ENGLISH BELOW
Vždy sa snažím predstaviť vám, našim čitateľom, zaujímavých hudobníkov, skladateľov či kapely. Tentokrát prinášam tak trochu iný rozhovor, možno o niečo viac skutočný a autentický. Rozhovor s talentovaným ukrajinským hudobníkom, Alexom Yarmakom, v ktorom sa dozviete, ako sa hudobníkovi darí na Ukrajine od prvého dňa vojny až po súčasné plány tohto mladého muža, ako aj o jeho spolupráci s kapelou Within Temptation.
Som veľmi rada, že sa môžem s tebou rozprávať, Alex. Ako sa máš?
Všetko je fajn, žijem.
Keď som ťa požiadala o tento rozhovor, bola som prekvapená tvojou reakciou. Urobme to teraz, zajtrajšok nemusí prísť. Takto si reagoval.
My, Ukrajinci, máme plány a sny. Všetko je ako pred vojnou, ale vždy si pomyslíme, že zajtrajšok nemusí prísť. Môže to znieť čudne, ale na druhej strane je to trochu oslobodzujúce. Keď sa niečo nestane, nemusíš to ľutovať, pretože si to aj tak dôkladne neplánovala.
Ako si spomínaš na ten deň, 24.2.2022?
Zobudil som sa skoro ráno na zvuky ostreľovania. Je čudné hovoriť o tomto dátume, úprimne. Ale pokúsim sa poskytnúť chronológiu. O 5:00 ráno som sa zobudil, počul som zvuky ostreľovania. Nejaká protiletecká obrana už tiež fungovala, takže to nebol vôbec príjemný zvuk. Všetko, čo sa dialo, bolo veľmi neisté. Nikto nevedel, čo očakávať. Jediné, čo isté bolo, že Rusko vedie vojnu proti Ukrajine. Okrem toho sme nevedeli, čo sa stane. Bolo to ako byť v limbe. Žijem nie veľmi ďaleko od Kyjeva, kde boli tiež ďalšie vojenské aktivity. Našťastie tu, kde bývam ja, nebolo nič zničené. Ľudia sa snažia pokračovať vo svojich životoch.
Ja som bola v práci a prišlo mi pár správ, ale vôbec som netušila, čo sa deje.
Ani ja.
Predstavila som si, a rýchlo som pochopila, že to tak nie je, že možno niekde do Kyjeva prišli nejaké vojenské autá alebo tak.
Aj to sa stalo, niektoré plány sa ale našťastie nenaplnili. Viem aj prečo, je to neuveriteľný vzdor nášho ľudu. V ten deň sme boli spolu a stále v tom pokračujeme, sme spolu a jednotní. Iba za tejto jednej podmienky vyhráme túto vojnu. Rusko na nás tlačí množstvo dezinformácií, aby nás rozdelilo.
To sa deje aj u nás. Niektoré zdroje sa snažia maľovať obraz, že to, čo sa deje je vlastne správne, veľa ľudí tomu aj uverilo.
Je to zvláštne, pretože je naozaj ľahké takto manipulovať, keď je medzi vami veľká vzdialenosť. Ale keď ste tu a vidíte veci na vlastné oči, myslím, že neexistuje iná pravda. Je tu veľa rusky hovoriacich ľudí a v podstate to je cieľová skupina na šírenie dezinformácií. Aj keď verbálne podporujú Ukrajinu, voči vojne sú veľmi pasívni. Idú s prúdom, čo o týchto ľuďoch veľa hovorí. Vzhľadom na to, že na Ukrajine hovoria rusky, znamená to, že sa duchom a kultúrne necítia byť ani tu, ani tam. Cítia sa ako vyvrheli, odsúdenci. Ľudia ich nazývajú idiotmi, čo je úprimne povedané, správne. Neviem, čo by sa malo stať, aby títo ľudia hovorili ukrajinsky. Mal by to byť masívny spoločenský tlak a myslím si, že všetci sa tam napokon aj dostaneme. Bude to ťažké a bude to pokračovať aj po skončení vojny.
Pre mňa je celé nepochopiteľné, že toto dokážeme robiť v 21. storočí.
Áno! Aj ja mám pocit, že je to ako odtrhnuté od reality, život po invázii mi príde surrealistický. Mal som tento pocit už predtým, ale po 24. februári 2022 mi to pripadá akoby som žil druhý život. Ako keby to bolo predtým a potom.
Mám možno jednu celkom osobnú otázku, ak nechceš, nemusíš odpovedať…
Poď do toho!
Prečo si neodišiel?
