako keď si ideš Breaking Benjamin, si ovplyvnený všetkými týmito kapelami, všetkým, čo ti aktuálne hrá zo slúchadiel.
Takže hudobne, ak som to zachytil zachytil správne, je tento album niečo ako fúzia Deathstars, Avatar a trochy Avenged Sevenfold. Každá skladba má svoj vlastný jedinečný príbeh. Jeden ste už spomenuli. Aké sú ostatné? Ktorý je možno najzaujímavejší? A môžete viac priblížiť celú tému alebo celý príbeh tej piesne?
H: Rizzy, ideš ty? Máš nejakú obľúbenú pesničku, ktorú si…
R: Najnovšia skladba, ktorú sme vydali, Doomsday Clock je to celé fiktívny príbeh z apokalyptického sveta. Ale čo sa týka hudby, myslím, že vyčnieva zo radu. Cítim, že je to iné, napríklad sled akordov a z celej piesne ide iná vibrácia. Je taká technickejšia, priamočiarejší heavy metal, Avenged Sevenfold, dual wield a podobne. Ale myslím si, že The Doomsday Clock hovoria úplne iným jazykom. Máme aj skladbu Dark Legacy. Vrátili sme sa k orchestrálnejšiemu druhu vibrácií a baladickejšej skladbe. Ale potom tu máme aj pieseň Haters, ktorú môžeš cítiť už od začiatku. Je to také fakt nahnevané.
H: Haters. Hej hej. Haters je ako jedna z tých mládežníckych hymien, kde chcete osloviť mladých v dave a uchopiť všetky problémy, ktoré majú v každodennom živote. Je to skladba, pri ktorej chcete len kričať a baviť sa. Je to o komunite s fanúšikmi a o spojení medzi fanúšikmi cez tú pieseň. Ale pre mňa osobne je zaujímavá pieseň s názvom Ripper a je to pieseň napísaná o Jackovi Rozparovačovi, slávnom sériovom vrahovi z Londýna. Je to koncept, kde … Je to celkom zaujímavé, pretože texty sú písané čiastočne z pohľadu obete a čiastočne z pohľadu Jacka Rozparovača. Takže máte tieto dve kolidujúce strany textu, čo je celkom fajn. Takže vo veršoch je to z pohľadu Jacka Rozparovača. A potom v refréne môžete vidieť celú vec z pohľadu prostitútky. A to je ďalšia skvelá vec, pretože si sa pýtal na koncept. A to je skvelý príklad jednej z tých skladieb, ktoré majú úplne iný koncept ako napríklad The Doomsday Clock.
R: Áno, presne tak. Môžeš sa skutočne ponoriť do textov a cítiť podobnosť rôznych textov. Akože s týmto sa viem stotožniť, tomuto rozumiem. A potom máš skladbu ako Ripper alebo The Doomsday Clock alebo čokoľvek iné, kde môžeš ísť a baviť sa a užívať si to, čo tam je. Máme vážne piesne. Samozrejme, všetko je vážne, ale popri hudbe máme skladby, ktoré sa ti dostanú až priamo pod kožu. A potom skladby, z ktorých máš viac ako len to, že sa ideš baviť.
Krst albumu idete mať na Wacken Open Air, čo je pomerne veľká vec. Akú špeciálnu show alebo špeciálne prvky show ste si pripravili pre túto príležitosť? Na čo sa fanúšikovia môžu tešiť?
R: Myslím, že to bude zážitok, ktorý sa bude vymykať z čohokoľvek, čo sme kedy robili. Nemôžeme toho prezradiťveľa, aby sme nepokazili prekvapenie, ale možno budeme mať pár špeciálnych hostí, jedinečné pódium, ktoré celé prostredie spravia ešte zaujímavejšie pre publikum a v rámci možností zahráme všetky nové skladby. Show bude ale rozhodne niečo jedinečné.
H: Niečo, čo sme nikdy pred tým nespravili, chápeš.
R: Fakt nechceme nič prezrádzať, ale urobíme show, ktorú si zapamätáš. To je isté.
Okrem toho máte naplánované aj turné na podporu novinky, ktoré pôjdete ako hlavná kapela. Čo môžeme očakávať od turné? Myslím, že sa ho totiž bude môcť zúčastniť viac fanúšikov, nakoľko pôjdete po celej Európe. Plus, koľko zo špeciálnej show, ktorú máte nachystanú na Wacken, uvidíme aj na tomto turné?
H: Na turné, samozrejme, prinášame veľké zbrane. A tak robíme to isté ako na Wackene. Ale keď je to headline turné, môžeme urobiť ešte o čosi viac. Môžeme hrať dlhšie sety. Takže pravdepodobne predvedieme najdlhší set, aký sme kedy v našej kariére urobili. A povedal by som, že zahráme takmer každú skladbu z nového albumu. Ale musíme tiež zahrnúť klasiky, ktoré sa už etablovali ako najobľúbenejšie. Takže bude dlhší set. Je zrejmé, že spolu hráme už niekoľko rokov, takže sme si ako kapela veľmi blízki, sme priatelia. A ako sme už povedali, nechceme určite nechceme prezrádzať, ako bude vyzerať pódium. Ale veci, ktoré sme naplánovali, sú veľkolepejšie ako kedykoľvek predtým. A nechcem hovoriť detaily toho, ako to bude vyzerať, ale pre klubové prostredie to bude dosť veľké, chápeš. Tak snáď sa to všetko zmestí na pódium.
