Dnes vám prinášame rozhovor s pre mňa jedným z najumeleckejších telies domácej scény. Nebude to nikto iný ako kapela BESNA, ktorá nám prezradí ako nahrávali nový album, prečo používajú slovenčinu a dotkneme sa aj pár historických tém.
Besna, zdravím vás! Ako sa máte?
Timo: Ahoj. Veľmi dobre, naberáme sily pred jarnou koncertnou sezónou.
Druhý album je von, aký je to pocit?
Timo: Veľmi príjemná bodka za niekoľkými mesiacmi skladania, nahrávania, mixovania a masteringu. Tešia nás aj prvé ohlasy k albumu, ktoré sú prevažne pozitívne.
Podeľte sa s našimi čitateľmi o nejaké zaujímavosti týkajúce sa skladania, produkcie, nahrávania..
Samo: Celý proces vzniku nášho aktuálneho albumu bol v zásade pre nás nová skúsenosť. Skladby sme zložili iba v priebehu niekoľkých mesiacov s tým, že štúdio sme bookovali ešte v čase keď sme mali dokončenú možno jednu. Pred samotným nahrávaním sme mali spolu s Jakubom Hríbikom, ktorý to potom celé nahrával a mixoval, viacero sedení, kde sme prechádzali a doslova prepisovali jednotlivé formy skladieb s cieľom, aby čo najlepšie fungovali a aby tam bolo, čo najmenej zbytočných pasáží, ktoré nijak neprospievajú danej skladbe. Vždy sme sa ale snažili robiť tie rozhodnutia tak, aby sme boli všetci čo sme boli v štúdiu spokojný s finálnou formou. Zaujímavosťou napríklad je, že v piesni Paracelsus zostal z pôvodnej formy iba jeden riff a tiež, že nad skladaním toho breakdownového riffu v piesni Hranice sme strávili suverénne asi najviac času oproti iným riffom alebo melódiam.
Vždy som sa tešila, že keď budem počúvať slovenskú black kapelu, že konečne budem rozumieť textom, bez čítania bookletu. V angličtine to nie je úplne ľahké, ale mám pocit, že slovenčine rozumiem ešte menej, haha.
Timo: Priznám sa, že pokým som nečítal texty kvôli kontrole gramatiky, sám som si nebol istý niektorými textami 🙂
Samo: Neviem teraz, či narážaš na zrozumiteľnosť prejavu, alebo samotného textu. Zrozumiteľnosť prejavu neviem dobre posúdiť, lebo tie texty zhodou okolností v celku ovládam, ale už som sa viackrát okrem tohto názoru stretol aj s úplne opačným. Každopádne mi nedáva zmysel to nejako riešiť a proste to len robím ďalej tak, ako viem. Väčšinu textov napísal Pinťo, niektorými prispel Timo, ale myslím, že všetkým sa nám tento štýl textov páči a nie je vždy cieľom, aby poslucháč pochopil presne to ako sme to mysleli, ale pokojne si ich môže každý/á vysvetliť po svojom.
Váš zvuk je zaujímavou kombináciou black metalu, post-rocku a slovenského folklóru. Ako ste tento jedinečný mix štýlov dosiahli a aké výzvy ste pri jeho tvorbe prekonali?
Timo: Nemyslím si, že to bol spočiatku zámer. Samozrejme, boli sme ovplyvnení hudbou, ktorú sme počúvali a zmes štýlov vznikla prirodzene. Označenie Post Black nám prischlo od poslucháčov a my sme si potom žáner neskôr doštudovali.
Ale inak, prečo vlastne nechcete byť ´svetoví´ ale ´len slovenskí´ a skladáte v slovenčine?
Timo: V prvom rade sme chceli hrať hudbu pre seba a domáce publikum. V druhom rade nám to dáva bohatú možnosť pracovať s lokálnymi reáliami. A v rade treťom, ak by sme skladali anglické texty, neboli by sme len ďalšou kvapkou v mori kapiel s anglickými textami?
Album sa zaoberá vážnymi témami ako stagnácia spoločnosti a ekologický kolaps. Mohli by ste rozviesť vaše osobné skúsenosti alebo pozorovania, ktoré viedli k tejto tematike a zároveň aj tvorivej inšpirácii?
Pinťo: Ja si myslím, že svet mieriaci k ekologickému kolapsu a spoločnosť ktorá pred ním zatvára oči a snaží sa žiť spomienkovým optimizmom, je do istej miery “osobnou skúsenosťou” celej generácie – alebo už aj niekoľkých generácii.
Album kritizuje pasívne prijímanie autority. Aké konkrétne formy autority alebo systémov považujete za najškodlivejšie pre spoločnosť?
Samo: V skratke odpoviem, že všetky autokratické a totalitné režimy bez ohľadu na ideológiu.
„Krásno“ je zaujímavý názov vzhľadom na temné témy albumu. Aký druh krásny ste sa snažili popísať? Súvisí to vôbec s krásou ako takou?
Pinťo: Áno aj nie. Tá myšlienka za tým je, že niečo škaredé a zhnité vo vnútri, miesto toho aby sme riešili, tak prekryjeme iba gýčom, niečím umelo krásnym na povrchu, čo iba veľmi slabo zastiera to skazené vnútro. Že namiesto riešenia problémov ich iba zakrývame gýčom.
Album zdôrazňuje aj cyklickú povahu cynizmu. Odkazuje to na konkrétne udalosti? Alebo je to len kritika dnešnej doby?
Pinťo: Myslím, že toto je odkaz priamo do textu Krásna. Tento text nechcel byť iba frfľaním bez riešení, ale práve kritikou prístupu “lepšie nikdy nebude”. Je ľahšie každý pokus zmeniť status-quo zmiesť zo stola ako naivný a ostávať nad vecou, niekedy ľahšie ako sa postaviť za ideály v ktorý môžeme zlyhať. Čiže skôr kritika istej nátury.
