ENGLISH BELOW
Začalo to ako ďalší doom metalový projekt. Prešlo to do kombinácie jazzu, rocku a blues okoreneného psychadelickými prvkami. Keď si to zoberiete dokopy, dostanete AVATARIUM, formáciu, ktorá vydáva svoj 6-ty album pod názvom Between You, God, the Devil and the Dead. Aby sme sa dozvedeli viac o pozadí hudby a aby sme sa dozvedeli viac o ľuďoch, ktorí stoja za touto jedinečnou kapelou, porozprávali sme sa s párom, ktorý tvorí chrbticu kapely – Marcusom Jidellom a Jennie-Ann Smith. A že sme sa toho dozvedeli …
O pár týždňov vydávate svoj nový album. Už sme mali možnosť počuť tri single, ktoré nám naznačili, ako bude tento album znieť. Po tom, čo som si ich vypočul, vyvstala vo mne otázka – Ste stále doom metalová kapela, ako je to písané prakticky všade?
Marcus: Nemyslím, že sme niekedy robili taký ten klasický metal. Myslím, že máme vlastný spôsob skladania a hrania hudby. Nechceme znieť ako ktokoľvek iný. Chceme skúsiť tvoriť niečo, čo by sa páčilo aj nám samým.
Ako by ste teda popísali album po hudobnej stránke?
Jennie-Ann: S hudbou je to tak, že nie všetko sa dá verbalizovať. Musíš si to vypočuť, aby si to pochopil. Ale myslím si, že sme určite išli cestou Avatarium, ktorá bola od začiatku celkovo cielená temne, tvrdšie a poeticky. A stále sa pohybujeme v týchto medziach. Máme to šťastie, že môžeme pracovať s veľmi dynamickým nastavením. Je to ako od veľmi, veľmi krehkého až po super bombastické a tvrdé.
Marcus: Takto to chceme robiť. Povedal by som, že album je plný tvrdých riffov, veľa skvelých tvrdých riffov, skvelých textov a tiež niektorých skutočne epických momentov.
Takže skladáte a píšete texty a všetko, obaja. Ako u vás vyzerá proces skladania? Máte nejaké špecifické prostredie alebo ako to vyzerá?
Jennie-Ann: Vieš, máme to šťastie, že máme u nás v dome štúdio. Takže keď príde inšpirácia, môžeme proste zbehnúť dole do štúdia a pracovať.
Marcus: Predtým sme nemali štúdio tak blízko, takže nie. Takto je to jednoduchšie. Povedal by som, že postup je zvyčajne taký, že zbierame nápady. Sami sedíme a púšťame hudbu, čítame veci alebo pozeráme filmy alebo čokoľvek, čo môžeme robiť. A zbierame nápady ako texty, melódie, frázy, slová. Potom sa možno stretneme v štúdiu a navzájom si predstavíme svoje nápady. A potom vidíme, čo sa nám páči. Musíme nájsť niečo, čo sa nám obom bude páčiť. Potom pokračujeme. Niekedy sa nám niečo nepáči a potom s tou konkrétnou myšlienkou proste nepracujme. Takže takto postupuje. A ide to tam a späť a skúšame nápady a potom ideme znova sami. A myslím, že možno môžeme ísť touto cestou, to je to isté, a potom sa znova stretneme. A potom, ak sa nám páčia oba nápady, pokračujeme. Ak nie, tak sa zamyslíme znova. A niekedy vytvárame veci v momente, keď sa stretneme, ale veľakrát je to tak, že sa stretneme a potom sme sami a v strede sa spojíme.
Jennie-Ann: Áno, je to ako na hojdačke, tam a zas späť.
Jennie-Ann, stále ste psychoterapeutka. Ako veľmi tvoja práca ovplyvňuje tvorivý proces? Pretože, vieš, človek sa v tvojej práci dostane do kontaktu s dosť temnými príbehmi zo života a podobne. A ako veľmi to ovplyvňuje vašu hudbu alebo texty?
