Janesession překlenul 20 let, k tomuto výročí vydává průřez tvorbou s albem 20: Tempus Fugit. Jak bych tuto kapelu představil? Ale co představil, Janesession alespoň někteří z vás jak na Slovensku, tak v Česku znají. A ti co neznají, tak se seznámí.
Alan – Ahoj bando. Tak je tomu krásných 20 let pryč. Poohlédnutí?
Jane – Mne to príde ako včera, strašne to letí, každý jeden koncert si nesieme so sebou, spomienky sú krásne, ja sa však moc neohliadam späť, pre mňa je viac dôležité, čo je a bude, dúfam, že to s JS potiahneme ešte hodne dlho. 🙂
Marc – Pochválen. J Ubehlo to rýchlejšie ako by sme čakali. Ale sme radi, že sme to prežili. 🙂
Alan – Nabudeme probírat kdo jste, to někteří vědí. Ti co nevědí si vás prokliknou dole z přidaných linků. Jste skupina hrající metal rock, a rock metal.
Jane – Presne, rock a metal, niektoré skladby sú tvrdšie, niektoré do tance i k poslechu. 🙂
Marc – Hráme čo nás baví. Osemdesiatkový rock ´n´ roll, groove metal, prog rock, power metal, heavy metal, hair metal, glam rock, hard rock, dirty rock ´n´ roll… to všetko tam my dávame, ale či to niekto tam nájde…? 🙂
Alan – Byli jste ve vašich začátcích často spojováni s glam metalem a hair metalem. A to v době, kdy tato nová evropská vlna ještě neexistovala. Jak jste se k tomu stavěli vy?
Jane – Tak pre mňa sú bandy osemdesiatych rokov alfa a omega mojich play listov, tá energia je tam neskutočná a keďže ako žena mám veľa dekoratívnej kozmetiky, neváhala som ju použiť aj na chalanov v kapele, keď sú linky na očiach, hneď to ide týmto smerom 🙂
Marc – Ale linky na očiach mali v Triangel klipoch aj Žbirka, Patejdl a Dalibor „Trojnožka“ Janda. 🙂 Prišlo nám to celkom milé, ale netlačili sme sa tam. To o nás hovorili a písali nejaký fanzinisti a usporiadatelia to písali na plagáty. Nebolo to tak podľa nás. Boli sme v kontakte s Dave Lepardom z Crashdiet. Ich prvý album je fenomenálny a po jeho smrti už nikdy neboli tak dobrá kapela. L Jemu som v 2005 posielal aj naše demo. Páčilo opp . To že sa z tej glam scény potom stal trochu opp unk ma mrzí. My sme boli vždy viac metal. My sme boli skôr ranný Saxon, Motorhead po albume Bastards a Judas Priest na Ram It Down s Van Halenovskými riffmi, ako Crazy Lixx, alebo Hardcore Superstar. Vždy nás podporovali viac fanúškovia old school heavy metalu, extrémnejšieho metalu vo vymäknutých chvíľach života 🙂 , alebo fanúškovia špinavejších žánrov. Vrátane punku. Naše veci vo svojej relácii púšťal v nemecku napríklad aj Nik, pôvodný bubeník jedného z našich naj vplyvov Skew Siskin. A ten vyžehlené veci nenávidel. 🙂
Alan – Nezníte jako žádná jiná slovenská skupina. Čím to podle vás je?
Jane – Možno je to práve tou muzikou, ktorú počúvame a nás veľmi ovplyvňuje…
Marc – Lebo nespievame o krvavých slzách padlých anjelov. 🙂 Podľa mňa preto, že sme nikdy neprišli na skúšku s pocitom, že spravíme song ako má už niekto. Na začiatku sme si samozrejme určili smer. Ale to bol len odrazový mostík. A každý človek čo kedy hral u nás chcel byť vždy sám za seba. Aby bol rozpoznateľný pri svojej hre. Mrzí ma, že niektorí sa tohoto presvedčenia vzdali a išli do iných projektov sa prispôsobovať. Na to, aby bola kapela osobitá to musí byť iné. A my sme boli vždy hlasní, drsní a špinaví, ale precízni. Nikdy nie drsné a krivé a ani nie chladné ako od umelej inteligencie, čo je dnes strašne trendy. 🙂 A ak s týmto prístupom nejaký člen mal problém, tak rýchlo sám pochopil, že u nás nemá miesto. Jane je jedinečná. Buď jej hlas milujete, alebo nenávidíte. A tak isto to bolo vždy aj s kapelou. Raz nám na stránku napísalo nejaké dievča, že sa nepatrí, aby žena do mikrofónu takto vrešťala. J Nič nás viac nerozveselilo a nepotešilo. Nič medzi nie je dobré. Počuť vetu je to v pohode je horšie ako že je to sračka. Ale je to aj o tom, že všetci sme ponorení aj do inej hudby ako robíme. Mňa napríklad rovnako ako Priest, Saxon, W.A.S.P., Van Halen a Tigertailz ovplyvňuje pri skladaní aj David Bowie, Seal, kmeňová hudba, Peter Gabriel, Pantera, Machine Head, Satyricon, Absu, Miles Davis a aj Underworld. 🙂 Stačí si len udržať vlastný neukradnutý prejav a energiu.