R: Na show na Wackene máme len 45 minút na to, aby sme jej ukázali, čo v nás je. Ale na headline turné máme aspoň hodinu a pol, možno dve hodiny. Takže môžeme fanúšikom priniesť plnohodnotný zážitok. Na Wackene to bude stále plnohodnotný zážitok. Na headline koncerte ale môžeme ukázať oveľa viac. Myšlienka je taká, aby diváci prišli na náš koncert a zážitok z atmosféry mali už od momentu, kedy vôjdu do klubu, skôr ako vôbec začneme. Chceme pripraviť náladu, nastaviť prostredie, získať pocit skvelej show. A potom získaš úplný zážitok so všetkými novými skladbami a všetkými príbehmi a neustále sa niečo bude diať. A bude to skvelý zážitok z headline show. To je isté.
Dobre, to je určite niečo, na čo sa teším. Takže keď sme už pri téme, robíte headline turné v menších kluboch. Aký je podľa vás rozdiel, aké sú klady a zápory turné v malých kluboch ako headliner v porovnaní s tým, keď idete ako predkapela nejakej väčšej kapely?
H: Dobre, ak môžem začnem. Keď hráš v menších sálach a sú nabité, tak ako sme hrali na našom poslednom turné v Hamburgu a bolo to tam vypredané a bolo nabité. Mne sa to zdá väčšie, aj keď je tam menej ľudí, lebo je to preplnené, chápeš? A tiež sme bližšie k pódiu, takže skutočne vidíme fanúšikom priamo do očí a dotýkame sa ich a podobne. Toto vyznelo zle, ale chápeš, čo tým myslím. (Všetci sa smejú) Vieš, môžeme skutočne komunikovať s fanúšikmi a oni to, samozrejme, úplne milujú, keď s nimi nejako komunikuješ a ukazuješ im, že ich vidíš. Zatiaľ čo na väčších pódiách, vieš, ako na tom, čo sme mali na Wacken Open Air 2022. Mali sme tam obrovský dav s mosh pitmi a podobne. A to je tiež úžasné, nepochybne. Ale ako headliner, vieš, tí ľudia sú tam vtedy kvôli tebe. A to je pre nás naozaj cťou, keď vidíme, že sa tam objavilo toľko ľudí. Takže by som povedal, že moje obľúbené sú headline koncerty. A nikdy v živote som sa tak nebavil. Keď sme na turné, je to ten najlepší pocit na svete.
R: Ako napríklad, keď sme pred pár rokmi boli predkapelou pre Nightwish v Rumunsku. Bol to totálne náhodný slot, ktorý sme dostali. Ale keď sme tam prišli, v areáli tam bolo asi 15 000 ľudí. V tom čase ale nik nemal ani potuchy, kto sme. A tak je prvá reakcia keď vyjdeme na pódium s makeupom a tým všetkým, že zas sa dotrepala nejaká black metalová kapela. Ale potom vidíš, ako všetci dvíhajú ruky a milujú tvoj koncert. A dostaneš sa pod kožu všetkým vekovým kategóriám, chalanom aj babám, všetci ťa žerú. Je tam proste celé spektrum ľudí. A potom po koncerte chodia za tebou pri stánku s merchom a hovoria ti, ako o tebe nikdy pred tým nepočuli. Kto si? Že si skvelý. To je rozhodne obrovský benefit toho, keď si predkapela a otváraš koncert pre inú kapelu. Ten moment prekvapenia, ten je proste skvelý.
Ono to je síce celkom očividné, ale ako dôležitý je image kapely pre Mister Misery?
H: Je súčasťou kapely odkedy sme začali. Bola to jedna z hlavných vecí, ktoré sme mali. Do kapely môžeš na to, aby hral, priviesť kohokoľvek. My sme ale potrebovali sme pre túto kapelu postavy, hviezdy, ktoré majú svoj vlastný druh charizmy a vlastnú osobnosť. A celé to ešte pozdvihneš tým, že budeš mať na sebe make-up, akosi to povýši tvoje každodenné ja na túto postavu s vlastným alter egom. A my raz chceme byť ako najväčšia kapela na svete. Chceme súťažiť s absolútne najväčšími kapelami a ukázať im, že si zaslúžime miesto na výslní. Imidž je teda dôležitý, pretože ide o vyslanie odkazu, že rokenrol zo starých čias stále žije. Nemusíš nosiť make-up, aby si bol cool alebo aby ťa ľudia mali radi, ale ako to vidíme my, je to ako vzhliadať k našim idolom z doby, keď sme boli mladí. Boli to Guns N‘ Roses a Motley Crue a Kiss a Black Sabbath a Metallica a všetci títo majú štýl. Možno to nie je také extrémne ako náš štýl, ale, vieš, vychádza to z toho. Aj naša hudba má niečo ako grandióznu atmosféru a vykresľuje určitý obraz. Vieš, keď počúvaš skladby ako Ripper alebo Ballad of the Headless Horseman alebo Mr. Hyde alebo čokoľvek, čo počúvaš. Je to veľmi divadelný zvuk. Takže má zmysel len to, aby imidž členov kapely zodpovedal hudbe. Mám pocit, že by vyzeralo čudne, keby sme tam chodili len v bielom tričku a modrých džínsoch a s oholenými hlavami a spievali by sme o zasranom Bezhlavom jazdcovi (*pozn. Headless Horseman). Proste by to vyzeralo divne.