Jennie-Ann: Myslím, že sa mi darí nachádzať inšpiráciu vo všetkom, čo robím. Myslím, že s Avatarium sme od začiatku riešili presne tieto existenčné otázky. Ja som dosť explicitnejšie nastavená. Veľa premýšľam o existenčných otázkach, ako napríklad či existuje nejaký vyšší zmysel, zmysel osamelosti, zmysel života a smrti a tak podobne. Samozrejme, aj v bežnom živote sa zaoberám týmito otázkami a ľuďmi, s ktorými sa v práci stretávam. Celé to plynie a je skvelé mať hudbu ako prostriedok, ktorým možno nasmerovať všetky tie myšlienky, potreby a starosti. Je to obrovská výsada. Povedala by som, že inšpiráciu je možné nájsť úplne všade, či už ju cielene hľadáš alebo sa jej otvoríš. A tiež by som povedala, že v mojom svete idú terapia a hudba ruka v ruke. A myslím, že hudba ma inšpiruje aj ako terapeuta. Mám trénovaný sluch a okrem toho, čo človek vysloví je veľa povedané mimo slov, v tóne hlasu, v rytme slov. Takže myslím, že touto dlhou odpoveďou by sa dalo odpovedať na tvoju otázku. Moja práca ma inšpiruje, áno.
Myslím, že to bola skvelá odpoveď. Zatiaľ jediný koncert, na ktorom budete predstavovať album je Rockcastle festival v Česku. Máte nejaké ďalšie plány, ktoré by bolo možné zverejniť?
Marcus: Áno, chystáme sa na nejaké ďalšie festivaly okrem Českej republiky – v Nemecku a máme nejaké ponuky zo Španielska, z Maďarska a z niektorých iných miest. Uvidíme, budeme sa snažiť odohrať čo najviac festivalov. A potom, ak sa nám podarí urobiť nejaké koncerty, urobíme to tiež. Nie je to pre nás také ľahké, sme viac ako schopní, takže dúfam, že dokážeme urobiť nejaké predstavenia.
Jennie-Ann: Samozrejme, to by som veľmi rada.
Takže sa bavíme skôr o samostatných koncertoch, nie o plnohodnotnom turné?
Jennie-Ann: Pravdepodobne áno. Bude to viac exkluzívne.
Marcus: Vieš, chceme hrať naživo a ako kapela veľmi radi hráme spolu, ale je to častokrát náročné celé zmanažovať, a to z viacerých dôvodov.
Jennie-Ann: Áno, myslím, že dnes je to pre viacero kapiel náročnejšie.
Áno, vyraziť na turné je často krát komplikované, hlavne ak kapela nie je dostatočne veľká a musí okrem hudby ťahať aj bežnú prácu.
Marcus: Strácaš peniaze. Ale vieš, my hranie naživo fakt milujeme a chceme hrať koľko to len bude možné. Takže budeme dúfať. Chceme hrať, myslím, že to je veľmi dôležité. Naše dieťa pomaly rastie, takže myslím, že v blízkej budúcnosti budeme môcť hrávať viac. Uvidíme.
Okay. Väčšina ľudí vie, že ste manželský pár. Ako to vlastne funguje, keď ste manželia a zároveň ste spolu v kapele? Aké sú plusy a mínusy takejto situácie?
Marcus: Myslím si, že je naozaj ťažké naučiť sa odkladať svoje ego ešte viac, ako to možno niektorý pár musí urobiť. Pretože okrem toho si myslím, že je veľmi dobré dať bokom svoje ego, ak vychovávate aj dieťa. Myslím si, že je veľmi dôležité vždy sa o to snažiť. A snažiť sa pomáhať si a snažiť sa byť tímom, ako rodičia. Ale keď spolu píšeme hudbu, som na to naozaj hrdý. Keď sme začínali, pamätám si, že sa mi to dosť ťažko počúvalo, vieš, keď prídeš s nápadom a tvoja vlastná žena ti povie, že sa jej to vôbec nepáči. A tvoje ego ide rozdrapiť. A potom sa musíš naučiť pracovať a snažiť sa veci robiť lepšie. Urobiť čo najlepšiu pesničku a dôverovať si. Ak sa jej niečo nepáči. Dobre. Tak skúsime, nájdeme niečo, čo sa nám obom bude páčiť. A vieš, môžeme nájsť spôsob, ako robiť skvelú hudbu. A som fakt šťastný, že sa nám to darí robiť. Máme vzťah. Rastie vďaka tomu. Ale tiež je úžasné počúvať niektoré piesne, ktoré sme napísali. Povedal som si, wow, túto pieseň sme napísali spolu. To je niečo úžasné.
