rozhovor_2016-09-24_Sabaton - HELLMAGAZINE

Hľadaj
Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

ROZHOVORY
Mnohí z Vás si ich pamätajú pred nejakými desiatimi rokmi ako doobedňajšiu kapelu z Masters of Rock, kedy publikum zívalo prázdnotou a nik ich nepoznal. Pár rokov nato boli headlinermi tohto prestížneho českého festivalu a postupne sa profilujú na jednu z najperspektívnejších kapiel súčasnosti. Reč je o bojovníkoch z ďalekého severu – švédskom Sabaton, ktorý prechádza menšími zmenami, vydáva nový album a opäť vyráža na neskutočne dlhé turné. Pod drobnohľad sa nám dostal basák a mozog kapely Pär Sundström, ktorý ochotne zodpovedal všetky naše otázky.
 
 
The Last Stand je názov vášho nového albumu. Mohol by si ho niekoľkými slovami popísať?

Ak ho chceme opísať, myslím, že môžeme povedať, že je prirodzeným nástupcom albumu Heroes. Tematicky pojednáva o veľa veciach, ktoré mohli byť na tomto albume, pretože mnohé z týchto posledných postavení ... o ich účastníkoch sa dá hovoriť ako o hrdinoch. Zásadným rozdielom ale je, že sa viac nezameriavame len na dve svetové vojny. Prvá vec, ktorá nás pri tematike albumu totiž napadla bola bitka o Termopyly, o ktorej spievame v skladbe „Sparta“, hneď potom nás napadol posledný boj samurajov, z ktorého sa nakoniec stala skladba „Shiroyama“.  Vďaka týmto skladbám sme už akosi stratili zábrany, pretože sme sa jednou ocitli viac ako 2500 rokov v minulosti a druhou v Ázií, takže sme vlastne mohli robiť, čo sme chceli. To bolo do veľkej miery oslobodzujúce, pretože pri písaní skladieb sme odrazu stratili limity. Preto sme sa aj v niektorých smeroch trocha otvorili a skúsili sme nové veci v textoch aj v hudbe. Nájdeš tam množstvo vecí, ktoré sú pre Sabaton typické, ale sú tam aj také, ktoré sa vymykajú z nášho normálu. Myslím, že fanúšikovia budú rozhodne cítiť z albumu náš rukopis, ale zároveň ide o dosť svieži kúsok.

Ako sa ti páčilo nahrávanie skladby „Blook of Bannockburn“? Je pomerne jedinečná, nakoľko je citeľne veselá a typická použitím gájd ...

Pôvodne v skladbe gajdy neboli. Hlavným nástrojom bol elektronický organ, no ako som napísal text, mal som pocit, že gajdy by tam perfektne zapasovali. Je to dosť komplikovaný nástroj, nakoľko nie je možné prehrávať kúsky skladby, čo trocha limituje. V skladbe to ale vyšlo vynikajúco a gajdy do nej zapadli. Tento nástroj je zaujímavý v tom, že na svete je len málo hudobných nástrojov, ku ktorým vieš v sekunde priradiť krajinu alebo oblasť, ku ktorej patria. Gajdy sú späté so Škótskom a je to prakticky jediné miesto, kde sú preslávené, takže ako náhle začuješ začiatok skladby, vieš, že bude o Škótsku. Toto je niečo jedinečné a myslím, že to vynikajúco k „Blood of Bannockburn“ pasuje.

Aké to bolo, keď ste svoje tradičné pušky, tanky a kanóny zamenili za meče, kopije a štíty?

Prinieslo to do našej hudby určitú variabilitu, pretože v druhej svetovej vojne bolo len určité množstvo zbraní a už sme sa pomaly občas opakovali. Musím povedať, že to bolo uvoľnením. Okrem toho je na albume skladba „The Last Stand“, ktorá je o Ríme a je tak trocha spätá s náboženstvom, čo nám zas trocha rozšírilo slovnú zásobu. V Sparte si tiež zrovna nemal možnosť nájsť tanky, takže zas nejaké nové slová. Bolo celkom fajn trocha sa uvoľniť a odpútať od zaužívaného slovníka.

Pokiaľ sme sa bavili o nástrojoch, ktoré sú pre Sabaton nezvyčajné, nedá mi nespomenúť koncert, ktorý ste odohrali na Rock in Vienna spolu s orchestrom. Ako sa ti to pozdávalo? Môžeš nám popísať tento zážitok?

Je to pomerne dávno odkedy sme sa začali pohrávať s myšlienkou, že by sme si zahrali s orchestrom. Mali sme totiž pocit, že k našej hudbe akosi prirodzene sedí orchester. Predsa len, na albumoch používame orchestrálne aranžmá. Bolo teda prirodzené, že sme sa do niečoho takého pustili. Niektoré kapely to majú trocha komplikovanejšie, pretože hrajú viac rock´n´rollovejšiu hudbu, no pre nás to bolo prirodzené. Bola to vynikajúca skúsenosť, pustiť sa do niečoho takého po prvý krát a teraz vieme, čo by sa v tomto smere dalo ešte vylepšiť. V súčasnosti ale neplánujeme niečo podobné opäť, som si ale istý, že to nebolo posledný krát. Momentálne hráme ale viac heavy metal. Minimálne najbližší rok a pod. Potom uvidíme.

