ENGLISH BELOW
Z druhého konca sveta sme sa rozprávali s indickou old school heavy/thrash metalovou kapelou KRYPTOS, ktorá práve vydáva svoj nový album Decimator. Okradol ich niekto, koho považovali za svojho priateľa, museli zrušiť svoje nadchádzajúce turné a s týmto novým bombastickým albumom sa vracajú späť na správnu cestu! Zavolal nám spevák a gitarista kapely Nolan Lewis a porozprával sa s nami o všetkých ťažkostiach, ich prístupe k tvorbe albumu a o svojom spôsobe konzumácie hudby a dokonca nám povedal o jednej veci, ktorú asi všetci máme, ale ju stále odmieta.
Začnime od začiatku. Vydávate nový album – Decimator. Aké sú nové vplyvy, ktoré sa dostali do nového materiálu?
Po hudobnej stránke sú to tie isté vplyvy, aké máme vždy. Vieš, najviac nás ovplyvňujú Iron Maiden, Judas Priest, Black Sabbath, Accept, Thin Lizzy. Takže to všetko budeš počuť aj na novom albume. Samozrejme, môžeš začuť aj nejaké menšie vplyvy od kapiel ako Rainbow, Deep Purple. Po albume sú roztrúsené kúsky toho všetkého. A samozrejme, moje vokály sú na tento druh hudby trochu drsné. Takže tu prichádzajú na scénu Kreator a Coroner. A keď toto všetko spojíš, pridáme inšpiráciu aj zo sci-fi a filmov, histórie a všetkého možného. Takže to je dôvod, prečo je tam veľa skladieb, ktoré sú tematicky dosť rozdielne. Titulná skladba Decimator, je to totálny sci-fi koncept, ktorý sme vymysleli. Potom tu máme skladbu In the Shadow of the Blade, ktorá je o japonských samurajoch. Máme tu skladbu Pathfinder, ktorá je opäť o objavovaní vesmíru. A má úplne psychedelický, ale akýsi zvláštny nádych. A dostali sme tam aj hymnické piesne ako Electrify, ktoré sú podobné tomu, čo Accept priniesol v skladbách Balls to the Wall a Restless and Wild a podobne. Takže je tam na jednom albume všetko toto premiešané dokopy. A musím povedať, že sme celkom spokojní s tým, ako to nakoniec dopadlo.
Ako by si popísali album Decimator úplne neznámemu človeku, niekomu, kto nikdy nepočul o Kryptos? Možno sa skús zamerať na skladbu, ktorú ty osobne považuješ za to najsilnejšie, čo na albume je.
Osobne si myslím, že najsilnejšou skladbou je titulná skladba Decimator. A ak by som mal album predstaviť niekomu, kto v skutočnosti nikdy predtým nepočúval metal alebo kto nás nepozná, povedal by som, že v ňom dosť silne počuješ 80. roky. Má klasický metalový zvuk, klasické prvky z rockovej a metalovej scény 70. a 80. rokov. A má veľa melódií, ale má veľa riffov. A to je jedna vec, na ktorej si dávame veľmi záležať. Vieš, na všetkých albumoch by mali byť riffy naozaj dobré, naozaj chytľavé. Je to ako filozofia Sabbath, podľa ktorej potrebuješ jeden skvelý riff a okolo neho môžeš postaviť pieseň. A to je najlepší spôsob, ako opísať našu hudbu. K piesni Decimator sme zverejnili lyric video, ktoré tak trochu vysvetľuje, o čom tá pesnička je. Je to sci-fi, taká fantasy záležitosť, kde v istom časovom bode vo vesmíre existovala jedna vyspelá civilizácia, ktorá vyvinula tieto bytosti, tieto strojom podobné bytosti nazývané Decimátori, ktoré chodili z planéty na planétu a vysávali život, energiu, aby táto civilizácia bola najmocnejšou a najväčšou vo vesmíre. Nakoniec sa ale tieto stroje obrátia proti svojim tvorcom a dojde k obrovskej vojne, na ktorej konci zostáva už len jeden stroj a tým je Decimator. To je to, čo môžeš vidieť na obale albumu. A táto vec sa neustále presúva z planéty na planétu, z galaxie na galaxiu, pohlcuje život, životnú silu z každej z týchto planét a galaxií a stáva sa stále mocnejšou. A presne o tom je táto skladba. Je v podobnom duchu, ako to, čo priniesol Judas Priest s piesňami ako Painkiller alebo s Jugulator alebo so Steeler alebo dokonca s Hellion a všetkými tými vzrušujúcimi pesničkami a všetkými tými postavami, ktoré v nich boli. Toto je taká naša verzia.
Obal albumu mi silne pripomína hlavne starý Judas Priest. Vytvorila ho umlekyňa Subhuman Illustrations. Môžeš nám opísať vaše zapojenie sa do procesu tvorby obalu albumu a predstaviť nám možno nejaké detaily obalu, ktoré sú pre teba najzaujímavejšie?
Subhuman Illustrations, je naozaj skvelá umelkyňa z Kolumbie. Pracujeme s ňou už dosť dlho. Pracuje sa s ňou skutočne jednoducho a je extrémne talentovaná. A super je, že má rovnaké zmýšľanie ako my. Takže je pre nás veľmi ľahké sprostredkovať jej naše nápady. Stačilo jej poslať text piesne a poslať jej stručný koncept toho, aké máme predstavy. A vedeli sme, že príde s niečím úžasným. A všetko to kreslila ručne. Ukázala nám to, keď to bola ešte len skica, potom to tieňovala a bolo úžasné vidieť celý ten proces. Najmä v dnešnej dobe, keď veľa kapiel používa umenie generované umelou inteligenciou, je úžasné, že ľudia stále robia veci ručne. To je podľa mňa fakt šťastie. A dúfam, že viac kapiel bude naďalej využívať skutočných umelcov, pretože umenie generované umelou inteligenciou je len… nie je to nič. Nie je to skutočné umenie. Môže ho urobiť ktokoľvek. Nie je v tom žiadna skutočná myšlienka. Ona nám dala toto úžasné umelecké dielo. A naozaj sa mi páči, že sa jej podarilo skombinovať naše inšpirácie, ako sú naše hudobné vplyvy, ako je Judas Priest a Accept a zakomponovať do toho celú sci-fi stránku veci a celú strojovú atmosféru piesne. Vieš, skombinovala to a vytvorila neskutočné umelecké dielo. A čo jej diele fakt milujem, sú farby. Má to atmosféru 80. rokov. Nie je to príliš svetlé. Nie je to príliš moderné. Má to tieňovanie 80. rokov, ktoré majú aj všetky staršie albumy Motörhead alebo staré albumy Riot alebo všetky tieto staré kapely – mali túto konkrétnu farebnú schému, ktorá priam kričala 80. roky. A páči sa mi, že to urobila s albumom. Aj keď je to album z roku 2024, je akýsi moderný s celou tou strojovo vedeckou sci-fi atmosférou, no má ten retro vzhľad. A to je to, čo milujem. Tá kombinácia minulosti a budúcnosti.
Pred tým ako sa dostaneme k predstaveniu albumu na pódiách, musíme spomenúť incident, ktorý sa vám stal na poslednom európskom turné. Okradli vás. Ako kapela ste na tom boli dosť mizerne. Mohol by si nám povedať, čo sa vlastne stalo a ako ste vyriešili celý tento problém, v ktorom ste sa ocitli?
To, čo sa stalo bolo otrasné, pretože chlapík, ktorý nám ukradol vybavenie, bol naším vodičom. Je z Českej republiky. A hrozné na celej veci bolo, že sme ho najali aj na dve predchádzajúce turné. Stali sa z nás dobrí priatelia. Bol to fakt super chlap. Všetci sme spolu vychádzali naozaj dobre. A pred začiatkom ďalšej časti turné nám mal zobrať nástroje a udržať ich v bezpečí, pretože na druhú časť nášho turné sme si zas najímali jeho dodávku a jeho služby. Mal úložný priestor a všetko bolo zaplatené. Mal všetko doniesť späť, stretnúť sa s nami na letisku, vyzdvihnúť nás a začať turné. Len sa nikdy neukázal. My sme sa o neho báli, pretože sme si mysleli, že sa mu niečo stalo. Zúfalo sme sa snažili s niekým skontaktovať, aby sme zistili, či nemal nehodu alebo sa mu niečo nestalo. Na prvom koncerte sa ani neukázal. Museli sme si požičať nástroje. Nejako sa nám podarilo koncert odohrať. Potom sme sa skontaktovali s jeho priateľkou. Tá nám narozprávala nejaký bizarný príbeh o tom, ako sa pokúsil spáchať samovraždu. A opäť sme jej verili a pomysleli sme si, dobre, možno ten chlap prežíva nejaké zlé veci a možno mu môžeme pomôcť. Ale potom nám len povedal, že je veľmi zadlžený a všetky naše nástroje odniesol do záložne. Akože čo?! Nemohli sme uveriť, že nám to urobil, pretože sme mu verili. Fakt sme mu verili. A úplne nás podrazil. Najhoršie na tom je, že sa k svojim zločinom priznal českej polícii v Prahe. Všetko priznal. No a polícia neurobila nič. A dodnes vlastne nič neurobili. Sledovali sme, čo sa deje. Máme právnika, ktorý sa snaží celú vec vyriešiť. Ale polícia je proste… Je im to jedno. Tak neviem, či sú do toho celého zapletení aj oni alebo čo. Z celej veci sa stal totálny chaos. No a keďže sme z Indie, museli sme sa vrátiť do Indie. Nemohli sme tam zostať a riešiť to. Myslím, že využili skutočnosť, že tam nie sme, aby sme bojovali s celým prípadom. Takže my teraz len dúfame, že možno niekde niekto nájde naše vybavenie. Že to niekto nájde niekde na webe na predaj gitary alebo čo. Neviem, ale dúfam, že sa to stane. Ale to nám to kompletne posralo. Nástroje sme si museli požičať od iných kapiel. Znovu si prenajať vybavenie, dodávku a merch a všetky tieto veci. Finančná strata bola pre nás strašná. Takže kvôli tomu sme museli zrušiť naše austrálske turné neskôr v tomto roku. Pretože teraz po zvyšok roka jednoducho nemôžeme nikam ísť. Aspoň kým nezískame späť nejaké peniaze predajom alebo tak niečo. Úplne nás to položilo. A je to extrémne dosratá situácia, ale… Momentálne s tým nemôžeme veľa urobiť.
Predpokladám, že existujú spôsoby, ako vám pomôcť dostať sa späť na nohy, však? Nejaká kampaň na Kickstarteri? Nejaký nový merch, ktorý predávate ľuďom? Povedz nám, čo môže spraviť niekto, kto by vám chcel pomôcť.