Jennie-Ann: Áno, je to úžasné. Myslím, že sme sa vypracovali týmto spôsobom, najmä si myslím, že je to výzva písať hudbu spolu ako pár. Ale myslím, že sme našli celkom dobrý spôsob, ako to robiť. A tiež mám pocit, že keď hráme naživo a keď sme s tebou v štúdiu, Marcus, znamená to, že sme sa stretli ako hudobníci. To bol dôvod, prečo sme sa stretli. A keď spolu pracujeme, je to fakt profesionálne. A rozdiel je v tom, že Marcus je osoba, ktorej dôverujem najviac na svete. Cítim sa s ním bezpečne. A okrem toho ho obdivujem aj ako hudobníka. A obdivujem jeho schopnosti. Takže nemôže byť nikto lepší na spoluprácu ako on. A sme za to veľmi vďační.
Marcus: Vieš, je to skvelá situácia, keď si si s niekým tak blízky. Okrem toho, je to tak aj v prípade Jennie-Ann, občas je úžasné počúvať ju spievať. Je na tom niečo jedinečné a je zvláštne mať takúto možnosť.
Jennie-Ann: Rozhodne. A asi si vieš predstaviť, že keď sme na pódiu sme extrovertami, sme inak oblečení a nabití adrenalínom. A teraz sa otočím a vidím, že vedľa mňa stojí Marcus. A občas tam stojím a hľadím na neho a uvedomujem si, že to je chlap, ktorého doma vidím v pyžame. A teraz je to tento úžasný gitarový virtuóz a je to niečo neuveriteľné. Dáva to manželstvu úplne nový rozmer.
Marcus: Vieš, väčšinu času sa nesprávame tak epicky.
Jennie-Ann: Nie, v pyžame určite nevyzeráš epicky. (Smiech)
Marcus: Vieš, sme ako starý manželský pár. Snažíme sa, aby veci fungovali najlepšie ako je to možné. A v manželstve máš vždy dobré aj zlé dni. Ale myslím, že sme sa celkom dobre naučili bojovať s nimi a pomáhať si a dodávať si silu. A to je skvelá lekcia. Sme tím.
Toto bola fakt veľká odpoveď. Ale skvelá, fakt skvelá. Keď som čítal informácie o vašej kapele, de fakto kdekoľvek sa človek pozrie, ako prvá informácia na neho vyskočí, že kapela začínala ako projekt Leifa Edlinga. Lenže Leif nie je v kapele už, koľko je to, 8 rokov? Nemáte pocit, že aj pre toto trocha žijete v Leifovom tieni?
Marcus: Myslím, že sme sa nad tým nikdy takto nezamysleli. Vieš, Leifa mám rád ako priateľa a skladateľa. A aj tak s ním dosť pracujem. Pre mňa je veľkou súčasťou našich životov. Leif je život. (Jennie-Ann sa smeje) Vieš, je veľkou súčasťou našich životov, lebo s ním pracujem v Candlemass, produkoval som albumy Candlemass a Leif je veľmi kreatívny človek. Prakticky neustále má niečo, čo potrebuje nahrať alebo spraviť z toho demo.
Jennie-Ann: Vieš, aj ja som spievala na poslednom albume Candlemass.
Marcus: Vieš, všetci chalani z Candlemass sú pre nás výnimoční. Sú pre nás ako starší bratia. A som veľmi vďačný za túto možnosť, ktorú sme dostali. A tá možnosť je tu …
Jennie-Ann: Je tu vďaka nemu.
Marcus: Takže by sme sa na to nemohli hnevať, nie je to problém.
Jennie-Ann: A tiež je tu vďačnosť za to, že sme s ním mohli spolupracovať na troch nahrávkach. Bol pre mňa mentorom pri písaní piesní. Veľa som sa naučila. Takže som za to veľmi vďačná. Ale teraz mám pocit, že je to tretí album, ktorý spolu píšeme a myslím, že sme sa osvedčili aj my. Celkom dobre. A cítim sa sebavedomo.
Marcus: Mal v nás dôveru. Bol to on, kto nás požiadal, aby sme urobili Hurrianes and Halos. Povedal, dobre, prečo nie? A spýtal sa ma, prečo to neurobíme ja a Jennie-Ann. A od začiatku nám úplne dôveroval. Tak to bolo a to je len pravda.