Ak sa vrátime k novému albumu a k jeho skladbám, je tu jeden kúsok, ktorý vo mne zanechal dosť silný dojem – „Diary of Unknown Soldier“. Mohol by si nám povedať viac o tomto menšom kúsku?

Skladba je introm pre „The Lost Battalion“ a v tejto skladbe nepoužívame klasické bicie. Namiesto nich využívame nahrané zvuky vojny. Bicie sme proste zmenili za niečo úplne iné, napríklad namiesto kopáka môžeš počuť pechotný guľomet. Skladba „Diary of Unknown Soldier“ je ukážkou týchto zvukov a predstavujú ich po jednom poslucháčovi, aby lepšie pochopil, čo v „The Lost Battalion“ počuje. Nie je to však nič archívne, napísal som to ja, aby poslucháč lepšie pochopil celú podstatu „The Lost Battalion“.

Na konci albumu nájdeme aj zopár prekvapení – prerábky skladieb Stana Ridgewaya a Judas Priest na klasickom albume a Iron Maiden a Twisted Sister na limitovkách. Ako si si užíval nahrávanie týchto skladieb? Pokiaľ sa jedná o preránku Iron Maiden, dostali ste na túto skladbu aj nejakú spätnú väzbu od kapely počas vášho spoločného koncertovania v lete?

Od Iron Maiden sme nepočuli nič, ale bolo skvelé spraviť niečo také, nakoľko Iron Maiden všetci milujeme a občas je fajn spraviť nejakú tú prerábku. Robili sme to tak na väčšine albumov, pretože je to voľnejšie a pokojnejšie. Nie si totiž hodnotený na základe týchto skladieb. Občas to vypáli skvele a tieto prerábky znejú výborne. Samozrejme, že sa nájde kopa ľudí, ktorí budú len šomrať, že originál znie lepšie, ale s tým sa ráta. Je ale stále dobré dostať takúto spätnú väzbu. Tieto skladby ale nepotrebuješ robiť lepšie ako originál, proste ich len spravíš po svojom, v našom prípade tak, aby zneli ako Sabaton.

V posledných týždňoch sa toho v kapele dosť zmenilo – Thobbe kapelu opustil a predstavili ste nového člena gitaristu a vokalistu – Tommyho Johanssona. Ako zapadol?

Je vynikajúce mať ho v kapele. Na začiatku sme samozrejme boli nešťastní z toho, že Thobbe sa rozhodol odísť, ale chcel robiť vlastnú hudbu, vlastný štýl a trocha menej koncertovať. Ostali sme ale priateľmi a ak to bude možné, určite mu pomôžeme. Náhradu sme hľadali krátko. Pred pár rokmi, keď nás opustili štyria členovia kapely, bol to vlastne Tommy, komu sme volali ako prvému lebo sme ho poznali asi od 2005 roku. Bol výborný hudobník a veľký fanúšik Sabatonu. Vtedy nás odmietol, lebo mal kopu práce s vlastnou hudbou. Vtedy to nevyšlo, ale keď nám Thobbe povedal o svojom zámere, prvý komu sme volali bol Tommy a ten hneď súhlasil. A vypálilo to výborne. Mať ho v kapele je prirodzený pocit, pretože skladby pozná a cení si ich.

Vaše plány na turné opäť počítajú aj so Slovenskom! Dali ste sa do kopy s nemeckou legendou Accept. Uvažuje sa o dvoch Stalingradoch na jednom pódiu? (Obidve kapely majú skladbu s názvom Stalingrad. – pozn. autora)

(Smiech) Ak by sme hrali Stalingrad aj my aj Accept, myslím, že by to bola celkom sranda. Keď sme o tomto uvažovali, pýtali sme sa Accept, či by do toho išli a oni súhlasili. To je skvelé, lebo je kopa fanúšikov, ktorí poznajú Sabaton a nepoznajú Accept a naopak. V konečnom dôsledku to bude práve fanúšik, ktorý si to užije najviac, lebo na jednom pódiu v jeden večer si bude môcť vychutnať viac vynikajúcich kapiel.

Pred pár rokmi vás požiadali, či by ste nespravili soundtrack k hre Hearts of Iron IV. Aký je tvoj vzťah k hrám ako takým?

Hry mám rád. Ako mladší som bol veľkým fanúšikom počítačových hier, ale dnes na ne akosi nemám čas, aj keby som chcel. Viem, že je množstvo ľudí, ktorí majú radi Sabaton a počúvajú ho popri hraní. Raz, keď sme hrali vo Švédsku, zastavili sa za nami chalani z Paradox, čo je spoločnosť vyvíjajúca Hearts of Iron. Bavili sme sa po koncerte a zistili sme, že sú našimi fanúšikmi a našu hudbu počúvajú, keď programujú. Spýtali sa, či by sme nedali našu hudbu do ich hry, my sme to považovali za skvelý nápad a od hráčov sa nám pomaly dostáva veľmi dobrá odozva.

Ako vždy, aj dnes sa tomu nevyhneme ... čo skladby o Slovensku?

(Nervózny smiech) No, možno raz áno. Na tento album sme to ale nedostali. Možno v budúcnosti!

Pridal: Samuel Sámel
Pridané: 24.09.2016

  

 
© 2016 HELLMAGAZINE
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky