AVATAR, Æther Realm
06.03.2024 – Majestic Music Club, Bratislava
Aj napriek tomu, že stred týždňa nie je najoptimálnejší termín na koncert, v Bratislave to tak rozhodne nevyzeralo. Tesne pred otvorením haly sa rad čakajúcich fanúšikov tiahol až mimo areál YMCA a všetci netrpezlivo čakali na koncert. Všetko išlo ako hodinky – sála sa otvorila o pol siedmej a postupne sa zaplnila takmer do prasknutia. Je príjemné vidieť, že aj v našich končinách prestáva byť problém naplniť priestor, aby kapely nemuseli hrať pred poloprázdnym klubom.
Vnútri panovala kľudná atmosféra, pomerne mladé publikum sa proste tešilo z toho, čo malo prísť. Žiadne vyčíňania, žiadne nepríjemnosti – jeden značne na mol jedinec sa síce našiel, ale toho upokojila ochranka a keď si to chcel zopakovať, proste ho zo sály vyhodili a bol kľud. Za toto veľký palec hore. Keď sa o pol ôsmej zotmelo a na pódiu sa konečne začalo niečo diať, úlohy „zohrievača davu“ sa zhostil americký ÆTHER REALM. Jediným problémom bolo, že kapela proste na pódiu nemala miesto. Bicie doslova rozdeľovali pódium na dve polovice a koncert tak bol vizuálne mierne statický, a to aj napriek tomu, že kapela sa fakt snažila. Hudobne to bolo super, zvuk bol vynikajúci, ale proste nemali miesto na to, aby to plnohodnotne rozbalili. Ľudia sa bavil, ale človek mohol mať pocit, že trocha „aby sa nepovedalo“. Síce reagovali na hecovanie kapelou, ale inak pasívne postávali.
To sa malo zmeniť, keď sa na pódiu rozbehol ten pravý cirkus. Lebo o tom je predsa headliner večera AVATAR. O veľkolepej oslave hudby, radosti a odviazaní sa. A o šou – a tú ponúkli priam grandióznu. Ako inak rozhýbať dav ako tancom? Setlist začal „Dance Devil Dance“ a skladba striedala skladbu. Pomedzi to si kapela robila srandu medzi sebou, kúsky vyzerali často nehrane, človek mal dokonca pocit, že niektoré vylomeniny, ktoré sa diali na pódiu zaskočili aj samotných aktérov. A publikum šalelo, žralo švédskemu metalovému cirkusu každý jeden tón, užívalo si spevákove ksichty a nafukovanie balónikov v dave. Koncert mal svoje vrcholy, ktoré sa mierne vymykali z toho, čo bežne človek na koncertoch zažíva – gitarový súboj, ktorý hecoval jeden z bedňákov v sukni a v akejsi BDSM maske, baladu „Tower“, ktorú odohral Johannes sám s klavírom s jej špecifickou atmosférou alebo uletené tančeky bubeníka Johna počas jeho DnB práty. Príhovory, v ktorých oslovoval spevák publikum boli hlboké a zároveň ťahali do smiechu. A záver celej show v znamení troch obrovských hitov kapely „The Dirt I´m Buried In“, „Smells Like a Freakshow“ a „Hail the Apocalypse“.
Hudobne skvelý večer plný pozitívnej energie, milej detinskosti a uletenosti sa raz musel skončiť, ale tá jazda rozhodne stála za to. Možno predkapela potrebovala trocha viac miesta, ale okrem toho išlo bez debaty o neuveriteľne zábavný večer, ktorý sa oplatilo stráviť v MMC.