Vaše hudobné záujmy presahujú ďaleko rock alebo metal alebo dokonca to, čo robíte v Avatarium. Marcus, o tebe som sa napríklad dozvedel, že počúvaš flamenco.
Marcus: Áno. Nie som expert, ale dosť sa mi páči.
Aké hudobné prvky alebo aké prvky akého žánru by ste ešte chceli pridať do svojej hudby a prečo?
Marcus: Myslím, že tento album … vieš, posledné roky som dosť počúval Beethovena. Myslím, že keď sa započúvaš, môžeš zachytiť nejaké prvky z Beethovena. U nás doma počúvame fakt dosť veľa hudby. Väčšinou vlastne počúvame klasiku. Ja osobne napríklad dosť počúvam klavírnu hudbu ako Beethovena alebo Bacha.
Jennie-Ann: Čo sa mňa týka, je to jazz.
Marcus: O áno, Jennie-Ann je skvelá jazzová speváčka. Máme veľmi radi jazz, ja napríklad milujem blues. Som gitarista, vieš. Dosoť teda počúvam hudbu, ktorá je orientovaná na gitaru. Milujem flamenco, blues, country a Americké veci. Myslím, že všeobecne počúvame veľmi veľké množstvo hudby a množstvo z nej nás aj ovplyvňuje. Mám pocit, že takého Beethovena by som mohol počúvať donekonečna. Občas, keď sa do neho zabrdnem, počúvam postupne 5-tu, 6-tu a 7-mu symfóniu, oddychujem pri tom a učím sa. Začínam pomaly rozoznávať jednotlivé party. Mohol by som to robiť celý život. Občas z toho ostanem smutný, lebo si uvedomím, koľko skvelej hudby tu je a nestihnem ju všetku počuť pred tým ako umriem. Koľko kníh nestihnem prečítať. Ale o tom je život. Takže čítam koľko sa dá, snažím sa nájsť nejaké dobré knihy a snažím sa objavovať kvalitnú hudbu a inšpirujem sa z nej.
Žáner, ktorý hráte, v skutočnosti nie je o šoumenstve. Mám pocit, že vo vašom prípade ide na prvé miesto skôr hudobná zručnosť. Nechápte ma zle, videl som nejaké videá a show vyzerá energicky, ale … čo robíte, aby ste okorenili show v hudbe, ktorá je skôr atmosférickejšia a psychadelickejšia?
Jennie-Ann: Myslím… Myslím, že je to presne naopak, lebo myslím, že to má vo svojej podstate dosť bombastickú povahu, čo mi dovoľuje … Samozrejme, na prvom mieste sa považujem sa speváčku a hudobníčku. Ale ak pod šoumenstvom myslíš zábavnú časť, schopnosť baviť ľudí, myslím, že to ide pomerne samé. Sme na pódiu celý svoj život, odkedy sme boli deti. A ja osobne si neskutočne užívam stretnutia s publikom. A stále viac a viac cítim to sebavedomie, ktoré máme v tomto nastavení, ktoré je vlastne, navzdory téme, pomerne veselé. Čo je vlastne doom? Musíš byť zádumčivý a ponurý a nebyť interaktívny? Toto ma zozačiatku dosť zamestnávalo. Čo vlastne robiť so svojím telom počas tých dlhších inštrumentálnych častí. Ale hudba ma dokázala viesť. Našla som prirodzený spôsob pohybu a interakcie s publikom. Myslím, že som vlastne dosť extrovert.
Marcus: Myslím, že sme … Nie sme totiž ako … Je tu kopec mladých kapiel, ktoré … asi chápem, čo máš na mysli. V dnešnej dobe kopec kapiel nosí make up, masky a podobné veci. A pobehujú po ódiu s mečmi a tak. My sme skôr tradičnejší, niečo na štýl Deep Purple alebo Black Sabbath. Takže to šoumenstvo je vlastne to, že hráme naživo.
Jennie-Ann: Áno.
Marcus: Hráme tak dobre, ako sa len dá. A snažíme sa spojiť s publikom, ale nie ako nejaká striptérka alebo čo. Nevnucujeme sa. Nežobreme o tringelt. My sa k tomu staviame tak, že prezentujeme, čo ponúkame. Chceme to odovzdať publiku. Sme na to hrdí. Nemusíme si sťahovať gate, aby sme získali pozornosť, lebo vieme hrať hudbu a milujeme ju. A presne to odovzdávame ľuďom. Ak chcete, pridajte sa, budeme vás za to milovať. Myslím, že takto o tom premýšľame.
Jennie-Ann: Okay. Takže si myslel veci ako tanky, meče, jelene a nafúknuté kože, krv a podobné veci. Nie, to sa u nás nebude diať.
Marcus: Keď si si pozrel koncert Dia naživo, nevidel si ho behať ako blázna hore dole. Aj tak si sa ale sústredil na neho, lebo bol sústredený a prinášal hudbu. Myslím, že aj Tony Iommi väčšinou stál a bolo úžasné sledovať ho, lebo jeho zvuk bol skvelý a mal neskutočnú charizmu. Myslím, že tieto pódiové osobnosti sú výraznejšie. Tiež sa inšpirovali klasickými hudobníkmi. Ako raz niekto povedal, nie ty máš z toho byť nadšený, ale publikum. Chápeš, čo myslím. My by sme sa mali plne sústrediť na hudbu a byť v nej úplne ponorení. Pre publikum, ktoré by tak malo dostať správu, ktorú chceš poslať. Myslím, že to je to, na čom pracujeme. A myslím, že Jennie-Ann má niečo, čo mali klasickí hudobníci, niečo, pri čom môžeš pokojne stáť na mieste a spievať a každý ťa sleduje. Niekto to v sebe má, niekto nie. Väčšina nie. Ak to máš, je to dar. V živote dostaneš nejaké dary a ty(pozerá na Jennie-Ann) si ten svoj dokázala skvele využiť.
Minulý rok ste ukončili kapitolu v kapele, keď ste sa rozišli s Danielom Karlssonom. Ako plánujete vyplniť jeho miesto na živých koncertoch? Máte nejakého záložného klávesáka alebo budete využívať sample?
Marcus: Nie, sample určite nie. Aktuálne ale presne nevieme. Daniel stále môže zaskočiť, ak by sme potrebovali a máme nejakých ďalších známych, ktorí nám vedia pomôcť. Na našich koncertoch ale určite bude živý klávesák. V skladbách predsa len dosť využívame klávesy. Aj na novom albume. Jeden náš známy nám do jednej skladby dokonca nahral klavírne party.
Bojím sa, že sme sa dostali na koniec. Ak je ešte niečo, čo by ste chceli dodať, máte na to priestor.
Marcus: Ja len dúfam, že sa nám podarí dostať niekde blízko k vám, aby sme mohli hrať našu hudbu. Vždy je skvelé, keď môžeme stretnúť fanúšikov a v januári budeme mať krst albumu, takže by bolo super, keby ľudia prišli. Vždy, keď sa stretneme s fanúšikmi, mám pocit, že sa stretnú naše záujmy a často stretneme ľudí, ktorých potom môžeme nazývať priateľmi.
Jennie-Ann: Je to obrovské privilégium.
From what was another doom metal project to fusion between jazz, rock and blues, spiced with some psychadelic elements. Mix all of mentioned and you get AVATARIUM that is currently releasing its 6th studio album called Between You, God, the Devil and the Dead. To learn a lot more about what´s behind the music and who is behind this unique band, we spoke with couple who is back bone of the band – Marcus Jidell and Jennie-Ann Smith. And boy, we learned a lot ….
You are releasing a new album in just a couple of weeks. You already put out three singles that we could hear or to somehow get in touch with what the album would look like. And listening to those even more than before, are you still doing doom metal as it is written like everywhere?
Marcus: I don’t think we ever did metal like another does it. I think we have our own little way of playing music and writing music. So it’s not our aim to try to sound like everyone else. We try to do something that we like ourselves.
Yeah, so how would you describe the album musically or like the whole piece?
Jennie-Ann: The thing with music is that not everything is possible to verbalize. You have to listen to it to get a sense of it. But I think we have definitely followed the avatarium path, which from the beginning has been the overall goal has been dark, heavy and poetic. And we’re still in that landscape. We’re fortunate to be able to work with very dynamic setting. It’s like from being very, very fragile to super bombastic and heavy.
Marcus: That’s how we want to do it. I would say the album is filled with heavy riffs, a lot of great heavy riffs, great lyrics and also some really epic moments.
So you are composing and writing lyrics and everything, both of you. How does the composing process look like for you? Do you have any specific environment or how does it look like?
Jennie-Ann: Well, we’re very fortunate to have a studio just in the same building where we live. So when inspiration strikes, we can easily go down to the studio and work.
Marcus: We didn’t have a studio that close before, so no. It’s easier in that way. I’d say the procedure is usually we collect ideas. We sit and play music by ourselves, or we read stuff or watch movies or whatever we can do. And we collect ideas like lyrics, melodies, phrases, words. Then we come together in the studio maybe and we present our ideas to each other. And then we see what we like. We have this thing that both of us must like the idea. Then we continue. Sometimes we don’t like it and then, okay, so let’s not work with this thing. How about this? Okay. So that’s how the procedure goes. And it goes back and forth and we try out the ideas and then we go by ourselves again. And I think maybe we can go this way, that’s the same, and then we meet again. And it’s like, what about this? What about that? And then if we like the ideas both, then we continue. If we don’t, then we, okay, let’s think again. And sometimes we create stuff in the moment when we meet, but a lot of times it’s we meet and then we are by ourselves and come together in the middle.
Jennie-Ann: Back and forth, yeah.
Jennie-Ann, you are still a psychotherapist. How much does your work influence your creative process? Because, you know, you kind of get, even in work, you get in touch with some pretty dark life stories and stuff like that. And how much does influence your music or your lyrics?
Jennie-Ann: Well, I think I’m able, I feel able to find inspiration in almost everything I do. I mean, with Avatarium, we have since onset, we’ve been dealing with these existential questions. And I think that most of us do. Some of us more explicit, I’m one of them. I think about these existential conditions a lot, such as whether there’s a meaning or meaning of loneliness or life and death and so on. Of course, in my everyday life, I also deal with those questions together with the people I meet. So it’s very ongoing. And to also have music to channel all these questions and, of course, my own needs and worries is a huge privilege. So I would say that, you know, inspiration is to be found everywhere if you seek for it or you seek it and open up yourself to that. And I’m also, and probably there’s, I mean, in my world, therapy and music is very related. And I think I’m also, to have my musicality has also inspired me as a therapist. I have a trained ear and, you know, besides what’s being verbalized, there’s a lot of impressions besides the words, you know, the tone of the voice or the rhythm of what’s being said. So yeah, long answer to that question. My work inspires me, yeah.
Great answer to this question. So far, the only appearance planned for promoting new album, or at least the only public announced appearance for promoting the new album, is Rocastle Festival in Czech Republic. Are there any plans that we might disclose or is there anything we might look forward to?
Marcus: Yeah, we’re going to do some festivals, some more festivals besides Czech Republic in Germany, and we’ve got some offers from Spain, from Hungary and some other places. We’ll see, we’ll try to play as many festivals as possible. And then if we can do some shows, we will do that as well. It’s not as easy for us to do it, we are more than capable, but hopefully we can do some shows.
Jennie-Ann: Yeah, of course we’d love to.
So it will be more like separate shows, not like full tour?
Jennie-Ann: Probably, yeah. It’ll be more exclusive.
Marcus: Yeah, but we love to play live, and with the music and the band, we love to play together, and we have a great band. But it’s hard to manage to do for several reasons.
Jennie-Ann: Yeah, and nowadays I think it’s hard for most bands for various reasons.
Yeah, to go full tour, most of the time it’s really hard, because if you are not big enough or too big enough, you just have to have the other job.
Marcus: Losing money. But you know, we love to play live, we want to do as much as possible. So hopefully, hopefully. We want to play music, I think music is very important. So our kid is getting older and older, so hopefully in the future we can play more. We’ll see.
Okay. Most of people know that you guys are married. How does this being a married couple in the band really work? What are the pros and cons of that status?
Marcus: I think it’s really hard to learn to put our egos aside even more than maybe some couple has to do. Because besides, I think it’s very good to put your ego aside if you raise a child as well, actually. I think it’s very important to always try to do that. And to try to help each other and try to be a team, as parents. But when we write music together, I’m really proud of that. And when we started, you know, I remember to me it was quite hard to hear, you know, when you come up with an idea and your wife tells you like, I don’t like that. The ego is like, what? And then to learn to, okay, let’s see what we can do. Let’s make the best possible song we can and let’s trust each other. Okay, you don’t like that. Okay. So let’s see, can we find something that both of us like? And can we, you know, find a way to make great music? So I think it’s been, I’m happy that we’ve been doing this. We are a relationship. It’s been growing because of it. But also, it’s amazing to listen to some of the songs we’ve written. I’m like, wow, we wrote this song together.