Veľa ľudí nám píše, aby sme založili stránku na GoFundMe alebo spravili zbierku a podobne. Ale my ich len nasmerujeme na našu Bandcamp stránku, kde si môžu kúpiť náš nový album, kúpiť nejaké tričká, CD, čokoľvek. Pretože to nám pomôže oveľa viac. To je z hľadiska spôsobov podpory zmysluplnejšie ako len spustenie stránky na GoFundMe. A doteraz to ide celkom dobre. Veľa ľudí nakupovalo veľa vecí v našom internetovom obchode. A ľudia platia aj niečo navyše, len aby nám pomohli, čo je úžasné. Je úžasné, že metalová komunita sa tak podporuje. Aj keď sme boli na turné a mali sme všetky tieto ťažkosti, veľa ľudí nám písalo a vyjadrovalo nám podporu. Veľa ľudí nám pomáhalo s vybavením, ktoré sme potrebovali alebo sa pýtali, či môžu akokoľvek pomôcť. Bolo to úžasné. Odozva bola jednoducho úžasná.
Dobre, aspoň to je naozaj dobré. Ako si spomínal, celá situácia vyústila do zrušenia vášho jesenného turné po Austrálii. Aké sú najbližšie plány na koncerty alebo hlavne koncerty na propagáciu nového albumu, ktorý práve vydávate?
No, tento rok nemôžeme nikde koncertovať, možno budeme mať akurát pár koncertov v Indii. Možno neskôr v priebehu roka, možno v októbri alebo novembri. Ale v roku 2025 sa určite vrátime. Už teraz plánujeme turné v Austrálii, asi začiatkom budúceho roka. A potom sa chceme vrátiť do Európy – pravdepodobne znova v júli alebo auguste. Tento rok by sme radi koncertne predstavili album, ale bohužiaľ, veci sa nám vymkli z rúk. Myslím, že keď prídeme budúci rok, ľudia by mali byť s albumom dosť oboznámení. Nemajú výhovorku, aby nepoznali pesničky. Myslím si, že istým spôsobom by to mohlo byť dobré, pretože majú celý rok na to, aby sa zoznámili s pesničkami. Takže, keď sa tam dostaneme a budeme hrať nové skladby, mali by poznať všetky texty. (Smiech)
Metalová komunita je jednou z najsilnejších komunít. Na druhej strane je tu ale problém s veľkou rozmanitosťou v žánri a bojom o jeden pravý metal a podobné nezmysly. Taktiež celý žáner je v globálnom meradle tak trocha underground. Nehovoriac o problémoch, keď, ako vo vašom prípade, nie ste z krajiny, kde metal nie je zrovna štandardným žánrom. Aké sú teda podľa teba najväčšie plusy a mínusy toho, keď si metalový hudobník na turné?
Nuž, pochádzame z Indie, ktorá ako si povedal, nie je známa heavy metalom. Ale veci sa pomaly menia. Pred 20 rokmi v Indii doslova nič nebolo. Možno pár kapiel roztrúsených po celej krajine. Nekonali sa žiadne koncerty. Nebolo tu nič. Ale o 20 rokov neskôr tu máme najmenej päť alebo šesť kapiel na turné mimo Indie každý rok. Po celej krajine sú tony kapiel. Konajú sa koncerty. Samozrejme, nie je to príliš veľa koncertov, ale je to oveľa lepšie ako to, čo to bývalo. Ale v Indii máme 1,5 miliardy ľudí. Je to šialené. Metalová scéna je tu naozaj malá. Zároveň v tejto malej metalovej scéne v Indii, ako si spomenul, existuje toľko rôznych subžánrov. Ľudia majú radi veľa rôznych vecí. A v prípade kapely, ako sme my je to o tom, že žáner, ktorý hráme, čo je veľmi stará škola, nie je u nás veľmi populárny. Väčšina mladšej generácie počúva moderné veci ako metalcore alebo deathcore a podobne. Preto je pre nás skvelé cestovať do zahraničia. Pretože v Európe väčšina divákov rozumie tomu, čo robíme. Pochádzajú z rovnakého myšlienkového smeru ako my. A Európa nás tak trochu chápe. Krajiny ako Nemecko a Švédsko a Španielsko a všetky tieto miesta. Majú naozaj radi našu hudbu. Naozaj chápu našu hudbu. Ľudia často píšu z Európy a hovoria, že by sme tam mali chodiť častejšie. Je to úžasné. Ľudia cestujú z rôznych krajín, aby nás videli naživo. To je fantastické. Takže tak. No a plusy sú… Myslím, že v jednom smere, ak bol náš druh hudby v Indii veľmi populárny, kto vie? Možno by sme neurobili prvý krok k turné do zahraničia. Boli by sme radi, keď sme hrali v Indii. Ale keďže naša hudba je viac akceptovaná mimo Indie, trochu nás to potlačilo na turné do zahraničia oveľa viac. Preto to teraz robíme každý rok. A pre nás ako kapelu je to skvelé, pretože je úžasné hrať v rôznych krajinách a spoznávať nových ľudí. Najmä ľudia, ktorí oceňujú našu hudbu. Tak to je jeden z plusov. Byť hudobníkom na turné má však samozrejme aj nevýhody. Je ťažké odísť z práce a na chvíľu opustiť svoju rodinu. Na mesiac, mesiac a pol. A pokračovať v turné a tak. Áno, je to o tom, že musíš aj dávať, aj brať. Ale je to tak a my to robíme radi. Nemenil by to za nič.
Ako sme už spomínali, India nie je Mekkou metalovej hudby. Z vašej krajiny však už počuť śtále častejšie o zaujímavých kapelách. Mohol by si nám odporučiť nejakých zaujímavých hudobníkov, ktorí reprezentujú indickú metalovú hudbu a podľa tvojho názoru stoja za zmienku? Možno okrem Bloodywoodu, o ktorom v našich končinách počuť pomerne dosť. Ten poznáme. Ale niečo, čo je pre nás možno trochu neznámejšie a rozhodne stojí za to, aby sme si tým rozšírili obzory.