(Smiech) Predovšetkým, som muž a bránim svoju krajinu tak, ako môžem. Niekedy ma môžu povolať do služby, ale kým som tu a nie som povolaný, pomáham svojej krajine, aby sme vyhrali. Je to naozaj logické. Ak vidíš svoju budúcnosť v tejto krajine, musíš pre ňu urobiť všetko. Je to existenčné. A všetci tí ľudia, ktorí odišli, viem, že existuje veľa okolností a neodsudzujem všetkých, ktorí odišli, ale väčšina z týchto ľudí sú v podstate zbabelí. Neviem, či existuje iné slovo na vysvetlenie. Kto teda si? V podstate to znamená, že si osoba bez identity, v podstate si ´zradil svoj kmeň´. Nechcem samozrejme uraziť tých všetkých, ktorí pomáhajú našim utečencom, a je tam veľa žien a detí a je to úplne pochopiteľné, pretože ak si uvedomia, že sa tu nemôžu cítiť bezpečne, je to v poriadku. Je to naozaj akási morálna povinnosť uvedomiť si, aká bude budúcnosť, ak sám neurobíš žiadny rozdiel, takže si myslím, že preto zostávam.
Premýšľam nad tým, ako by sa mladí ľudia v tvojom veku zachovali u nás.
Mala by si sa na to pozrieť z inej perspektívy, pretože nie ste aktívne zapojení do bojového procesu. Všimol som si, že tí, ktorí priamo trpeli vo vojne, mali napríklad rozbombardovaný dom alebo o niekoho prišli, majú naozaj silný názor na to, čo sa deje. Ak nie si zapojený, nebudeš rozumieť. To bez urážky! Viem, že mnohí ľudia chcú porozumieť a oceňujem to, a preto máme po celom svete takéto rozhovory, aby sme si všetci uvedomili, čo je v stávke. Tí ľudia na opačnej strane nechcú počuť prakticky nič zlé o Rusku, je veľmi malá šanca, že ich presvedčíš. Všade je kopa rečí, ale nemyslím si, že to stojí za pozornosť. Jednoducho som prijal fakt, že žijeme v naozaj polarizovanom svete. Čím viac času plynie, tým viac vidím, že Rusko odhaľuje veľa svojich slabostí, ktoré predtým neboli odhalené. Teraz majú vojnovú ekonomiku a je to obrovské riziko. Čas ukáže.
Ako toto všetko ovplyvňuje tvoju prácu a tvorbu?
Obrovsky. Predovšetkým, hudba vlastne pomáha udržať sa istým spôsobom v bezpečí. Nielen tvorbou, ale aj počúvaním. Som si istý, že každý, kto prežíva niečo zlé, to vie pochopiť. Hudba pomáha! To je v podstate aj akási základná myšlienka na tvorbu. Robíme niečo pre ľudí, aby sa cítili zjednotení. Sme v tom spolu. A hudba pomáha. Naša kultúra má konečne silný hlas. Vždy bola ovplyvnená Ruskom. Teraz hovoríme, čo chceme, akýmkoľvek spôsobom, akým chceme. A tým robíme rozdiel. Máme festival, ktorý sa volá Atlas. Celý festival vyzbieral 2,5 milióna dolárov (100 mil. ukrajinských hrivien), čo je veľa. Tieto peniaze pôjdu na nákup munície.
A počul si o iniciatíve, ktorú organizovali ľudia na Slovensku?
Nie, ale je to dojemné.
Pošlem ti link, aby si videl, koľko sa vyzbieralo. Volá sa to darček pre Putina.
Pekne! Niekedy ani nepotrebujeme vládu, ľudia môžu pomôcť. Vláda je len ďalšou entitou, ktorá existuje, to je v poriadku, ale veľa toho robia obyčajní ľudia. Keby to tak nebolo, 24. februára by sme utrpeli ešte niečo horšie. Existuje toľko dobrovoľníckych organizácií a ľudí, ktorí zdieľajú všetko, čo môžu, posielajú peniaze, ktoré môžu. Ľudia sa stále snažia robiť ten rozdiel.
Ďalším skvelým krokom bola určite aj spolupráca s Within Temptation, konkrétne Sharon. Ako si sa k nim dostal?
Napísali mi na Instagram, to je všetko.
To len tak?
Takto stretávame ľudí. Išiel som si kúpiť nejaké potraviny a v tom mi prišla správa a uvedomil som si, kto to je. Od vzrušenia som si otvoril sáčok čipsov, ktoré som hneď aj zjedol. Nečakáš, že sa takéto veci stanú. To je krása života!
Povedz mi viac detailov o spolupráci a aj klipe.
