14.6.2024 – ALICE COOPER, Tublatanka – Peugeot Arena, Bratislava
V piatok si z festivalovej tour odskočil aj na Slovensko legendárny otec shock rocku Alice Cooper. Pôvodne to síce malo byť na našej domácej pôde v Banskej Bystrici, ale nakoniec sa akcia presúvala do Bratislavy. K Aliceovi sa asi dostavili spomienky a uvedomil si, že priestor kde mal hrať bol rovnaký ako počas minuloročného zrušeného Hollywood Vampires. Aj napriek tomu, že bratislavské NTCčko má povesť haly s najhoršou akustikou, na miestne pomery to nebolo najhoršie.
Na minútu presne sa o 19:00 zotmelo a najprv sme dostali ochutnávku rocku z domácej scény. Ako tvár slovenského rocku sa predstavila TUBLATANKA a aj napriek úvodu, ktorý bol extrémne vlažný, sa bratislavskí rockeri nakoniec rozbehli. Teda aspoň čo sa týka nadšenia publika. To sa spamätalo, že vlastne už je koncert a pri setliste, kde bol každý kúsok hitom sa proste nedalo spievať. Nikomu nevadili mierne netrafené tóny Maťa Ďurindu, nik neriešil reči pomedzi, ktoré mali od trefných dosť ďaleko. Sedem skladieb bolo zrýchleným prehľadom toho najlepšieho – Dnes, Žeravé znamenie osudu alebo Skúsime to cez vesmír nejedného potešili, Pravda víťazí v závere nadchla každého, kto sa show zúčastnil, kapela sa ale nenechala presvedčiť skandovaním fanúšikov a po tomto hite sa z pódia expresne rýchlo pobrali.
Drvivá väčšina fanúšikov ale neprišla na Tublatanku. A ALICE COOPER mal čoskoro ukázať, prečo sa hrdí statusom legendy. Ak Tublatanka priniesla set s tým najlepším, čo má, Alice priniesol set s tým najlepším v žánri. Aj napriek 76 rokom ho bolo na pódiu neustále vidieť, nik nemohol mať pocit, že by to nejak flákal a to ani nehovoríme o zvyšku osadenstva pódia. Gitaristi Ryan Roxie a Tommy Hendriksen s bassmenom Chuckom „Beasto Blanco“ Garricom neustali behali po priestore a v tomto pomerne živom zložení ešte o pár tried vyššie nasadenie ponúkala famózna Nita Strauss, ktorá okrem gitarového kumštu rozhodne dokázala zaujať aj vizuálne. Po úvode vo forme Lock Me Up sa dostalo na jedinú skladbu z nového albumu Welcome to the Show. Následne sme išli jednu skladbu po druhej ako z knihy „To najlepšie z heavy metalu“. No More Mr. Nice Guy, I´m Eighteen, Bed of Nails či Billion Dollar Baby bolo tesne sledované skladbou Snakebite, kedy Alice na pódium priniesol skutočne obrovského hada. Následne silnými skladbai poprekladané megahity Hey Stoopid a Poison, ktoré dostávali takmer vypredanú Peugeot Arenu do varu. Na pódiu sa okrem hada ešte objavila aj ďalšia talentovaná žena – Aliceova dcéra Calico (ktorej verzia otcovej skladby Feed My Frankenstein je mimochodom lepšia ako originál, ktorý sme počuli tiež) a svojim divadelným predstavením a pre mňa stále nepochopenou gilotínou aj manželka Sheryl. Ako a kedy ten chlap odtiaľ dostane hlavu? Tento krát som to videl z diaľky, nadhľadu a z uhlu a aj tak som stratený. Nevadí. Ako ho zoťali, kapela samostatne odohrala skladby Killer a I Love the Dead, perfektný koniec koncertu v podobe prezidentského prejavu, ktorý bol vlastne skladbou Elected následne v úplnom závere doplnil megahit School´s Out.
Zvuk v NTC mal svoje medzery a aj keď to nebolo vôbec dobré, priznajme si, na miestne pomery to nebolo zlé. Tublatanka ako predkapela pre mňa osobne bola trocha sklamaním, hlavne z dôvodu, že Maťo svoje krajné party už proste nedával, ale slovenskí fanúšikovia svojej legende odpustia skutočne veľa. Publikum ale bolo perfektné a na bežné pomery som videl podozrivo málo telefónov, ktoré by non-stop svietili v dave. Aj keď toto je možno dôvod skôr vyššieho vekového priemeru. Alice Cooper je nestarnúci dôkaz toho, že každý je tak starý ako sa cíti a aj napriek vysokému veku ponúkol pomerne dynamickú a energickú show. Kapela mu skvele sekundovala a pódiová show, ktorá v jeho prípade už tradične je úchvatná, bola len čerešničkou na torte. Rocková noc, ako sa patrí.
TUBLATANKA
ALICE COOPER