Áno, rozhodne. Je tu kapela s názvom Amorphia. Sú to naozaj naši dobrí priatelia. A gitarista je vlastne náš koncertný basák. V skutočnosti sa o pár mesiacov vydajú na turné po Európe. Hrajú taký veľmi klasický thrash. Niečo ako Sodom. Vieš, raný Sodom. A je to fantastické. Vydali už dva albumy. A precestovali Japonsko a niekoľko ďalších miest, krajín. A sú proste skvelí aj naživo. Ľudia by si ich teda určite mali pozrieť. Je tu ďalšia skvelá kapela s názvom Against Evil. Hrajú veľmi priamočiary heavy metal. Vieš, niečo v štýle Judas Priest a Dio. Také niečo. A extrémnejšia stránka veci. Z nášho mesta je kapela Moral Putrefaction. Hrajú death metal v štýle Immolation. A ich nový album vyšiel len pred pár týždňami. Sú tiež super cool. Je tu kopa iných kapiel. Je tu skvelá kapela s názvom Armament. Pochádzajú z mesta Kalkata. A aj oni hrajú thrash. Ale vieš, v štýle Destruction, Kreator. Ako ich staré veci. Je to ako dosť násilné, ale je to skvelá zábava. Každý by si tieto kapely mal určite pozrieť.
Ako tradičné rockové a metalové moto, vieš, Sex, drogy a rock n roll naráža na indickú kultúru a tradície? Medzi nimi je veľká priepasť, však?
(Smiech) Áno, to vieš, India. Úprimne povedané, celý sex, drogy a rock n roll. Myslím, že to skutočne existovalo len v 70-tych a 80-tych rokoch. (Smiech) Keď prišli 90. roky, zmenilo sa to na OK, choď si nájsť prácu. Zarobiť si na živobytie. Zabudni na tieto veci. (Smiech) Veci už nie sú také, aké bývali. Myslím si, že vtedy v minulosti boli ľudia oveľa slobodnejší. Ich myseľ bola slobodnejšia. Ľudia boli oveľa odvážnejší. Robiť veci. Takže hudba a životný štýl tak trochu išli dokopy. Ale v dnešnej dobe, keď sa pozrieš na kapely po celom svete. Myslím, že väčšina kapiel má aj normálnu prácu, majú rodiny, doma majú veci, povinnosti. Takže už to naozaj nie je ako kedysi. Vtedy, keď to bolo všetko o párty. Vieš, len o tom blbnutí. Samozrejme, v Indii je trochu náročnejšie skutočne žúrovať a vyblázniť sa. (Smiech) Ako si vieš asi predstaviť. Ale máme slušnú porciu zábavy. Ale vieš, v kapele sme všetci… Teda okrem nášho bubeníka. Kto má v podstate 25 rokov. Je ešte poriadne mladý. My ostatní máme na krku 40-tku. Dni žúrovania máme za sebou. Dnes je to tak, že si dáme šálku čaju a relaxujeme pri jointe alebo niečom inom. (Smiech) Funguje to perfektne. Ale v Indii je to v podstate tak. Taký je život, vieš. Veci sú dosť chaotické. A ľudia sú neustále strašne zaneprázdnení. Že na nič iné vlastne nemáš veľa času. Naša hudba zaberá len malú časť nášho života. Ale, vieš, zvyšok času sme zaneprázdnení všetkými druhmi iných vecí. Takže sa snažíme získať čo najviac z toho, čo máme k dispozícií.
Spomenul si, že každý musí mať bežnú prácu, bežný život. Aký je to v tomto smere s vami v kapele?
V skutočnosti som editor. Korigujem a upravujem všetky druhy obsahu, ktorý sa nachádza na našej firemnej webstránke. Pracujem pre firmu zaoberajúcu sa kybernetickou bezpečnosťou. A všetok obsah, ktorý vychádza, ide cezo mňa. A potom to ide do kampaní a ide do celého sveta. To je v podstate moja práca. Náš bubeník, má prácu v marketingu. Nie som si ale úplne istý, čo robí. Ale to je to, čo hovorí. (Smiech) Náš gitarista má svoje vlastné štúdio. Takže akosi stále robí niečo, čo súvisí s hudbou. Ale cez deň sme dosť zaneprázdnení. Vlastne som aj teraz v práci. (Smiech – obaja)
Dobre. Tiež spôsob, ako na to. (Smiech) Aktuálne tu je niečo, čo môžeme nazvať záplavou kapiel, ktoré môžu počúvať fanúšikovia z celého sveta. Aké drobnosti by podľa teba mohla metalová kapela robiť, aby vynikla v tejto mase kapiel?