Alan – Hráli jste před mnoha světovými a domácími hvězdami. Před kým jste si nejraději zahráli?
Jane – Pre mňa osobne to boli Pink Cream 69, Waltari a Eric Martin.
Marc – Pred každým. Ale najlepšie časy sme zažili podľa mňa s Oliver/Dawson Saxon, Pink Cream 69, House Of Lords a Waltari. Z našich Dodo Doležal, Tublatanka, Dymytry, Dereš a Katapult.
Alan – Konec minulého roku 2023 a začátek roku 2024 vychází album věnované průřezu 20 let trvání. Skladby jste nahráli znovu, nebo vybrali z alb a srovnali stopy, uhladili tak aby to nebyl zvukový guláš?
Jane – Všetko je nahraté nanovo, je to samozrejme aj počuť, že to nie je ako podľa kopiráku. 🙂
Marc – Nahraté nanovo. To by inak nebola oslava.
Alan – Na vašich minulých nahrávkách, zda albech, nebo EP, jste mívali hosty. Například jména jako Aleš Brichta, Peci Uherčík, Marián Greksa. Jak jste se k nim dostali a jak spolupráce probíhala?
Jane – Oslovili sme ich a oni sú tak super, že súhlasili, naozaj sú to úžasní ľudia a muzikanti, bolo to veľmi zábavné. 🙂
Marc – Zavolali sme a opýtali sme sa. J Všetci boli super. Či tebou menovaní, alebo iní. Keď sa im pesnička páčila išli do toho. Nebolo v tom nič iné. Ani úplatky a ani slobodomurári. J Práca bola vždy ľahká a rýchla. Všetko totálni profíci a ľudia čo nám chceli pomôcť a zabaviť sa s nami. Napríklad u Aleša všetci tvrdili, že do angličtiny nepôjde a to vôbec nebol problém. Jediná podmienka bola, aby sam mu song páčil a to sa našťastie pre nás stalo.
Alan – Neplánovali jste hosty také na album 20:Tempus Fugit?
Jane – Nie, toto sme nechali len na nás.
Marc – Iba pôvodného gitaristu Petra Bulíka, ktorý s nami tie starenky pesničky písal. Ale žiaľ sme to časovo nezladili. Na novej radovke bude hostí neúrekom.
Alan – Na album III: Nothin‘ But Trouble jste plánovali duet s Pavlou Kapitánovou. K tomu bohužel už nedošlo, protože Pavla tragicky zahynula. V jakém stádiu ta spolupráce byla a co se stalo s písničkou?
Marc – Komunikoval som s ňou a aj s jej manažerkou a bolo všetko dohodnuté. Angličtina tiež nevadila. To bolo doslova pár mesiacov pred jej smrťou. V tej dobe sme začali točiť základy na Nothin But Trouble, ktorý nakoniec vyšiel až v 2009 kvôli rôznym problémom. Základy tej skladby sa nahrali. Napísali ju Jane a Peter B. Bola úplne iná ako ostatok materiálu. Dosť do 80s Pink Floyd. Z piety sme ju nedokončili a keby som sa moc snažil, tak ju ešte nájdeme doma na CD-Rkách.
Alan – Existuje více nevydaného materiálu?
Marc – V zmysle vyradeného nie. V zmysle nestihlo sa nahrať, alebo dokončiť, či nehodilo sa to k nám, pomerne dosť. Teraz na novú dosku čo chystáme, dáme jednú moju vec asi z roku 2007 čo sa aj začala nahrávať no nehodila sa vtedy do nálady nahrávky. V dobe po prvom slovenskom EP sme celkom experimentovali so smerom kam sa uberať. S ex gitaristom Durim a.k.a. Big D sme spravili US power metal groove thrashovú skladbu, ale znela moc ako Arakain s Honzom za mikrofónom. A keď o podobnosti s niekym vieme, tak sa to snažíme vyradiť. S bývalým basákom Tommym sme zas robili industriálne veci a bolo to naozaj tiež úplne mimo. Takže takých máme v archíve asi do pätnásť. A zas prearanžovať je to podľa mňa chyba. Takže sa raz možno posunú do iného projektu.
Alan – Pro rok 2023 jste slibovali alba dvě. Výroční a řadový. Co se stalo, že jsme dostali jen výroční?
Jane – Za toto môže môj zdravotný stav, mám extrémnu alergiu a s tou spievať je doslova nemožné, stále s tým bojujem.
Alan – Těch prvních deset let vaší existence, plus minus, bylo na poměry slovenské undergroundové rock metalové kapely velmi úspěšných. Co se stalo, že se to tak zadrhlo a kdy jste si všimli, že se děje něco, co není v pořádku?
Marc – Rotácia členov bol jeden z prvých dôvodov nášho zostupu. U niektorých to bola škoda, lebo pre náš vývoj a dobrú náladu boli neoceniteľní, ako napríklad Peter B., Tommy Screw, alebo Big D. Iní nás zas prvý krát v živote spravili šťastnými, keď si zbalili kufre. J Potom prišli ďalšie dôvody. Manažment, naša zaneprázdnenosť a strata motivácie niektorých členov. Scéna sa zmenila. Požiadavky trhu sa zmenili. Technológie sa zmenili. Mladším ľuďom a novinárom začal vadiť ten náš práchnivý zvuk čo sme mali na prvých piatich albumoch – épečkách. Náš vydavateľ už nemal na nás a vydavateľstvo čas. Hromada vecí. Všimli sme si, že sa deje niečo nepríjemné pre kapelu vo chvíli, keď nás prestali na internete hejtovať a keď mužská časť kapely prestala mať voľný vstup do každého baru a do každej čašníčky v Bratislave 🙂 Keď niečo začínaš znamenať, tak o tebe napíšu toľko grcu, že z počiatku kým pochopíš aké je to vtipné, nad tým máš chuť plakať. A keď toto skončilo, sme vedeli, že už nikomu nevadíme, lebo sú už na našom mieste 🙂 My sme sa len bavili a to čo nás bavilo, bavilo aj ľudí na koncertoch a s CD prehrávačom doma. Istú dobu.
Alan – Na albu aby se neřeklo jsou i tři nové skladby, které to jsou? A něco k natáčení – Bzenec?
Jane – Natáčali sme v štúdiu Shaark v Bzenci, je to už taký náš druhý domov, ja si ani neviem predstaviť nahrávať inde, ja potrebujem pracovnú pohodičku a tá je tam se vším všudy, chalani sú veľkí profesionáli a ako čerešnička na torte je, že super varia v neďalekom hoteli
Marc – Pôvodne sme chceli len staré veci, ale nakoniec sme sa toho vzdali. Tri novinky dokonale stvárnili prechod medzi old school Janesession prvých 20 rokov a tým čo bude na pripravovanom CD tento rok.
Alan – Jak jste vybírali skladby, které na albu budou? Přeci jen, několik řadových alb máte zasebou. Jak proběhl rozstřel, tohle ano, toto ne.
Jane – Marek navrhol a my sme schválili.
Marc – To čo sme si chceli opäť zahrať live šlo na albáč.
Alan – Výběr za mě je z 90% top toho co jste nahráli. Skladby anglicky i slovensky + tři nové věci, ještě lépe. K 20 letům jste ještě udělali (a uděláte) pár překvapení pro posluchače. Klip(y) atd. Obohaťte nás o rozumy.
Marc – Koncerty budú. Zatiaľ je v jednaní Bratislava, Myjava, Martin a Brno. A kamaráti z Roxor možno niečo pripravia v CZ. Všetko nájdete na našich Fuckbúkoch a Bandcampoch. Čo nie je už na 100% by som nerad zverejnil. Potom som za kecku. 🙂
Alan – Víte sami dobře že tuto otázku pokládám rád. Veselé příhody z natáčení. Co bylo teď za těch pár dní co jste točili v Bzenci, i jinde? Přijela Jane Razor, šla do ledničky vylila borovičku se slovy, tu sa slopat nebude, nahravame? Každý sám za sebe hoďte něco málo do placu.
Jane – Nič také sa u nás nedeje, chalani nepijú J No za mňa vtipné ani neviem, že čo, možno, že keď sa mačke, čo rada býva v štúdiu urobilo nevoľno od žalúdka, nášho basáka nenapadlo nič lepšie, ako podložiť pod túto galibu moje rukou písané texty, na ktoré nie je kópia v compe, takže ďakujem Vladuško. 🙂
Marc – Nepijeme, sme vegani, vodatariáni, budhisti a cvičíme jógu pri východe slnka nahý vonku v parku pri detskom pieskovisku. 🙂 Ono naozaj nebolo moc žúrovania a voľného času. Ale počas nahrávania časti s novinkami sme boli s gitaristom Radom v noci v bare a tam nás chcel zabíjať ožratý frajer čašníčky, lebo sme na ňu boli moc milí a jemu sa to zdalo ako hrozba chudáčikovi. Nech mu je masturbácia útechou. Prvý krát sa mi podarilo urovnať v bare konflikt bez straty zubov a telesných tekutín. J Bol som na seba hrdý.
Alan – Není žádným tejemstvím že komplet všichni hrajete v dalších známých, nebo i méně známích skupinách, obzvlášť Marek jak toto kombinujete s Janesession? Ono tohle vše stíhat, není jednoduché?
Jane – Ja mám len JS, naozaj nemám časovú kapacitu stíhať nič viac a ani nechcem nič iné, chalani to majú veselé….
Marc – Nezaberá to až toľko času, keď človek vie čo robí a miluje čo robí. Keby sa to nedalo, tak to tak nerobíme. Ja toľko hrám lebo celý život túžim dosiahnúť aspoň takú slávu ako som mal na základnej škole, keď mi priatelia mojich rodičov v roku 1985 doniesli z Mexika tričko Ghostbusters. 🙂
Alan – Jane často hostuješ na albech jiných kapel a interpretů. Jaký máš k těm nahrávkám vztah a podle čeho si hostování vybíráš?
Jane – Doslova osobný vzťah, lebo sú to kamaráti a to sa neodmieta, aby som im nezaspievala. 🙂
Alan – Tempus Fugit a odezva? Ziny, rádia atd??
Marc – Reakcie, recenzie a to okolo sa len rozbieha, ale je to zatiaľ všetko pozitívne. Snaď pri tom ostane.
Alan – Nejbližší koncerty (festivaly) které vás čekají, kde si vás opět třeba já poslechnu v Čechách?
Marc – Už vyššie som sa o tom rozhovoril. Treba sledovať naše stránky a hlavne treba otravovať kapely a kluby z okolia vašich domovov, aby nás zavolali. Dohoda je s nami veľmi ľahká. Nemáme maniere. 🙂
Alan – Všichni rádi křtí. Je to no dejme tomu nutnost k albu. Jak to bude u vás?
Jane – Možno si to necháme na nejaký špeciálny koncert, ešte sme sa na ničom nedohodli…
Marc – To sa musíme dohodnúť. Ale pre mňa je už neskoro. Keby album vyšiel načas k výročiu v júny, krst by bol stopercentne.
Alan – Když jsme se bavili spolem posledně, hovořilo se i o klipech které teprve budete připravovat. Co k tomu řeknete?
Marc – Scenár na klip k 20:Chodníky čiernou tmou už napísal náš drahý spolupracovník Libor Smolárik. Ale treba asi počkať na lepšie počasie.
Alan – Kdy bude tedy to nové řadové album?
Marc – Nebudeme už nič sľubovať konkrétne. Nech nevyzeráme ako slubotechny, meteorológovia, politici a všetky cirkvy sveta. 🙂 Všetko je už napísané. Nejaké texty ešte chýbajú. Skladieb je hodne. Musíme sa rozhodnúť či ich spravíme štrnásť, alebo desať. J No a ešte samozrejme finančná stránka bude na pretrase. Ale bude to tento rok.
Alan – Díky za rozhovor a v létě nasčuchanou.
Jane – My ďakujeme a prajeme všetko len to najlepšie do Nového roku, tešíme sa na Vás na koncertoch! Rock On!
Marc – Ďakujeme za priestor. Pozdravujeme všetkých. Držte sa a počúvajte dobrú muziku a skúste aj tu našu.