R: Je to niečo extra, je to pre dosiahnutie plnohodnotného zážitku.
Vydávaš – opäť so skvelým vizuálom – nový album na vinyle v krvavo červenej farbe s dymovým mramorovaním. Je úžasný a rozhodne ho potrebujem do svojej zbierky. Aké miesto má ale vinyl ako absolútne retro platforma v dnešnom hudobnom priemysle?
R: Myslím si, že má stabilné miesto. Ľudia majú tendenciu prísť na predstavenie a naozaj mať niečo v ruke, niečo čo si môžu dať podpísať alebo sa im to proste páči to. Vidno že ide, nielen o čísla na streamovacích platformách alebo v aplikácii. Samozrejme, ide aj o to. Ale myslím si, že vinyl je tu, aby zosta. Stále viac a viac sa objavuje dokonca aj v punkovej hudbe. Počul som dokonca, že kazety vracajú na scénu, ale to mi príde, ako keby sme chceli spraviť tri kroky späť.
H: Ale musíš uznať, že sú riadne super. Mohli by sme robiť aj tie.
R: Myslím ale, že vynil tu je už chvíľu a ešte chvíľu tu aj bude, lebo ľudia v ňom vidia určitú hodnotu. Môžeš stále vidieť a cítiť, že máš v rukách niečo skutočné.
H: A tiež si nemyslím, že všetci ľudia, ktorí si kupujú vinylové platne, si ich plánujú púšťať. Hudbu môžu počúvať na Spotify alebo v aute na CD. Málokto vlastní gramofón. Myslím, že si kúpia vynil, pretože je to akási spomienka na ich obľúbené kapely, takže si to dajú na stenu alebo zarámujú alebo prinesú na koncert a pozdravia a nechajú si ho podpísať, pretože je to fakt cool kus histórie tej kapely. A neexistuje lepší spôsob, ako mať vinyl, pretože komplexne vyzerá veľmi dobre. Vieš, je to veľká krabica. Obal je obrovský. A samozrejme, vynil, na ktorom je hudba je krvavo červený s dymom a tak. Myslím, že to je dôvod, prečo ho ľudia stále veľa kupujú.
Myslím, že s týmto sa nedá nesúhlasiť. Keď som pozeral, kde ho dokážem kúpiť, zistil som, že máte dva oddelené shopy. Jeden na svojich stránkach, kde máte starší merch a starý album na vynile a potom je tu druhý, na stránkach vydavateľstva, kde je možné predobjdednať si nový album. Nie je to trochu mätúce aj nie je problém s tým, že nie je možné kúpiť si všetko na jednom mieste?
R: Je to len vec označenia. Vydávame náš nový album na stránkach AFM. Krátko nato však všetko pôjde aj na našu webovú stránku. Samozrejme, že sa snažíme dať všetko na jedno miesto. Ale súhlasím. Na začiatku to môže byť trochu mätúce.
H: Áno, ako povedal Rizzy, je to vec vydavateľstva, pretože spôsob, akým nahrávacie spoločnosti fungujú, je, že najprv chcú práva oni. Chcú, aby si ľudia album objednali na ich stránke, aby zarobili peniaze oni. Oni vlastnia práva na hudbu. Vlastnia práva na album. Takže majú plné právo povedať, prejdite na našu webovú stránku a zakúpte si album tu. A keď album vyjde, v zmluve je na to klauzula. A to sa stáva každej kapele. Nie je to divné, ale chápem aj to, čo myslíš. Ale po nejakom čase platnosť tej konkrétnej časti zmluvy skončí a potom si vlastne kúpime práva na náš album od AFM records aj pre náš obchod a tam si ich môžeš kúpiť. Ale pred vydaním a už nejaký čas potom bude určite na AFM. Ale sú tu aj iné obchody, ktoré ho majú. Videl som ho na mnohých weboch, kde nakupujem hudbu a oblečenie a podobné veci. Videl som merch Mister Misery fakt všade. Keď si to hodíš do Googlu, nájdeš ho na EmpiriconNájdeš ho na EMP, môžeš ho nájsť v našom vlastnom obchode, môžeš ho nájsť na AFM. Fakt veľa rôznych shopov predáva naše veci, vieš?