To je významná otázka. Za prvé a hlavne, musí písať kvalitnú hudbu. Úprimne, je to takto jednoduché. Kopec kapiel si dnes myslí, že musia byť dobrí na sociálnych sieťach. Že musia mať dobré PR. Že sa potrebujú viac propagovať. Že musia dávať online veľa fotiek, obrázkov, videí a podobne. A všetko to je skvelé, ale hlavne musia písať dobrú hudbu. Lebo ak ich hudba stojí za hovno, na ničom inom nezáleží. Nemôžeš predsa dať svini rúž a tváriť sa, že je krásna. Furt to bude sviňa, nie? Najprv musíš písať kbvalitnú hudbu. A to je presne to, čo hovorím aj kapelám tu. Stále sa nás niekto pýta, ako dosiahnuť na zmluvu s vydavateľstvom, ako zaujať bookingového agenta, ako byť populárnejšími. A ja im stále hovorím len to, že musia robiť kvalitnú hudbu. Treba byť dôsledný. Nie je to tak, že stačí napísať dve-tri dobré skladby a môžeš oddychovať. Musíš v tom pokračovať skaldbu po skladbe, album po albume a musíš byť skvelý naživo. Tvoje koncerty musia byť proste skvelé. Pretože to je to, ako definuješ kvalitnú kapelu. Píše dobrú hudbu a robí skvelú show. Lebo ľudia platia za to, aby ťa videli. A je to o tom, ako dokážeš zapojiť fanúšikov do koncertu. AK ste ako kapela dobnrí naživo, máš do polovice vyhrané. Ľudia totiž o tebe začnú hovoriť. Povedia kamarátom, akí skvelí ste boli a že majú ísť na koncert aj oni. A potom sa to proste začne nabaľovať. Fakt nezáleží na tom, koľko fotiek dáš na Facebook alebo Instagram a koľko videí o tom, aký skvelý si, dáš vonku. Musíš písať dobrú hudbu a musíš hrať kvalitne naživo. A musíš hrať tak často, ako je to len možné. Hrať akékoľvek koncerty. Ak ste začínajúca kapela, hrajte kdekoľvek to bude možné. Získajte skúsenosti, zomknite sa ako kapela. Prvých pár rokov to môže odrádzať. Budete mať pocit, že to nie je dosť. Ale v horiozonte piatich rokov uvidíte výsledky. Neexistuje žiadna super rýchla a jednoduchá cesta za úspechom. Je za tým kopec ťažkej práce a úplné odhodlanie robiť, čo robíš. To je celé.
Priznám sa, že o kapele som počul už v minulosti, ale skôr útržkovité informácie. Počul som pár skladieb a tak. Takže pred rozhovorom som si robil menší prieskum a zistil som, že na Wikipédií máte info o kapele len do roku 2012. Potom len pár info o zostave a albumoch, ale nič komplexnejšie. Prečo?
(Smiech) To je vlastne perfektná otázka. A je to aj niečo, čo sa musíme pýtať sami seba. Určite to tam musíme aktualizovať. Dosť dlho sme sa Wikipédií nevenovali. Nedržal by som sa teda ničoho, čo tam nájdeš. Pravdepodobne to bude kopa nezmyslov. (Smiech) Určite potrebujeme celú Wikipédiu prekopať. Ďakujem, že si mi to pripomenul, určite sa tomu budeme čoskoro venovať.
Ako hudobník sa na hudobný priemysel, živé koncerty a všetko okolo toho pozeráš trochu inak. Ako by si sa opísal ako konzument hudby?
V tomto smere som extrémne stará škola. Stále si kupujem fyzické kópie albumov a hudbu počúvam každý deň a celý deň. Stále kupujem CD, vynily, kazety, DVDčka – robím to celý život. Úprimne, nemám ani konto na Spotify, maximálne si občas pozriem nejaký koncert na YouTube, ale inak nič. A presne takto konzumujem hudbu. Fyzický nosič alebo nič. Akosi nemám rovnaký pocit alebo spojenie s hudbou, keď je hudba online alebo digitálna. Ak je to fyzická kópia, môžem ju držať v rukách, môžem vidieť obal albumu, prečítať si texty a to je to, ako mi to vyhovuje. Na druhej strane, počul som, že na Spotify nám to ide ako kapele celkom dobre. (Smiech) Aspoň tak teda hovoril náš manažér. Za to som vďačný a ak niekomu vyhovuje tento spôsob počúvania hudby, super, len do toho. Ja som stará škola a potrebujem v rukách držať album, ľahnúť si na posteľ a nechať hudbu nech ma prevalcuje.
Dostali sme sa na koniec. Ak sme vynechali niečo, čo by si rád pustil do sveta, máš na to priestor. Toto je tvoj čas!
Veľa nie. Len chcem poďakovať všetkým za podporu. Dúfam, že si nájdete priestor na to, aby ste si pustili náš nový album Decimator, ktorý je, myslím si, viac než dobrý. A verím, že mnohých vás aj bude baviť, hlavne ak máte radi klasický heavy metal. A dúfam, že sa uvidíme na turné, snáď v priebehu budúceho roka. Zastavte sa prehodiť pár slov a dať si s nami pivo. Dávajte si na seba pozor a udržujte metal nažive! To je to najdôležitejšie – nedopustiť, aby táto hudba umrela.
From the other side of the world, we spoke with Indian old school heavy/thrash metal band KRYPTOS that´s currently releasing their new album Decimator. They got robbed by somebody who they got as close as a friend, they had to cancel their upcoming tours and they are getting back on track with this new killer release! Singer and guitar player of the band, Nolan Lewis, called us and talked to us about all the difficulties, their approach to the creation of the album and his way of consuming of the music and he even told us the one thing we all probably have but he still refuses it.
Let’s just start at the beginning. You are releasing a new album – Decimator. What are the new influences that you involved in the new material?
Musically, it’s always the same influences that we always have. You know, our main influences are Iron Maiden, Judas Priest, Black Sabbath, Accept, Thin Lizzy. So, you hear all of that in the new album. And of course, you also hear some lesser influences like Rainbow, Deep Purple. There’s bits and pieces of that scattered around the album. And of course, my vocals are a bit gruff for this kind of music. So, that’s where Kreator and the Coroner influences come in. And when you put all this together, we also get inspiration from science fiction and movies and history and all kinds of stuff. So, that’s why there are a lot of songs in there which have different themes. Like the title track, Decimator, it’s a total science fiction concept that we came up with. Then we have a song like In the Shadow of the Blade, which is about Japanese samurai. We have a song Pathfinder, which is again about space exploration. And it’s got a totally psychedelic, but kind of a strange twist to it. And we got these anthemic songs like Electrify, which are similar to what Accept used to do with Balls to the Wall and Restless and Wild and stuff like that. So, it’s got all these things under one album. And we’re pretty happy with how it turned out so far.
How would you describe the Decimator to the total stranger, somebody who never heard of the Kryptos? And maybe focus on the strongest song that you think there is on the album.
Personally, I think the strongest song is the title track, Decimator. And if I had to push the album to somebody who’s never actually listened to metal before or who’s new to us, I would say it’s very 80s sounding. It’s got the classic metal sound, classic elements from the 70s and 80s rock and metal scenes. And it’s got a lot of melody, but it’s got a ton of riffs. And that’s one thing that we are very particular about. You know, in all albums, the riffs should be really good, really catchy. It’s like the Sabbath philosophy, you need one great riff and you can build a song around that. And that’s the best way to describe our music. And the song Decimator, it’s basically, we released a lyric video for it, which kind of explains what the song is about. It’s a science fiction, kind of a fantasy thing where at one point in time in the universe, there was this advanced civilization that developed these beings, these machine-like beings called the Decimators that would go from planet to planet and suck out the life force so that this civilization would be the all conquering and all-powerful civilizations in the universe. But eventually the machines turn on their creators and there’s a huge war. And in the end, there’s just one machine left and that is the Decimator. That’s the thing you see on the album cover. And this thing just keeps going from planet to planet, from galaxy to galaxy, absorbing life, the life force from each of these planets and galaxies and grows even more powerful. And that’s kind of what the song is about. It’s in the vein of, you know, like what Judas Priest used to do with songs like Painkiller or with Jugulator or with Steeler or even with the Hellion and all those exciting songs and all these characters that they had. This is kind of our version of that.
The album artwork really reminds me of the old, maybe mainly the old Judas Priest. It was created by Subhuman Illustrations. Can you describe us your involvement in creative process of the album artwork and introduce us maybe some details of the artwork that you admire the most?
So Subhuman Illustrations, she’s a really cool artist from Columbia. And we’ve been working with her for quite some time. And she’s really easy to work with, super talented. And the cool thing is she has the same mindset as we do. So, it’s very easy for us to get our ideas across to her. All we had to do was just send her the lyrics to the song and send her a brief concept of what we had come up with. And we knew she would come up with something amazing. And she did everything by hand. She showed it to us while she was drawing it with pencil and then shading it and it was amazing to see the entire process. Especially in today and age where a lot of bands are using AI-generated art, it’s awesome that people are still doing stuff by hand. That’s real luck, if you ask me. And I hope more bands continue to use real artists because AI-generated art is just, it’s nothing. It’s not real art. Anybody can do it. There’s no real thought going into it. She gave us this amazing piece of artwork. And I really love the fact that she managed to combine our influences, like our musical influences, like Judas Priest and Accept and also bring the whole science fiction side of things and the whole machine-like vibe of the song. You know, she combined both of those and brought the artwork together. And what I really love about the artwork are the colors. It’s got this very 80s vibes. It’s not too bright. It’s not too modern. It’s got that 80s shading, which all the older Motörhead albums or the old Riot albums or all these old bands – they had this particular color scheme that just screamed 80s, 1980s. And I love that she did that with the album. Even though it’s a 2024 album, it’s kind of modern with the whole machinistic science fiction vibe, but it’s got that retro look to it. And that’s what I love. It’s a combination of the past and the future.
Before we get to the whole live presentation of the album, we have to mention the incident you got on the latest European tour. Your gear was stolen. You were in a pretty dark place as a band. Can you tell us exactly what happened and how you solved the whole issue or the whole situation you got into?
It was pretty terrible that that stuff happened because the guy who stole our equipment, he was our tour driver. He’s from the Czech Republic. And the horrible part about the entire thing was we had hired him for two previous tours. We became good friends. He was a really cool guy. We were all getting along really well. And before the start of our second leg, he was supposed to take our instruments, keep them safe, because we were hiring his van and his services all over again for the second leg of our tour. He had a storage space and everything was paid for. He was supposed to bring everything back, meet us at the airport, pick us up and we start our tour. He just never showed up. In fact, we were worried for him because we thought something happened to him. We were frantically trying to get in touch with people to find out if he had an accident or something happened to him. He never showed up for the first gig. We had to get borrowed instruments. We somehow managed to play the gig. After that, we got in touch with his girlfriend. She gave us some bizarre story about how he tried to commit suicide. And again, we believed her and we thought, okay, maybe this guy is going through some bad shit and maybe we can help him out. But then later on, he just told us that he’s in a lot of debt and he sold all our instruments to a pawn shop. And we were like, what? We couldn’t believe he did that to us because we trusted him. We completely trusted him. And he completely screwed us over. The worst part is he confessed his crimes to the Czech police in Prague. He confessed everything. The police did nothing. And they still haven’t done anything. We’ve been following up. We have a lawyer trying to get the whole thing sorted out. But the police are just… They just don’t care. So, I don’t know if they are involved also in this entire thing. The whole thing just became a total mess. Because we are from India, we had to go back to India. We couldn’t stay there and sort this out. So, I guess they’ve taken advantage of the fact that we are not there to fight the entire case. So, things are just… We just hope that maybe somewhere down the lines, somebody finds our equipment. That someone finds it on a website somewhere for sale or something. I don’t know, but I’m hoping it happens. But that completely screwed us over. We had to borrow instruments from other bands. Re-hire equipment and vans and merchandise and all that stuff. The financial loss was terrible for us. So, because of that, we had to cancel our Australian tour later this year. Because we just can’t go anywhere now for the rest of the year. At least until we recover some money through sales or something. It completely screwed us up. And it’s super shitty situation, but… There’s not much we can do about it right now.
I suppose there are some ways to help you guys to get back on track, right? Some Kickstarter campaign? Some new merch you got to sell to the people? Maybe introduce those options to the people who want to help you out, guys.
A lot of people have been writing to us, telling us to start a GoFundMe page or to raise money and stuff. But we just direct them to our Bandcamp page, where they can buy our new album, buy some T-shirts, CDs, whatever. Because that helps us out a lot more. That’s more meaningful in ways of support than just starting a GoFundMe page. And it’s been great so far. A lot of people have been buying a lot of stuff from our online store. And people have been paying a little extra as well just to help us out, which is amazing. It’s awesome that the metal community is so supportive of everything. Even while we were on tour and we had all these difficulties, there were so many people writing in, giving their words of encouragement. A lot of people helping out with equipment that we needed or asking if they can help in any way, in all kinds of ways. It’s just been amazing. The response has just been amazing.
Okay, at least that’s really good. As you mentioned, the whole situation resulted in cancellation of your fall Australian tour. What are your next plans for live performance or mainly for live performances to support the new album you are releasing right now?
Well, since we can’t really tour anywhere this year, we might do a couple of gigs in India. Maybe later in the year, maybe in October or November. But for 2025, we will definitely be back. We are already planning on doing the Australia tour maybe early next year. And then coming back to Europe probably again in July or August or so. We would have loved to support the album this year, but unfortunately, things are out of our hands. I guess by the time we come next year, people should be pretty familiar with the album. They don’t have an excuse to not know the songs. I think in a way it might be good because they have one year to get familiar with the songs. So, when we get out there, play the songs, they should know every lyric. (Laugh)
The metal community is one of the strongest communities there are. But on the other hand, there are also big issues with big diversity in the genre and the fights over the one true metal and shit like that. Also, the whole genre is kind of underground. Not speaking about the problems when you, like in your case, are not from some country where the metal is minor genre. So, in your opinion, what are the biggest pros and cons of being a touring metal musician?
Well, coming from India, like you mentioned, India is not known for heavy metal. But things are slowly changing. I mean, 20 years ago, there was literally nothing in India. I mean, a few bands scattered all over the country. There were no gigs happening. There was nothing. But 20 years later, now we have at least five or six bands touring outside of India every year. There are tons of bands all over the country. There are gigs happening. Of course, it’s not too many gigs, but it’s a lot better than what it used to be. But, well in India, we have 1.5 billion people. It’s crazy. The metal scene is really tiny over here. At the same time, within this tiny metal scene in India, like you mentioned, there are so many different genres. People like a lot of different stuff. And for a band like us, the kind of music we play, which is very old school, it’s not exactly very popular over here. Because most of the younger generation listens to a lot of the modern stuff like metalcore or deathcore, things like that. Which is why it’s great for us to tour abroad. Because in Europe, most of the audiences, they understand what we do. They come from that same school of thought as us. And Europe kind of gets us. Countries like Germany and Sweden and Spain and all these places. They’re really into our music. They really get our music. People write in so much from Europe saying, you guys should tour here more often. It’s amazing. People travel from different countries to watch us. It’s fantastic. So yeah, the pros are… I guess in one way, if our kind of music was very popular in India, who knows? We might not have taken the initial step to tour abroad. We would have just been happy playing in India. But because our music is more accepted outside of India, it kind of pushed us to tour abroad a lot more. Which is why now we do it every year. And it’s great for us as a band because it’s amazing to just play in different countries and meet new people. Especially people who appreciate your music. So that’s one of the pros. But of course, there are cons of being a touring musician. It’s tough to leave your job behind and get leave from work and leave your family for a while. For like a month, month and a half. And keep touring and stuff. Yeah, it’s a give and take thing. But it is what it is. We love doing it. Wouldn’t change it for anything.
As we mentioned, India is not really the Mecca of metal music. Yet there are some strong voices already coming from your country. Could you maybe recommend us some interesting musicians that probably represent India’s metal music? And are worth mentioning in your opinion. Maybe except Bloodywood as that is the one we hear a lot about. We all know it. But something maybe a little bit more unknown to us that it definitely worth spreading the word about.
Yeah, absolutely. So, there’s this band called Amorphia. They’re really good friends of ours. And the guitarist actually is our touring bass player. They’re actually going to be touring Europe in a few months. And they play this very old school kind of thrash. Kind of like Sodom. You know, early Sodom. It’s fantastic. They’ve already released two albums. And they’ve toured Japan and a couple of other places, countries. And they’re fantastic. They’re amazing live as well. So, people should definitely check them out. There’s another great band called Against Evil. They play very straight-out heavy metal. You know, more in the style of Judas Priest and Dio. Bands like that. And the more extreme side of things. There’s a band called Moral Putrefaction from our city. They play very Immolation style death metal. And their new album just released a few weeks ago. They’re also super cool. There’s a whole bunch of other bands. There’s a great band called Armament. They’re from a city called Calcutta. And they also play thrash. But you know, in the very Destruction, Kreator kind of thrash. Like the old stuff. It’s like super violent and good fun. Everyone should definitely check these bands out.
How does the traditional rock or metal moto, you know, Sex, drugs and rock and roll collide with India’s culture and traditions? There is a big gap between those two, right?
(Laugh) Yeah, I mean, you know, in India. To be very honest, the whole sex, drugs and rock and roll thing. I think it only existed in the 70s and the 80s. (Laugh) After the 90s came in, it was like, okay, go get a job. Earn a living. Forget about this stuff. (Laugh) Things aren’t as they used to be. Back in the day. I think people were a lot freer. Their minds were freer. People were a lot more daring. To do a lot of things. So, the music and that lifestyle kind of went together. But nowadays, if you look at bands all over the world. I mean, most of the bands have day jobs. They have families. They have things, responsibilities back home. So, it’s not really like it used to be. When it was all about partying. You know, just going crazy. Of course, in India, it’s a little more difficult to actually party and go crazy. (Laugh) As you can imagine. But we have a fair share of fun. But you know, in the band, we all are… I mean, except for our drummer. Who’s basically 25 years old. He’s still super young. The rest of us are in our 40s. We had our days of partying behind us. Nowadays, it’s like, you know, we have a cup of tea and we relax with a joint or something. (Laugh) It works perfectly. But in India, that’s pretty much how it is. It’s how life is, you know. Things are so chaotic. And people are so busy all the time. That you don’t really have much time for anything else. Our music just takes up a small part of our life. But, you know, the rest of the time, we’re just busy with all sorts of other stuff. So, we just make the best of what we have.
You mentioned that everybody kind of have to have the daily job. Or, you know, the regular life. What is your background in those terms?
I’m actually a content editor. I proofread and edit all sorts of content that goes on my company website. I work for a cybersecurity firm. And all the content that goes out comes through me. And then it goes out into campaigns and goes out worldwide. That’s pretty much my job. Our drummer, he’s got a marketing job. I’m not exactly sure what he does. But that’s what he says. (Laugh) Our lead guitarist has his own studio. So, he’s kind of still doing something related to music. But we’re pretty busy throughout the day. I’m at work right now, actually. (Both laughing)
Okay. Also, the way to do it. (Laugh) Right now, there’s something we can call the flood of the bands that fans can listen to from all around the world. What are the little things that the metal band could do to make itself stand out in the whole lot of the bands, in your opinion?
That’s a big question. You know, first and foremost, write good music. It’s that simple, honestly. A lot of bands nowadays, they think that they need to be good at social media. They need to have good PR. They need to advertise more. They need to put up all sorts of pictures and videos online and stuff. All that’s great. But you’ve got to write good music first. Because if your music is crap, all the other stuff doesn’t matter. At the end of the day, you can’t put lipstick on a pig and call it beautiful. It’s still a pig, right? So, you’ve got to write good music first. And that’s kind of what I even tell the bands over here. You know, they keep asking us how they can get signed to a label, how they can get a booking agent, how they can get more popular. And I keep telling them, they need to write good music. You need to be consistent. Keep releasing good music. Because it’s not like, I wrote like two or three good songs and that’s it. I’m done. I can just take a rest and sit on that. You’ve got to keep doing it song after song, album after album. And the second thing is, you’ve got to be really good live. You’ve got to put on a good live gig. Because for me, in my opinion, that’s the way you define a good band. You write good music and you put on a good live show. Because people are paying to watch you. And how you connect with the people while you’re playing live, how you get them involved. If you’re a good live band, that’s half the battle won. Because people start talking after that. People tell other people, oh man, this band was amazing live. You’ve got to go watch them. And then it starts snowballing from there. You know, it really doesn’t matter how many pictures you put up on Facebook or Instagram or how many videos you put up here saying we are awesome and stuff. You’ve got to write good music and you’ve got to play really well live. And you’ve got to do it as much as you can. Play any gigs. You know, if you’re an upcoming band, take whatever gig you can get. Get that experience. Get tight. And it pays off in the long run. Initially, for the first few years, the bands might get discouraged. Oh, this isn’t enough. But it actually helps five years down the line. There’s no easy and fast way to get successful in a quick shot. It’s hard work. It’s hard work and it’s complete dedication to what you do. That’s it.
I’ve heard about the band before, but just some short information. Maybe heard a few songs. So, I was doing a little research before the interview. And I came to the fact that there’s the history of the band on the Wikipedia only until 2012. After that year, there’s pretty little information. There’s news about the lineup, information about the new albums. But not really some bio. Why?
(Laugh) Actually, that’s a great question. That’s something we need to ask ourselves as well. We definitely need to update that Wikipedia page. It’s been unattended for a long time. So, I wouldn’t go by anything that’s on that page. Because I think a lot of it is just crap. (Laugh) So, we need to really revamp that whole thing. But it’s a good thing you reminded me. We’ll definitely do that soon.
As a musician, you are looking a little bit differently on music industry, live shows and everything around it. How would you describe yourself as a music consumer?
I am super oldschool in that way. I am still buying physical albums and I listen to the music all day long. I still buy CDs, vynils, cassete tapes, DVDs – I’ve been doing that my entire life. Honestly, I don’t have Spotify account, I watch a few videos on Youtube, mainly if it’s live concret or something, but that’s pretty much how I consume my music. It’s physical or nothing at all. Somehow, I don’t get the same kind of feeling or connection with the music if music is digital or online. If it’s physical, I can hold it in my hands, see the artwork, read the lyrics and that’s the way to go for me. Having said that, our Spotify numbers are doing really well (Laugh) at least from what our manager told us. I am happy about that and if somebody loves listening to music that way, fantastic, go for it. I am old school guy and I need to hold it in my hands, lay on the bed and let the music hit me.
We reached the end, but if there is something you want to add, something we missed or something you want to tell to your fans or haters, to our readers or, well, anybody, go for it!
Not much really. I just want to thank for all the support we get. I hope you all check our new album Decimator, that I think is really good. I am pretty sure a lot of you will like it, especially If you like old school heavy metal and I hope to see you all on tour, hopefully next year. We could hang out, have a few beers and have a good chat. Take care and keep metal alive! That is the most important thing – to make sure not to let this music die.