Jennie-Ann: Yeah.
Marcus: So that’s also, it’s amazing.
Jennie-Ann: Yeah, it’s amazing. I mean, you know, so I think we’ve worked out this way to, especially, I think it’s a challenge to write music together as a couple. But I think we’ve found quite a good way to do it. And also, I feel when we both playing live and being in the studio with you, Marcus, is that, I mean, we met as musicians. That was the reason why we met. And I’m not, it’s, when we work together, it’s professional. And the difference here is that he’s, Marcus is the person I trust the most in the world. I feel safe with him. And besides that, he’s also, I also admire you as a musician. And I admire your ability. So it could be no one better to work with than you. And we’re very grateful for that.
Marcus: Yeah, but you know, it’s a very fine situation to be this close to someone. And also, like Janne Ann said, it’s like sometimes when Janne Ann sings some stuff, it’s like, you listen sometimes and it’s amazing. And that’s something special, you know, to have also that.
Jennie-Ann: Yeah, absolutely. And as you can imagine, I mean, being on stages when you’re, you’re like an extrovert and you sort of, you dress up and you’re like, filled with adrenaline. And you turn, I turn to the right and there’s Marcus. And I sometimes start like, wow, that’s the guy that I see in pyjamas. Now he’s a super guitar player who’s like super virtuoso. And I mean, that’s pretty amazing. To have that dimension in a marriage.
Marcus: Most of the time we’re not behaving epic.
Jennie-Ann: You’re not so epic in your pyjamas, no. (Laugh)
Marcus: You know, we’re like an old couple. We try to make things as good as possible. You know, we have our good days and our bad days as everyone else. But I think we learn to try to fight together and help each other and, you know, give each other strength. I think that’s a great lesson. We are team.
That was a big answer. But I love it. I love it, honestly. While I was reading your bio. There’s still the first information people get either from Wikipedia, bio from the record label, almost everywhere. The first information that anybody gets is that you were originally created as a project of Leif Edling. And he’s actually not in band already for, what, eight years, I think. Don’t you feel that you live in Leif’s shadow somehow because of that?
Marcus: I don’t think we’ve thought about it like that. You know, we love Leif as a friend and as a composer. And I work a lot with him anyway. To me, he’s a big part of our lives anyway. Leif is life. (Jennie-Ann laughs) But you know, he’s a big part of our lives because I work with him on Candlemas and I produce Candlemass albums and he’s a creative person. So he almost always has something he wants to demo or do something.
Jennie-Ann: I mean, I sang on the last Candlemass album.
Marcus: We’re like, you know, the whole Candlemass guys are special. It’s like older brothers. I’m extremely thankful that I got this opportunity. And the opportunity came…
Jennie-Ann: Thanks to him.
Marcus: So we couldn’t be, it’s not a problem.
Jennie-Ann: And also there’s that gratitude that being able to work alongside with him for three records, such as we did. He was a mentor in songwriting for me. I learned a lot. So I’m very grateful for that. But now I feel it’s the third album that we write together and I think we’ve proved ourselves too. Very nicely. And I feel confident.
Marcus: He had trust in us. He was the one who asked us to do Hurrianes and Halos. He said, well, why don’t you? And he asked me, why don’t you and your young wife do so? And he had totally, from the start, he was just totally trusting us. So there was also that’s just true.
Your music interests go far beyond rock or metal or even of what you are actually doing with Avatarium. For example, you Marcus, as far as I know, you’ve been listening to a lot of flamenco.
Marcus: Yes. I’m not an expert in it, but I like it a lot.
What are the music elements or what elements of which genre would you love to add to your music and why?
Marcus: I think this album was … I’ve been listening a lot to Beethoven last years. So I think this album might be a little bit inspired by some Beethoven moments. We listen to so much music. We listen mostly to classical music at home. I’ve been listening a lot to piano music, like Beethoven and some Bach music.
Jennie-Ann: For me, it would be jazz.
