rozhovor_2016-12-15_Ataraxia - HELLMAGAZINE

Hľadaj
Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

ROZHOVORY
Ataraxia sa na SK scénu výborne uviedla demáčom MMXV. Aké pocity v kapele vyvolali reakcie fanúšikov či médií?

Nehodnotili by sme to ako dobré či zlé, ale skôr to bol pre nás katalyzátor hudobných túžob, ktoré sa nahromadili odkedy sme aktívnejšie nehrali. Pre nás to bol fajn pocit, ale zároveň veľká skúsenosť ako čo spraviť do budúcna lepšie. Zároveň sme radi, že nás začali ľudia vnímať na hudobnej mape.

Stali ste sa pre mňa jednou z najoriginálnejších SK kapiel. Váš žáner by som charakterizoval ako Crust/Grind/Death, ale Teba osobne veľmi baví stará Švédska DM škola, čo je na nahrávke aj počuť. Ako je možné, že Ataraxia nie je práve old school swedish death metal?

Byť originálny je v dnešnom oceáne hudby asi to úplne najnáročnejšie. Niekedy je ozaj lepšie povedať, že hudba sa (dnes) netvorí, ale komponuje. Skladá sa, kombinujú sa prvky, preto fúzie žánrov možno počuť aj v našej kapele. Ten SDM ma fascinuje už dlhšie, aj som sa mu venoval akademicky, ale hrať ho v jeho „čistej“ forme by pôsobilo veľmi limitovane. Celá kapela máme radi rôzne žánre, preto sa nebojíme primiešať aj čosi spočiatku nesúrodé.

Keď si spomenieš na obdobie od vydania dema až po čas, kedy ste išli nahrávať aktuálny album Ataraxia, čo považuješ za najväčší posun kapely, alebo za podstatné skutky, ktoré sa v tomto období stali?

Radikálna zmena bola výmena postu speváka. Jednoducho my sme potrebovali posun vpred a mali sme nasadené určité tempo. Nebolo to, že jedna etapa a druhá etapa, ale skôr ako prirodzený vývoj, ktorý aktuálne po príchode basáka naďalej trvá. Dúfame, že k lepšiemu!

Viem, že si dosť dlho pre kapelu hľadal adekvátny zvuk. Ten vychádza z Tvojej náklonnosti, ktorú som už spomínal. Bolo to náročné uspokojiť sám seba tak, aby si mohol tvoriť podľa svojich predstáv? Ako sa Ti podarilo dostať do nahrávky presne ten zvuk, ktorý si potreboval a ktorý je podľa mňa excelentný?

Osobne si myslím, že hľadanie zvuku je cesta na celý život. Môžeš to počuť u mnohých kapiel. Niekedy to poslucháča poteší, inokedy sklame. Ale vždy je tam ten faktor hľadania momentálneho ideálu pre daného hudobníka. Na nahrávku sa mi podarilo nahrať pre mňa uspokojivý zvuk, ale rád by som ho i naďalej vylepšoval, „tunoval“ a moduloval, aby bol pre mňa ešte lepší a umožnil mi nový rozsah, nové nápady. Zároveň spolu s ostatnými nástrojmi v kapele musí pôsobiť kompaktne.

Vyzerá to, že Ataraxia je veľmi talentovaná extrémna kapela. Bubeník Maro je šialený na rôzne smery a vokalista Gabi nielen známy, ale hlavne kvalitný spevák. Nebolo to málo nahrávať album len v trojici?

Marko má určite talent aj po ocinovi, ktorý je jazzový bubeník, ale vydrel si svoj kumšt asi najviac z nás. Hlavne jeho všestrannosť, groove a poctivý úder sú základný kameň, ktorý je stálou inšpiráciou. Práve z neho sa budujú aj naše skladby. Ku Gabimu je potrebné aj niečo vravieť? Pozrite sa na kapely Killchain, Obliterate či celkovo jeho vplyv nielen na košickú metalovú scénu. V neposlednom rade je to super človek, ktorý nám zapasoval ako skladačka puzzle. Ohľadom nahrávania to bolo úplne v pohode, pretože menej ľudí – väčší kompromis.

Kde ste vlastne materiál točili? Čo bolo pre kapelu v jeho produkovaní najťažšie?

Nahrávali sme v SPK Audio v Badíne pri Banskej Bystrici. Už sme tam mali skúsenosti z nahrávania a tráviť tam čas bolo vždy príjemné. Ako ľudsky, tak profesionálne. Samotný proces nahrávania prebiehal plynulo až fajn, no náročnejšia vec bol asi čas. Je určite iné, keď má kapela čas na nahranie nástrojov mesiac a keď má na to dva dni. Hlavne sme nenahrávali po opici, haha.

Ako si spokojný s výsledným zvukom a samotnými skladbami? Menil by si niečo s odstupom času?

Vždy je čo meniť a myslím, že nás to vždy štve. Mnohokrát sú to detaily alebo až banality, ale na druhej strane je to nakopávač do budúcej tvorby. Myslíme, že zdravá sebakritka je priam povinnosť.

Dnes už máte v kapele ďalšieho plnohodnotného člena. Povedz o koho sa jedná a prečo ste načreli opäť do Košíc?