Režisér Indy Hait odviedol naozaj dobrú prácu. Všetci boli veľmi profesionálni v tom, čo robili. Skutočne láskaví a súcitní ľudia. Bol to pre mňa naozaj zaujímavý zážitok. Bolo to po prvýkrát, čo som bol zapojený do tohto druhu projektu, kde musíš byť v hlavnej úlohe, čo mi síce aj naháňalo strach, ale zároveň to bolo vzrušujúce.
Keď som počula, že Sharon ide na Ukrajinu nahrávať vojnovú pieseň, rozmýšľala som nad tým, aké miesto si vyberie, či tam budú nejaké bomby… Nakoniec to bolo úplne iné, ako som si vôbec predstavila, je to také jednoduché až surové.
Som rád, že máš tento dojem. Myslím, že to je to, čo sme chceli dosiahnuť. Táto jednoduchosť, surovosť… ak nad tým rozmýšľaš, vojna je naozaj jednoduchá a zložitá vec zároveň. A všetko, čo vidíš, má následky. Mali by byť ukázané tak, ako sú. Nie je iný spôsob, ako to urobiť.“
Predpokladám, že ako hosť na turné Bleed Out v októbri budeš spolu so Sharon spievať A Fool’s Parade.
Áno.
Videla som už pár záberov z festivalu Atlas, kde ste skladbu spievali za doprovodu orchestra. Takže počas turné môže znieť o niečo tvrdšie.
Nepovedal by som, že to nebolo tvrdé. Bolo to tvrdé aj s orchestrom ale iným spôsobom. Orchester a zbor dodajú energiu, ktorá je podobná tvrdej rockovej kapele. Pokiaľ ide o energiu a silu, opäť, je to surové, je to naživo. Bolo to surrealistické a bol to hlavne dobrý nápad.
Aké máš plány pre najbližšiu budúcnosť?
Pracujem na soundtracku k videohre Level Zero: Extraction.
Alex, blížime sa ku koncu. Chcem sa ti poďakovať za svoj čas a za to, že si bol taký otvorený. Prajem ti len to najlepšie.
Ja ďakujem! A tiež všetkým vašim poslucháčom a čitateľom. Oceňujem pozornosť v tejto súvislosti. Vidím v tvojich očiach, že naozaj chápeš, čo sa deje a čo je potrebné urobiť.
I always do my best to try to introduce interesting musicians, composers and bands to you, our readers. This time, I´m bringing a sort of a different interview, very genuine and authentic. An interview with a very talented Ukrainian musician, Alex Yarmak. You will hear how it looks like in Ukraine from the day 1 of war to the current plans of this young man as well as the collaboration with Within Temptation.
I am super happy to have you! How have you been?
Alright! Alive!
When I asked you for this interview, I was surprised by your reaction. Let’s do it now, tomorrow does not need to happen. This is how you responded.
We, Ukrainians, have plans and dreams. Everything is like before the war but we always think that tomorrow might not happen. It will sound weird but on the other hand it is a bit relieving. When something doesn’t happen, you don’t regret it much because you haven’t planned it that precisely.
How do you remember the day, 24 February 2022? What did you do?
I woke up early from the sounds of shelling. It’s weird to talk about this date, to be honest. But I will try to provide the chronology. At 5am, I woke up from the sounds of shelling. There was some air defence working so it was also not a pleasant sound as well. Everything that was going on was very uncertain. No one knew what to expect. The only thing that was certain was that Russia is waging war on Ukraine. Other than that we didn’t know what would happen. It was like being in a limbo. I live not far from Kiev, there were some military activities as well. Thank God nothing was destroyed here where I live. People are continuing to live.
I was at work and received a message but I could see no pictures.
Just like me.
My imagination went just like some machines landed somewhere in Kiev. This reality I learned and saw later totally took my breath.
That also happened, some plans were not accomplished, thank God. I know the factors, it’s the incredible resistance of our people. We were together that day. We still continue being together, united. By only this one condition, we´ll win this war. Russia is pushing a lot of information on us in order to divide us.
Happening here as well. They are trying to persuade us that what they do is actually good and there are many people who believe it.
It’s weird because it´s really easy to manipulate like that when there are miles away in between you. But when you are here and when you see stuff with your own eyes, I mean, there is no other truth. There are a lot of Russian-speaking people and basically that’s the target audience to spread that misinformation. Even though they vocally support Ukraine, they are very passive about the war. They go with the flow which speaks a lot about those people. Considering that they speak Russian in Ukraine, that means that they are neither here nor there spiritually and culturally. They feel like outcasts, condemned. People call them morons, which is the right thing to do to be honest. I don’t know what should happen for those people to speak Ukrainian. It should be the massive social pressure and I think we all get there. It’s gonna be hard and it’s gonna be even after the war ends.
It’s very difficult to comprehend that this is going on in the 21st century.
Yes! Feels very out of touch, life feels surreal after the invasion. I´ve had this kind of feeling before but after the 24th of February 2022 it’s like I’m living a second life. Like it’s been before and after.
Maybe a more personal one, if you don’t want to answer..
Go for it!
Why didn’t you leave the country?
(Laugh) First of all, I am a male and I am defending my country on how I can do it. Someday I might be drafted but while I am here and not drafted, I am helping my country in order to win. It’s really logical. If you see your future in this country, you gotta do everything for the country. It’s existential. And all those people that had left, I know that there are a lot of circumstances and I don’t condemn all the people that left, but most of those people are basically cowards. I don´t know if there is another word to explain. Who are you then? It basically means that you are a person without identity, you basically betrayed your tribe. No offence to all the people that help our refugees and there are a lot women and children and it’s perfectly understandable because if they realise they cannot feel safe here, it’s all right. It’s really some sort of a moral obligation to realise what the future will be if you don’t make a difference yourself so I guess that’s why I stay.
I am thinking of my country if people behaved the way you have just mentioned.
You should look at it from a different perspective because you are not actively involved in the fighting process. I noticed this thing that suffered directly from the war, they had their house smashed or someone killed, they have a really strong opinion about what’s going on. If you are not involved, you will not understand. No offence! I know that many people want to understand and I appreciate that and that’s why we are globally having these kinds of conversations in order to realise what’s at stake. Those people on the opposite site don’t want to hear basically anything bad about Russia, it’s a very small chance that you will persuade them. There can be a lot of blabbermouth stuff but I don’t think it’s worth the time to pay attention to that. I´ve just accepted the fact that we live in a really polarized world. The more time goes, the more I see Russia exposes a lot of their weaknesses that haven’t been exposed before. They have a war economy right now and it’s a huge risk. Time will tell.
How does this all influence your work?
Immensely. First of all, music is basically helping to stay safe. Not even making, but listening to it. I am sure everyone can relate when you have bad times. Music helps! That’s basically the primary idea for making music here. We make something for people here to feel united. We are in this together. And music helps. Our culture is finally having a strong voice. It was always influenced by Russia. Now we say whatever we want, however we want. And we make a difference with that. We have a festival called Atlas. The whole festival has raised 2,5 million US dollars (100 mil. UKR hryvnia), that’s a lot. That money will go to buy ammunition.
Have you heard of the initiative organised in Slovakia?
No, but it’s really heart-warming.
I’ll send you the link. It’s called a gift for Putin.
Nice. We don’t even need the Government sometimes, people can help. Government is just another entity that exists, all right but a lot is done by regular people. If it was not, we would have suffered even more on 24 February. There are so many volunteering organisations and people sharing everything they can, sending money that they can. People still try to make a difference.
Probably a great step was the collaboration with Within Temptation, especially Sharon. So how did you get to collaborate with them?
They wrote to me on Instagram. That’s it!
This easy?!
That’s how you meet people. I was going to buy some groceries and then I received this message and I realised who it is. I opened the bag of chips I bought and ate it immediately. You don’t expect such things to happen. That’s the beauty of life.
Tell me something more about the collaboration and the videoclip especially.
The director Indy Hait has done a really good job. Everybody was really good at what they did. Really kind and compassionate people. It was a really interesting experience for me. It was the first time I was involved in this kind of project where you need to be in the main role, intimidating but exciting simultaneously.
When I heard that she’s going to record a war song, I was thinking of what kind of location to choose, are there gonna be any bombs… It turned out to be completely different, it’s raw.
I´m glad you have this impression. I think that’s what we wanted to achieve. This simplicity, rawness… if you think about it, war is really simultaneously a simple and complicated thing. And everything that you see has consequences. They should be shown as they are. There is no other way to do it.
Will you be performing the song, A Fool’s Parade together, during their Bleed Out Tour?
Yes.
I was watching some footage from the Atlas festival you performed with the orchestra. So during the tour, it may sound a bit heavier.
I would not say it wasn´t heavy. It was also heavy with the orchestra in a way, you know. The orchestra and choir provide the energy that is similar to a heavy rock band, in terms of energy and power, again, it´s raw, it´s live. It was surreal. It was a good idea.
What are your plans for the near future?
Right now, I am working on a videogame soundtrack called Level Zero: Extraction.
We´re coming to an end, Alex. Thank you for your time, for being open. Let me wish you all the best.
Thank you! And all your listeners and readers. I appreciate the attention in this regard. I see in your eyes you truly realise what’s going on and what needs to be done.