Viem, jasne. Obaly, resp. dizajny singlov, ktoré ste doteraz vydali sú proste skvelé. Artwork Erszébeth je napríklad skvelý. Podobne aj Hand of Death. Plánujete z nich spraviť aj tričká? Priznám sa, že toto je tak trocha súkromná otázka, lebo keď som ich videl ja a ukázal ich manželke, tie tričká by sme proste fakt chceli.
R: Áno, tieto veci sú už v procese. Podobne akov prípade všetkých ostatných artworkov. So všetkými nám pomohol fakt talentovaný chlapík, ktorý si hovorí GraveArt. Skvelý týpek. Vidí veci tak, ako ich vidíme aj my a ešte ich dokáže vylepšiť. Samozrejme, máme v pláne kopec nového merchu. Ale ešte nevieme, čo bude. Samozrejme, je to ale v pláne.
H: Áno, v dokonalom svete by sme mohli m ať merch z každého artworku. Vidíš ich všetky za Rizzym. Je ich veľa, spravili sme z nich dva, vlastne tri …. nie štyri. Vieš čo? Vlastne sme spravili päť. Ale áno, v rámci nových designov je tam niekoľko kusov, ktoré by na tričkách vyzerali perfektne. Ale budeme myslieť na to, že si spomenul najmä Hand of Death a Erszébeth sa aj nám fakt páči.
Rozhodne sú na 100 % materiálom na tričko. Ale teraz – možno trochu osobnejšia otázka. Mister Misery je pôvodne názov postavy z Marvel Universe. Aká je vaša šprtovská stránka?
H: Áno, je vtipné, že to spomíínaš. Vlastne som nevedel, že v Marvel Universe existuje postava s názvom Mister Misery. Aby som bol úprimný, keď vznikol názov a kapela sa volala Mister Misery, nemali sme ani tušenie, že to tak je. Ale je jasné, že sme to vygooglili. Je nejaká kapela, ktorá sa volá Mister Misery? Poďme si to overiť. Hľadali sme Mister Misery a našli sme túto postavu, myslím, že je to nepriateľ Dr. Strangea v Marvel Comics. Akýsi jeho výtvor. Povedal som si, OK, toto nie je dosť populárne na to, aby sa na nás ľudia hnevali. A neexistuje žiadna iná kapela, ktorá by sa tak volala. A nie je to o tej postave. Vo finále to bol text, starý text z piesne, ktorú som napísal pomerne dávno. A keď vznikla táto kapela, vedel som, že neviem vymýšľať názvy. Ale práve som videl to meno v texte, keď som ho čítal na telefóne. A povedal som si, Mister Misery, wow, to fakt dobre znie na jazyku. Vieš, hneď som si to vedel predstaviť ako nápis na tričku alebo na plachte na póidu. A trochu to zapadá do toho, ako som sa cítil a čím som si vtedy prešiel a čím si prešli moji kolegovia z kapely. A bolo to ako, máme pána (*pozn. Mister), pretože sme všetci muži, a potom Misery, pretože, no, v tom čase sme na tom boli tak trochu mizerne. Takže odtiaľ pochádza aj názov. Ale áno, pýtal si sa na nerdovskú stránku. Sme veľkí šprti. Prepáč za to táranie. Všetci hráme videohry a neustále pozeráme filmy. A ako keď sa stretávame, pijeme pivo a celú noc sa hráme PlayStation 5.
Ako hudobníci máte na určité veci trochu iný pohľad. Aký si ako konzument hudby?
R: Ja som ten typ konzumenta, ktorý počúva hudbu každý deň. Podľa toho, akú mám náladu alebo pocit z dňa. Pred tým som mal niečo ako svoju obľúbenú kapelu, ku ktorej som sa pravidelne vracal, ale momentálne som skôr niečo ako hudobný všežravec. Počúvam fakt všetko. A to sa týka aj doby pred tým, ako som bol v kapele. Skákal som z kapely na kapelu, zo žánru na žáner – od jazzu cez funk na reggae, z toho na metal a rock. Ale počúvam ozaj všetko. Od starčích vecí po nové. Neriešim, čo to je. Je to podľa toho, ako sa cítim.
H: Áno. Seba by som opísal tak, že nepotrebujem zákonite chodiť po obchodoch a kupovať albumy alebo merch kapiel, ktoré sa mi páčia. To sa deje skôr výnimočne. Na druhej strane, keď sa mi niečo páči, som kapelou priam posadnutý. Fakt veľa ich počúvam a streamujem. Všade o nich hovorím. Ctím ich tak, že sa nimi inšpirujem, tvorím a dávam svoju lásku k hudbe, ktorú počúvam do hudby, ktorú tvorím. Povedal by som, že si skôr kupujem skladby na Apple iTunes, len aby som kapelu podporil, ale väčšinou je to o tom, že strašne veľa počúvam na Spotify. Aspoň tak je to u mňa.
Aké sú kapely, ktoré počúvate, ale trocha sa za to hanbíte?
H: Bože, toto je dosť ťažká otázka. Začni ty.
R: Fakt neviem. Pre mňa je to pár pesničiek alebo interpretov ako napríklad Toto alebo Rosanna. Taká skôr klasika. Ale nemám nič také, že by mi za to bolo ozaj trápne.
H: Myslím, že to celkom nie je ani možné mať. Hudba nie je ako šport. Nemôžeš tam vyhrať medailu alebo skončiť lepšie ako niekto iný. Nie je niečo ako ultimátne najlepšia kapela na svete, lebo hudobný priemysel je veľmi subjektívna vec. Myslím, že nie je za čo sa hanbiť. Predpokladám, že si dúfal, že ti povieme niečo ako, že počúvam potajme Taylor Swift alebo niečo podobné, ale ani to nie je pravda. Takže ťa asi sklamem. Ja vlastne počúvam len to, čo mám rád a vúčšinou je to hard rock alebo metal, ale dosť počúvam aj hudbu z filmov. Filmovú hudbu som vlastne schopný počúvať celé dni, lebo tie skvelé party orchestrov sú pre mňa inšpiratívne. Podobne ako to, ako píšu skladatelia za tými skladbami. Je to skvelé. Ale nemám nič, za čo by som sa hanbil, sorry.
Akosi som sa dostal na koniec, takže ak je tu ešte niečo, čo by ste chceli povedať fanúšikom, hejterom, našim čitateľom alebo komukoľvek, do toho…
H: Choďte a predobjednajte si nový album Mister Misery. Vychádza 2.augusta. Choďte, lebo umriete.
R: Príďte na turné. Bude to skvelý zážitok. Kúpte si lístky a vidíme sa tam, drahí Ghosts.
Another premium export article from Sweden is conquering metal music industry with their masterpiece of an album. MISTER MISERY is releasing self-titled album, doing release party on Wacken Open Air and building on what they learned from heavy metal giants. Comperhensive interview with two band members – Harley Vendetta (vocals/guitars) and Rizzy (drums) delivers a ton of information on new album, background of the band and views of guys on some very interesting topis. So without further ado, let´s get straight into it…
Okay, guys, so let’s get this party started. We’ve heard the album. Honestly, I was amazed. It’s pretty fucking awesome.
Thank you.
But how would you describe the album?
H: Do you want to take this one Rizzy or should I?
R: I can start. Compared to the previous albums, I think this is more mature and more raw. And mixing-wise, this is the best far we’ve ever done since the last albums. It feels like we’ve stepped into a new chapter with this one. I think it’s really heavy and we get something from this album. Don’t you agree?
H: Yeah, I think so. We also, for some songs, we seem to go lower in our tuning on the guitars for each record. So some songs kind of come across more heavy than the previous stuff because we’ve tuned down the guitars to B instead of C. And when we started the band, we played in C sharp, and now it’s all the way down to B. And it’s kind of just an evolution of the music and the fact that we love heavy music and we kind of lean towards heavier stuff these days. It’s just a preference. We still want to keep the old stuff in Mister Misery, but also want to kind of evolve. And as you mature with age, I feel like you get more jaded and more aware of the world around you. And so the music tends to become a bit darker. And you can hear that on this record for sure. Some of the lyrical content is definitely just like an observation of the world around us.
R: Yeah, compared to the previous album as well, we have some some really serious lyrics and some like for Mr. Hyde or Battle of the Headless Horseman, for example, like fiction figures and stuff like that. We have that in this album as well, but it feels more mature and more down to earth. I mean, we have the song where you were sick, Harley, wthat you write on your hospital bed, for example.
H: So there’s a there’s like kind of the signature sound that we think that we do in the band is just sing about whatever we want. If it’s a song about a character or a movie or a book or something that we like or a personal experience, like for me, I was in the hospital, I almost died last year. I brought my guitar and all my recording equipment to the hospital while I was sick. And then I recorded a song there (*note: Survival of the Sickest). And there’s a little bit of everything on the record.
You mentioned new elements of the music, new ideas. But what are the new influences or what new in those terms would have you bring to the music?
H: Well, like I said, we listen to a lot of heavier stuff and also it’s become more industrial, I would say, and like maybe industrial with like some touches of alternative rock from the early 2000s, like the Linkin Park and the Korn and the Slipknot stuff, you know, there’s like a mix of everything in there. And this record is written over a kind of a long period of time. We didn’t just like go in and record everything and then had it mixed and done. So you can kind of also tell that the songs are written during a different time period in what you were inspired by at the time. I think in a way that’s really good, because if a year passes by, you’re influenced and you have a period listening to different bands and artists in each period of that year. So like you listen to a lot of like Slipknot, for example, you get something like Sinner or Saint. Or you listen to Motley Crue or Motionless in White, you get something else and Breaking Benjamin, you’re influenced by all these bands that you listen to in your headphones, you know?
So musically, as far as I catched, this album is something like a fusion of Deathstars, Avatar and maybe Avenged Sevenfold. Every song got its own unique story. You already mentioned one. What are the others? What is maybe the most interesting one? And can you elaborate on the whole subject or on the whole story behind this song?
H: Rizzy, do you want to take that one? Do you have like a favorite song that you kind of…
R: The latest song we released, the Doomsday Clock, like that’s a whole fiction kind of lyrics wise, but from Doomsday World and stuff like that. But music wise, it sticks out from the rest, I think. It’s different, like, chord progression and a different vibe to the song, I feel, from the whole song. The other one is like more technical, straight on heavy metal, Avenged Sevenfold, dual wield and stuff like that. But I think this Doomsday Clock says another thing about the whole thing, like music wise. We have also the Dark Legacy track as well. We’ve come back to like more orchestral kind of vibes and more ballady kind of song is there. But then also we have the song Haters that you can feel in early. That’s a really angry one.
H: Haters. Yeah, yeah. And also Haters is like one of those youth anthems kind of thing where you kind of like you want to catch the kids in the crowd and all the problems that they have in their everyday life. It’s a song where you just want to scream and have fun. It’s about the community with the fans and the connection between the fans for that song. But for me personally, there’s a song called Ripper and it’s a song written about Jack the Ripper, the famous serial killer in London back in the day. So that’s a concept where you write… It’s kind of interesting because the lyrics are written partially from the victim and partially from Jack the Ripper’s point of view. So you have these two colliding kind of sides to the lyric, which is pretty cool. So in the verses, it’s from Jack the Ripper’s perspective. And then in the chorus, you can see from the harlot or prostitute, if you will, perspective. And so that’s another good because you asked about the concepts like that’s kind of what we do in the band. And that’s a great example of one of those songs that have a completely different concept from the Doomsday Clock, for example.
R: Yeah, exactly. You can really dive into the lyrics and compare yourself or feel like resemblance for different lyrics. Like I can resemble to this one and I can feel to this kind of things. And also you have like the Ripper or the Doomsday Clock or whatever that you can just go away and have fun and just enjoy what’s there. We have serious songs. Well, everything is serious, of course, but you have more like close to heart kind of lyrics to music. And then you have more like just go out there and just have fun songs.
OK, so you are releasing the album or you have a release party at the Wacken Open Air, which is huge. What kind of special show or special ideas are you bringing to the stage? What can the fans look forward to?
R: I think stage experience is going to be something else that we’ve never done before. We’re going to do not to to like say too much, but we’re going to have some some special guests maybe and some special like set stages that like do the whole setting more interesting for the audience and a live show and play all the new songs that some effects, of course. But the live show definitely is going to be something else.
H: Something we’ve never done before, you know.
R: We don’t want to spill the beans, you know, but we’re going to do the show with a bang. That’s for sure.
OK, so you’re also doing the tour to promote the new album. It’s going to be a headline tour. And what can we expect on the tour? Because that’s probably something that much more fans could attend as it’s, you know, spread a bit more around the Europe. And what part of the special show that you will make on Wacken will get it to the headline tour?
H: Well, I mean, for the headline tour, we’re we’re bringing out the big guns, of course. And so we’re doing the same as Wacken. But when it’s the headline tour, you kind of can do a little bit more. You can play longer sets. So we’re going to probably deliver the longest set that we’ve ever done in our career. And I would say we will play almost every song from the new album. But we also have to include, you know, the goodies that we have already established to be the fan favorite songs. So there’s going to be a longer set. We’re going to be obviously we have played together for some years now, so we’re very tight as a band, as friends. And like we said, we don’t want to spill the beans on like what the stage is going to look like. But the stuff that we have planned is more more grandeur than we’ve ever done before. And I don’t want to give you exactly the details of what it’s going to look like, but it’s going to be pretty huge for the club environment, you know. So hopefully it will fit on the stage, you know.
R: On the Wacken show, we only have 45 minutes to show her what we are made of. But at the headlines, we have like at least one and a half hour, maybe two hours. But then we can do the full experience, what to say, like it’s a live version of Wacken, but still the full experience. But the headline show, we can do so much more. Like the idea for the audience to come to our headline shows is to get the experience first when you get to the entrance before we even start, like get set the mood, set the environment, get the feeling of a great show. And then you get the full experience with all the new songs and all the storylines and something is happening all the time. And it’s going to be a great experience for the for the headline show. That’s for sure.
Okay, that’s definitely something I’m looking forward to. So when we are already on the topic, you’re doing the headline tour at smaller venues. What is the difference in your opinion, what are pros and cons of doing the small venues as headliner compared to being support to some bigger band?
H: Okay, if I can just start there. When you play smaller venues and they’re packed, like we played on our last headline tour in Hamburg and it was like sold out and it was packed. To me, it feels larger, even though there’s less people because it’s packed, you know?
And also they are we’re closer to the stage so we can really see the fans in their eyes and touch them and stuff like that. That came out wrong, but you know what I mean. (All laugh) You know, so you can really interact with the fans and they absolutely love that, of course, when you kind of interact with them and show them that you see them. Whilst on the bigger stages, you know, like what we had on Wacken Open Air 2022. You had this enormous crowd with mosh pits and stuff like that. And that’s also amazing, of course. But being the headliner, you know, they’re attending the show because of you. And that’s like that’s really humbling to us to see so many people show up. So I would say like my favorite part is the actual the headline stuff. And I’ve never had so much fun in my life. When we’re on tour, it’s the best feeling in the world.
R: But as an example for a really pro thing for doing support, I remember when we opened for Nightwish in Romania, a couple of years ago. And that was like just a random slot that we got. But when we were there, there was at least 15,000 people in the festival area. But at that time, nobody knew what we were like. The first reaction is always when we come up on stage and we’re with full makeup and everybody’s like, OK, here comes another black metal band. Let’s go. And then after the show, you see everybody pulling their horns up and loving it. And you get like all the variety of the ages as well, like small kids and all guys or girls or whatever, and everybody just loves it. It’s so broad. And they’re also coming to the merch tent after and telling you they’ve never heard about you. Who are you? You are so good. Like that’s a really nice thing as well for being a support band or opening for another band like that surprise moment, you know, that’s a really good thing about it.
It’s kind of obvious, but how important is the image of the band in the terms of image of the Mister Misery?
H: I mean, it’s been part of the band since we started out. It was like one of the main things that we had. So, you know, you could have brought in anyone to play, but we needed like characters for this band, like stars, you know, that have their own kind of charisma and their own personality. And you elevate all that when you wear the makeup, you know, it kind of elevates your normal self into this alter ego person of yourself. And we want to be like the biggest band in the world one day. We want to compete with the with the absolute largest bands and show them that we deserve a spot up there with those bands. So the image is important because it’s about sending a message that rock and roll from the old days is still alive. You don’t have to wear makeup to to be cool or to have people like you, but the way we see it, it’s like looking up to our inspirations when we were young and they were Guns N‘ Roses and Motley Crue and Kiss and Black Sabbath and Metallica and everyone, and they all have a style. Maybe it’s not as extreme as our style, but, you know, it comes from that. Also our music kind of has this like grandiose vibe and it paints a picture, you know, when you listen to like Ripper or Ballad of the Headless Horseman or Mr. Hyde or whatever you listen to. It’s a very theatrical sound. So it only makes sense to have the image of the band members fit the music. Otherwise I would feel it would look weird if we were like just going out there in a white T-shirt and blue jeans and like shaven heads and be like singing about fucking the Headless Horseman. It would just look weird .
R: It’s something extra, like it should be the full experience.
You are releasing – again with great visual – the new album on vinyl in blood red with the smoke marble. I love it. I need to get one. What place does the vinyl as a totally retro platform have in the music industry of nowadays?
R: I think it has a good spot in the music industry. People tend to like come to a show and really have something in your hand and what’s to sign or have to like see what it’s all about, not just having streaming numbers or in your app. Of course, it’s that quantity as well. But I think the vinyl is here to stay more and more for even like in the punk industry. I’ve heard like the cassettes are going like an uprising again, like that’s like going three steps back again.
H: But that’s super cool. We should do that, too.
R: But I think vinyl is here to stay for a while, I think, because I think you have some value when you can see and touch things still like you need that sense in a way.
H: And also, I don’t think all people that buy vinyl records are planning on putting them in a player, you know, they can listen to it on Spotify, they can listen to it in the car on a CD. And not many people own it like a vinyl player. I think they buy it because it’s like a memorabilia of their favorite bands, so they put it on the wall or they frame it or they bring it to the meet and greet and have it signed because it’s like a very cool piece of a recorded history of that band. And like there’s no better way to have the vinyl because it just looks very, very fulfilled in the vision. You know, it’s a big box. The artwork is huge. And obviously, the thing that holds the music is blood red with smoke and stuff. I think it’s for that reason people buy it a lot, too.
I couldn’t agree more. The funny thing that I realized when I was trying to find out where to buy the vinyl actually was that you got kind of have the two different shops. One is on your official website where there’s some old T-shirts, the old vinyl. And the other one is on the AFM record store where you can pre-order the new album. Isn’t it a little bit confusing or isn’t there a problem with maybe that the fans couldn’t buy the whole package at one place?
R: I mean, it’s just a label thing – like we’re releasing our new album on AFM websites. But then shortly after, everything is going to go to our website. So we’re still trying to put everything on one place, of course. But I agree. It could be a little confusing at start.
H: Yeah, I mean, like Rizzy said, it’s the label thing, because the way record labels operate is that they kind of want the rights at first. They want people to order the album on their site so they make the money. They own the rights to the music. They own the rights to the album. So it’s in their full rights to say, go to our website and purchase it here. And when the album has been out, you can see a part in the record deals. And this happens for every band. It’s not weird, but I understand where you’re coming from, too. But after some time, that specific part of the contract will run out and then we will buy pretty much our albums from AFM records to our store and you can buy them there. But before it’s released and for some time now, it’s going to be on AFM for sure. But there’s some other stores that have it, too. I’ve seen it on many websites that I shop music on and clothes and shit like I see. I see Mister Misery merch like everywhere. Like if you Google that shit, you’ll find it on Empiricon. You can find it on EMP, you can find it in our own store, you can find it on AFM, like a lot of different kind of places sell our shit, you know?
Yeah, I know that. Your single designs are just amazing. Just to put a few out there, the design of Erzsébeth is awesome. Also, Hand of Death is mind-blowing. Are you planning to put those on T-shirts? That’s more like a personal question because as soon as I showed them to my wife, she was – as well as myself – amazed. So, are you planning to do something like that?
R: Yeah, I mean, it’s already the work, of course, like all the artworks. We’ve been helped with such a cool and good and talented guy called GraveArt. He’s been doing all the artworks for us. Great guy. He sees all the things that we want to do and re-amps it. But of course, the things are at work that we’re a lot of more merchandise, artworks, of course. But I can’t tell just yet what will come up. Of course, it’s an idea.
H: Yeah, and in a perfect world, we would do designs of every single cover we’ve ever done, like the one you see behind Rizzy in his camera frame. You have a bunch of artworks there and there are so many there that we have done two of them, actually, three… no four of them. We have actually done five of them. But there are some, like you just said, like the new ones, for example, we want to do every single one of them because we love our artworks very much and we think they look super cool and they would make great t-shirts. But we’ll keep that in mind that Hand of Death, we really like that and Erzsébeth for sure.
Definitely, they are t-shirt material 100 percent. But now – a little bit more personal question maybe. Mister Misery is originally the name from the Marvel Universe. What is your nerd side?
H: Yeah, well, it’s funny that you say that. I actually didn’t know that there was a character called Mr. Misery in the Marvel Universe. So to be fair, when the name was made and the band was named Mister Misery, we had no idea. But obviously, we Googled it. Is there any band that’s called Mister Misery? Let’s check that out. We searched for Mister Misery and you get this thing because I think it’s Dr. Strange’s enemy in Marvel Comics. Kind of creation. I was like, okay, well, this isn’t popular enough for people to be pissed off at us. And there’s no other band that’s called this. And it’s not about the fucking character. So in the end, it was a lyric, an old lyric from a song that I wrote a long while back. And when this band was formed, I was like, I am bad with coming up with names. But I just saw that name in a lyric as I was reading it on my phone. And I was like, Mister Misery, wow, that really rolls good on your tongue. You know, it’s like, I would remember if I saw that on a backdrop or on a t-shirt, you know. And it kind of fits with how I felt and what I had been through at the time and what my bandmates had been through. And it was like, you have Mr. because we are all men and then Misery because, well, at the time, we were kind of miserable, I suppose. So that’s where the name comes from. But yeah, it’s not. But you asked about the nerd side. We’re big nerds. Sorry. Sorry for rambling. But, you know, we all play video games and we watch movies all the time. And like when we hang out, we drink beer and just play PlayStation 5 all night, you know.
Okay. As musicians, you kind of have a different point of view on certain things. What kind of music consumer are you?
R: For me, I’m a day to day kind of consumer. What vibe or what feeling I have for the day. Before I was like, I have my house band or my band. I always come back to it. And of course, you can have that. But for me, it’s like I’m kind of an all eater when it comes to music. I can listen to everything. And that comes down to before I was in the band as well. I jumped from band to band in different genres, from jazz to funk to reggae to everything. And it comes down to rock and metal. And I’m more of that when it comes to consuming music as well. Old to new music. But I’m into really, really broad kind of music. It doesn’t matter. It’s just what I’m feeling for today.
H: Yeah. The consumer I would say I am is that I don’t necessarily go out and buy records or even merchandise from bands I like. I have done that, but it happens rarely. But what I am, though, is that I am obsessive about the bands I like. I give them many, many streams. I talk about them all the time. I honor them by being inspired by them and make and putting the love for the bands in the music that I make. So I would say I buy songs on Apple iTunes just to support them, but mostly it’s just streaming on Spotify. For me.
What are your guilty pleasures in terms of music?
H: Oh, my God. That’s a tough one. I don’t know. You start.
R: Yeah, I don’t know. It’s a couple of songs for me, like Toto – Rosanna, for example. Like that’s a classic one. I don’t have that really guilty pleasure that I can think of right now
H: I would say it’s almost impossible to have a guilty pleasure. Music is not like sports where you can win a gold medal or a silver medal or finish a race faster than anyone else. It’s like there is no objectively best band in the world and there is no worse band because it’s a very subjective industry. So I think it’s almost impossible to have a guilty pleasure. But I’m figuring you wanted an answer like I like to listen to Taylor Swift or something, but that’s not even true. So I can’t say that. I actually just listen to music I like and it’s often hard rock and metal, of course, but it’s also listening a lot to scorings from movies. I love listening to movie scores in my ears all day and just being inspired by how great orchestra plays and how the composers write. It´s amazing. But I don´t have any guilty pleasures, sorry.
I kind of get to the end so if there is anything you wanna tell to your fans, haters, our readers or anybody, go for it…
H: Go pre-order our new album Mister Misery, it´s coming out on August 2nd. Go or you will die.
R: Also come to the tour, it´s gonna be great experience. Get your tickets and we will see you out there, Ghosts.