V Ružomberku asi vymrela chuť do hrania alebo to končí pri pár drinkoch len v nostalgickej debate. Aby sme neboli len prísni, asi tu už chýba generácia ľudí, čo by sa motali okolo muziky, ako je to napríklad v okolitých mestách nášho regiónu. Janči alias Sťu hráva s Gabim v Obliterate a raz na koncerte sme sa zakecali, že nám chýba basák. Všetko ostatné už išlo plynule a dnes už sme štvorica.

Videl som už viacero reakcií a kritík na nový album a všetky boli vcelku pozitívne. Sú to však pohľady recenzentov. Ako by si váš album predstavil a opísal ty ako jeden z jeho stvoriteľov?

Ako som už uviedol vyššie, určite máme momenty, ktoré by sme teraz urobili možno inak. Za seba môžem povedať, že sa mi páči hlavne ako celok. Niekedy je to ozaj náročné spájať rôzne atmosféry a kompozície, aby to vo výsledku bolo súdržné navzájom. Každopádne celá kapela je z neho nadšená, pretože akoby povedal Lacko Borbély – má ťah na bránku!  

Textovo ste sa zamerali na domáci jazyk, vaša hudba je ale podľa mňa silne exportná. Nemôže sa to nejakým spôsobom pobiť? Máte ambície ísť za hranice SK/CZ scény?

Samozrejme veľmi radi zahráme aj v zahraničí. Nové miesta, ľudia a celkovo atmosféra je vždy zaujímavá skúsenosť a mnohokrát aj radosť. Písať texty v rodnom jazyku sme mali v pláne už pri vzniku kapely. S Markom sme mali v predošlej kapele texty v angličtine, ktoré mali slovenský základ a v rámci prekladu sa to čaro metafor úplne vytratilo. Navyše je tu otázka, že prečo nie v slovenčine, keď máme tak kvetnantý a krásny jazyk. Zároveň to za hranicami môže pôsobiť exoticky. Ako keď k nám prídu hrať napr. nejakí Francúzi, bavíš sa na koncerte a pritom nemusíš vedieť po francúzsky.

Vychádza vám konečne oficiálny nosič, chystáte aj nejaký merch. Ako vaša kapela vníma potreby podpory práve domácej scény a samotnú dôležitosť práve toho, aby fungovala hlavne tá naša, domáca scéna či už sa jedná o kapely, promotérov či časáky/webziny?

Podpora sa zlepšuje a určite je to na dobrej ceste. Skôr by sme videli nedostatok v záujme ľudí. Hlavne mladšia generácia, u ktorej sa vytráca vôľa chodiť a podporovať koncerty, tobôž ich skúšať organizovať. Vždy to bolo a bude o hŕstke skalných a zapálených pre danú vec. O komunite a partiách, ktoré sa v neposlednom rade tým bavia a radi stretnú. Z vlastnej skúsenosti vieme, že keď sme prišli hrať napr. do Žiliny, Prešova či Košíc, tak to tam žilo úžasnými partiami. Pomenujme to, že v rámci scény alebo undergroundu. Lenže všetci sme každým rokom starší a máme pocit, že nik neprichádza po nás, čo vezme štafetu do rúk.

Nie ste len hudobníci, ale aj fanúšikovia. Navštevujete vy koncerty na Slovensku?

Jasné. Určite by sme aj o mnoho viac, ale všetci sme pracujúci a nie vždy sa dá všetko postíhať.

U Ataraxie ma zaujala okrem hudobnej stránky aj výrazne originálna grafika, ktorú kapela používa. Je veľmi neobvyklá, jednoduchá, no má pre mňa obrovskú hodnotu práve v samotnej originalite. Čo ale vlastne predstavuje?

Rúry! (smiech). Ide o veľmi lokálnu záležitosť. Opacha, ktorá zásobovala teplom obyvateľov mesta a myslím, že urbanisticky patrila do života (nielen) našej mladosti. Samozrejme tá originalita je spätá aj v samotných fotografiách nášho priateľa Rasťa Kmeťa, s ktorým sme spolupracovali už na našom deme.

Aké sú najbližšie plány kapely? Uvidíme vás niekde na živo, plánujete zahraničné koncerty, tvoríte novú muziku, alebo sa idete zamerať na podporu kapely práve vďaka CD nosičom, trikám a iným veciam?

Pár slovami asi všetko dokopy, čo si spomenul. Už sú v pláne nejaké koncerty a zároveň pracujeme na nových skladách.

Ako vás fanúšikovia a čitatelia Hellmagazinu nájdu a môžu si vypočuť, poprípade ako sa dostanú k vašim materiálom pokiaľ ich zaujmete?

Našu tvorbu môžu nájsť na bandcamp, bandzone alebo youtube. Prípadne nás kontaktovať na facebooku alebo osobne niekde na koncertoch. Tam sa dozvedia všetko podstatné o dianí kapely a jej produktoch.

Ďakujem Ataraxii za dôležité informácie reprezentujúce našu domácu scénu a na záver mám jednu záludnú otázku. Ktorý SK gitarista z metalovej kapely je pre Teba najlepší?

Ďakujeme za podporu! Nerád by som to charakterizoval ako najlepší, lebo každý má svoj štýl alebo hrá odlišný žáner. Teším sa, keď ma zaujme alebo inšpiruje hocijaký slovenský gitarista a môžem len povedať, že ich je určite viacero! Posledne to bol napr. Jakub Tirčo a jeho sólový album.


Pridal: Ďuro Haríň
Pridané: 15.12.2016
 
© 2016 HELLMAGAZINE
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky