rozhovor_2016-02-21_Mortiis - HELLMAGAZINE

Hľadaj
Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

ROZHOVORY

  

Mortiis sa tento rok vracia s novým albumom späť na scénu a nám sa podarilo vyspovedať ho nie len o pripravovanej novinke.


Ahoj, zdravím ťa. Na úvod by som ti rada povedala, že je pre mňa veľkou cťou mať možnosť rozprávať sa s tebou. A poďme na otázky. Máme tu nový rok. Dávaš si aj nejaké predsavzatia?

Na čo dávať sľuby, o ktorých vieš, že ich nesplníš? Haha.

Čo prinesie rok 2016 pre Mortiisa?

Nový album The Great Deceiver v marci a ideme na turné po Veľkej Británií v máji. Tesne pred ním ešte aj nový klip a singel. To ostatné sa ešte len uvidí.

Rada by som opýtala na históriu tvojej kapely, hoci neviem, či to môžem nazvať kapelou, keďže si začínal ako sólo umelec. Dvadsať rokov dozadu si začal tvoriť hudbu, podstatne inú, ako to, čomu sa venuješ teraz. Prečo si sa rozhodol hrať ambient a inštrumentálnu hudbu? Čo bola tvoja inšpirácia?

Do sveta hudby som sa dostal ako dieťa, niekedy okolo roku 1980. Keď som po prvý krát videl v televízií KISS, stal som sa v podstate závislým. Potom som sa posunul na WASP, Priest, Crue, AC/DC, Twisted Sister a podobne. Neskôr prišli VENOM, KREATOR, POSSESSED, CELTIC FROST a tak ďalej. Na konci 80-tych rokov som objavil naozajstné undregroundové kapely ako MAYHEM, MEFISTO, VOMIT, DESEXULT/SAMHAIN, NIHILIST a tak som očividne zasvätil svoj čas objavovaním ďalších a ďalších. Okolo roku 1991 sme založili Emperor a začali sme sa ponevierať Oslom s MAYHEM, DARKTHRONE, ENSLAVED a ďalšími chalanmi. Euronymus ma naučil počúvať syntetizátorovú hudbu ako TANGERINE DREAM, KRAFTWERK, KLAUS SCHULZE, CONRAD SCHNITZLER a iných. Začal som sa zaujímať o underground industriál a experimentálnu hudbu ako THROBBING GRISTLE, SLEEP CHAMBER, COIL, PSYCHIC TV, BRIGHTER DEATH NOW, DAS ICH a podobne. Keď som v roku 1992 odišiel z Emperoru, najväčšia inšpirácia začať vlastné veci bola jednoznačne TANGERINE DREAM a KLAUS SCHUZLE. Miloval som ich hudbu, tie 20 minútové epické skladby. A tak som dostal nápad zmiešať to s nápadmi DEAD CAN DANCE (tie stredoveké pasáže), tematikou Pána prsteňov a black metalovou extrémnosťou (čo sa týka vizuálnej stránky). Tak vznikol mladý Mortiis.

Ako si prišiel s nápadom tvojej masky, myslím tváre a prečo sa postupom času menila?

No vlastne som už odpovedal, ale začiatkom 90-tych rokov som bol veľkým fanúšikom Tolkiena a fanúšikom fantasy všeobecne. Hoci väčšina filmov boli v tej dobe lacnými a nízko rozpočtovými. Jedine Conan naozaj prežil test časom. Je to stále fantastický film. Zmiešal som teda blackový výraz a nápady od Tolkiena. Nič viac to nebolo. Najprv bola maska veľmi jednoduchá, možno poviem až primitíva. Keď som neskôr dostal príležitosť ísť do Los Angeles do profesionálneho štúdia, masku som nechal prerobiť. Pridali sa stehy a maska zostala v podstate rovnaká. Mám rád, keď sa veci vyvíjajú rovnako ako mám rád zmeny.

Súhlasím, aj pre mňa je veľmi prirodzené, keď sa umelec vyvíja a potom sa dostane do bodu, kedy už jednoducho nemôže tvoriť tie isté veci stále dookola. Niekedy ale nemusí byť jednoduché akceptovať takú výraznú zmenu, akou prešla tvoja tvorba. Nebál si sa, že by si mohol stratiť fanúšikov?

Iste, že ma to napadlo. Hudbu som ale začať robiť z osobných dôvodov, a preto som sa neskôr posunul iným smerom. Ak sa to ľudom nepáči, srať na to, nie som produkt. Nevyrábam mliečnu čokoládu, ktorá musí byť vždy rovnaká. Chápem, že pre skalných fanúšikov to môže byť traumatizujúce, no nie je to nič, čo by pre mňa hralo rolu.

Prečo si sa rozhodol aj spievať?

Keď som vydal The Smell of Rain, prechádzal som radikálnym zmenami aj v osobnom živote. Veľkú časť života bojujem s depresiami. Prichádzajú a odchádzajú. Jeden z mojich veľkých démonov v tej dobe bolo aj to, že som necítil rovnakú zanietenosť k fantasy štýlu, ktorý som už ďalej nemohol robiť. To bol takmer začiatok seba deštrukcie. Mal som problém s vlastnou identitou. A tak som pristúpil k zmenám, ktoré som chcel urobiť, chcel som byť pre seba skutočnejší. Keď sa pozrieš, čo sú moje hudobné začiatky, je to vlastne rock. Vlastne som len chcel robiť niečo, čo bolo podobnejšie tomu, čo veľmi rád počúvam...syntetizátorové veci a metal. Preto som začal tieto dva prvky kombinovať. A začať so spevom bol tiež veľmi prirodzený krok. Najprv som sa toho bál, ale nedopadlo to zle. Nie som spevák od prírody, milión ľudí to robí lepšie, ale ja to robím zo srdca. Nikdy som nepoužíval štúdiové triky, aby môj hlas znel lepšie. Vždy je to úprimné.

The Great Deceiver (Veľký podvodník), to je názov pripravovaného albumu. Kto je ten klamár?

Tento názov ku mne prišiel veľmi prirodzene. Neviem presne, prečo som si ho vybral. Povedal by som, že to rozhodnutie bolo podvedomé. A sedí, ako sa zdá. Naši skalní fanúšikovia budú súhlasiť. Toľko krát bol tento album ohlásený, aby sa potopil do hlbín zabudnutia hudobného priemyslu. A samozrejme ten veľký podvodník je diabol, je to jeho prezývka a to albumu pristane ešte viac. Haha!

Na obale albumu je nové logo a tiež je tam napísané “Era 0“ (vek 0). Mohol by si to vysvetliť? Môžeme si to vysvetľovať ako nový začiatok?

Prišlo mi lacné a staré pokračovať s “era 4“...je to klam a reset, nekonečnosť času. Pokračovať s „era 4“ mi neprišlo správne.

Po vypočutí si nového albumu som našla veľa nových prvkov. Ktoré z nich by si označil ako najvýraznejšie?

Nie som si istý, robím, čo robím. