Obrovská neznáma sa predo mnou otvorila v podobe kapely RUBBISH z Nemecka. Od
vydavateľa 7music som dostal vec, na ktorú som po dlhej dobe nevedel poriadne
zareagovať. Rock/Metalovo orientovaná kapela je mi neznáma hudobne aj čo sa
týka mena. A tak sa púšťam do bádania, čo mi spôsobilo jeden obrovský problém.
Hudobne sú RUBBISH výborne zaraditeľní a to, čo je u nich najsilnejšie je
výrazne prepracovaná gitarová linka. Veľmi melodická, povedal by som doslova až
progresívna. Tvrdo znejúci základný riff je však tiež jemnejšieho Rockového
zamerania a tak gitarová hra na albume sa dá považovať doslova za krásne
umenie. RUBBISH svoju gitarovú linku dokážu ale aj výrazne obohatiť. Časté
klavírne vyhrávky do skladieb výborne pasujú a práve progresívne gitarové
znenie vhodne dopĺňajú. Gitarová atmosféra je všeobecne v Rockovej a Metalovej
muzike tým najzákladnejším aspektom a práve album Dear John... ukazuje, že ju
má zvládnutú na jedničku s hviezdičkou. Miestami dokonca tak ťažkú, že jej
atmosféra mi pripomína modernejší Paradise Lost. Veľmi zaujímavý je aj čistý
ženský spev, ktorý má zvláštnu farbu, ale výborné frázovanie a pekné
kompozície. V tých najlepších momentoch je to akoby do mňa vošla atmosféra
starých Theatre Of Tragedy. Zaujímavosťou je, že kapela sa pýši trojčlennou
mužskou zostavou, ale nikde som nenašiel zmienku o vokalistke. Je možné, že si
chalani niekoho požičali do štúdia, pretože dostať takýto hlások z mužského
tela je absolútne nemožné. Toto informačné embargo je však na obrovskú škodu.
To, čo potrebuje kapela ešte dopilovať k dokonalosti je hra bicích, ktoré majú
stále veľkú rezervu. Bicie síce idú stopercentnou rytmikou, no veľmi mi v nich
chýba progresívnejší a technickejší náboj, občasné prechody a niekedy aj trochu
rýchlosti, pretože pri takejto hudbe 2 základné rytmy proste nestačia a
zbytočne oberajú album o body. RUBBISH sú pre mňa každopádne príjemným, hlavne
gitarovým, prekvapením.