Marcus: Jennie-Ann is a great jazz singer. We love jazz. I love blues. I’m a guitar player. That’s why I know it. You mentioned flamenco. I love flamenco. I love the blues. I love some of the country stuff, like the Americana stuff. I’m very interested in guitar-oriented music, of course, besides the classical music. I think we listen to so much music and we are influenced by a lot of it. I think I could spend a lifetime just listening to Beethoven because sometimes I’m getting into it more and more and I’m listening to the 5th and 6th and 7th in a nice symphony and I rest to learn. But I’m kind of starting to recognize parts. I could spend a lifetime. Sometimes I can feel sad. There’s so much great music that I won’t have the time to listen to before I die. There are so many books that I want to read that I won’t have the time to read. But that’s life. We just read what we can, try to find good books, try to find good music and get inspired by it.
The genre you are playing is not really something about showmanship. I feel like in your case, musiciainship goes first. And don´t get me wrong, I´ve seen some videos and show looks energetic, but … how do you spice show in music that´s more atmospheric and psychadelic?
Jennie-Ann: I think there are… I would actually say the opposite, because I think it has a very bombastic nature to it, which allows me to… Of course, I consider myself as a singer and a musician first. But if you mean by showmanship, the entertaining part, being able to entertain an audience, I think that comes quite natural to us as adults. We’ve been on stage for all our lives, since we were children. And I enjoy meeting the audience. And I feel more and more that the confidence that we have in this setting is joyful, which can sound a bit odd. What is doom? Are you supposed to be doomy and gloomy and not interactive? I was very occupied by this in the beginning. What do I do with my body during these long instrumental sections in the music? But the music leads the way. And I’ve found a very natural way to move my body and to interact with the audience. I think I’m quite extrovert.
Marcus: But I think we’re… Because we’re not like… There’s a lot of bands with young festivals, and it’s very… I think I understand what you mean. Today, there’s a lot of all these bands. Everybody’s wearing makeup and masks and whatever. And then running around with swords or whatever. We’re in the tradition of Deep Purple and Black Sabbath. So the showmanship would be playing music live?
Jennie-Ann: Yeah.
Marcus: Playing as good as we can. And then connecting with the audience, but not like a stripper or something. Love us, love us, love us. It’s like, tip us. We’re more like, this is what we have. We want to give it to you. We’re proud of it. And we don’t need to pull our pants down to get attention, because we can play music, and we love music. And this is what we give you. If you want to join us, we will love you for it. I think that’s how we think about it.
Jennie-Ann: Okay. So you were thinking about the tanks and swords and deer, and bloated skins and blood and stuff. No, that will never happen.
Marcus: Once again, when I watch Dio sing live, it’s like he’s not running around like a madman, but you watch him, because he’s focused, and he’s delivering music, or he did. I think when Tony Iommi usually stands still, it was fantastic to watch him anyway, because his tone is amazing, and he still has the charisma. So, I think these kind of stage personalities are more in a video. Also inspired by classical musicians. You’re like what someone said once, it’s not you that should be excited, it’s the audience that should be excited. You know what I mean? We should be focused and perform and be totally in music. For the audience, they are the ones who are supposed to get the message. I think we worked a little bit on that. Once again, Jennie-Ann has this old classic artist thing where you can just stand still and sing, and everybody’s watching you anyway. But some people have that, some people don’t. Most people don’t. But you have that, that’s a gift. You get some gifts in life and you (Looking at Jennie-Ann) managed to use that gift in really good way.
You ended one chapter in band´s life previous year when Daniel Karlsson parted ways with the band. How do you plan to fill this gap on live shows? Is there gonna be some back-up keyboard player or are you planning on doing samples?
Marcus: No, definitely not samples. We are not sure actually. Daniel can still step up if we would be in need and there are some other friends of our who can also hlep us out. So there will definitely be live keyboard player on our shows. We have a lot of keyboards on our songs. Even on our new album. A friend of ours plays piano in one of our songs.
Guys, I am afraid, I reached the end. If there is anything you wanna add to what already was said, this is the right time.
Marcus: I just hope that we would be able to come somewhere near you and be able to play our music. It´s always amazing to meet our fans and as we are going to have our release party in January, I feel like we should invite people to the event. Because every time we are talking to the fans, it looks like we meet somebody interesting who could be our friend. They are usually very interested in music and literature and that kind of things, which also we are.
Jennie-Ann: It´s a big privilege.