Odkaz na Jána Palacha v skladbe „Hranice“ je silný. Ako ste pristupovali k tejto citlivej historickej udalosti vo vašej hudbe a aké posolstvo sa snažíte týmto konkrétnym obrazom poslucháčovi doručiť?
Samo: Janov príbeh nám príde silný, fascinujúci a zároveň trochu kontroverzný. Podobné niečo by sa dalo povedať aj o black metale ako žánri. Navyše s Janovymi motiváciami sa vieme stotožniť v kontexte doby v ktorej žil, ale aj v kontexte tém, ktorým sa často venujeme v našich textoch, teda paralel príbehov z minulosti s tým, čo vnímame, že sa v súčasnosti okolo nás deje.
Vaše slovenskú publikum je tvorené aj relatívne mladými ľuďmi, teenagermi. Myslíte si, že poznajú historické udalosti okolo Jána Palacha a porozumejú tomuto odkazu? Alebo budete tak trošku pôsobiť aj ako ´dejepisári´ nakoľko tieto témy je nutné si pripomínať a nezabudnúť?
Timo: Myslím si, že na udalosti, ktoré by mali patriť do kolektívnej pamäte národa by ľudia nemali zabúdať bez ohľadu na vek. Je veľmi dôležité sa z minulosti poučiť a nezabúdať na ňu, skôr než sa niekomu podarí ju naplno prepísať.
Samo: Ja by som ešte chcel podotknúť, že ani nikto z nás nezažil udalosti a režim/y v Československu pred rokom 1989, ale zaujímame sa o to, lebo to považujeme za dôležité pre našu budúcnosť.
Album vyzýva ku kultúrnej a spoločenskej obnove. Aké konkrétne zmeny alebo kroky považujete za najdôležitejšie pre dosiahnutie tejto obnovy v dnešnom svete a možno sa priamo opýtam na našu krajinu? Veď vy ako umelci to musíte cítiť najviac!
Samo: Podľa mňa úlohou umelcov nie je hovoriť aké konkrétne zmeny, kroky alebo politiky by sme ako spoločnosť mali robiť, ale ich úlohou by malo byť nastavovanie zrkadla spoločnosti a poukazovať na nedostatky, alebo opisovať vlastné obavy. Rick Rubin vo svojej knihe píše, že “spoločnosť je slobodná len do tej miery, do akej poskytuje slobodu umelcom”.
Okrem spoločenskej kritiky sa Krásno zaoberá aj osobnou izoláciou. Máte pocit, že dnešná spoločnosť je izolovaná aj napriek vzájomnej blízkosti alebo všadeprítomným sociálnym (= spoločenským) sieťam?
Samo: Myslím si, že je to určite jedna z výziev, ktorej ako spoločnosť čelíme, ale zároveň nemám pocit, že by sa nám darilo s tým uberať správnym smerom.
Získali ste ocenenie Radio_Head Awards za Zverstvá. Ako toto ocenenie ovplyvnilo vašu kariéru a vaše očakávania od albumu Krásno?
Samo: Ja by som možno nekládol zbytočný dôraz na nejaký jeden konkrétny moment, ale mám za to, že cieľavedomý, systematický a pravidelný prístup ku kapele ako takej je niečo, čo si myslím, že reálne viac ovplyvňuje “kariéru” akejkoľvek kapely, ako nejaké jedno ocenenie. Určite, že aj to ocenenie nám pomohlo dostať sa k nejakým novým ľuďom alebo príležitostiam, ale podľa mňa to nie je iba o tom. A čo sa týka očakávaní, tak v prvom rade sme chceli tú tvorbu nejakým spôsobom posunúť ďalej a myslím, že tieto očakávania to naplnilo.
Spolupracovali ste s kapelou LUNATIC GODS a na albume Krásno hosťujú hudobníci z IONS a Solipsism. Ako obohatili tieto spolupráce vašu tvorbu?
Samo: Každá z tých spoluprác bola úplne iná. LUNATIC GODS nás zavolali do štúdia k podľa nás skoro hotovej skladbe, kde sme našou troškou niečo prispeli za jeden necelý deň v štúdiu. Mali sme vďaka možnosť nahliadnuť do aj ich “kuchyne” aj navnímať ako ich kapela a zároveň jedna z našich hudobných inšpirácií vlastne funguje. S Jakubom Tirčom to bolo tak, že sme mu len poslali demo a napísali, že kde si predstavujeme jeho sólo, ktoré nám poslal viac menej hotové a nám sa páčilo ako tým do tej skladby zaniesol úplne nový vietor. S Tomášom Beňuškom sme síce na diaľku ale v princípe spoločne pracovali na tom. Teda konkrétne Tomáš napísal jednak veľa textu k skladbe Mesto spí aj veľa klávesových zvukov a spoločne sme potom z toho postupne vytesali finálnu formu, čím sme opäť dostali do našej tvorby trochu iné zvuky ako doposiaľ ako aj nahliadli do toho ako o skladaní rozmýšľa Tomáš so Solipsism.
Blížime sa pomaly k záveru. Je niečo, čo by ste radi odkázali našim čitateľom, vašim fanúšikom?
Samo: Tešíme sa keď sa spolu stretneme na koncertoch! Najbližšie 3.4. v Košiciach, 5.4. v Žiline a 11.4. v Bratislave, ale máme toho v pláne ešte oveľa viac.
Ja sa vám veľmi pekne poďakovať za váš čas, viem, otázok je dosť veľa, ale za to vďačíte sami sebe, haha, ste veľmi inšpiratívni! Prajem vám veľa úspechov!
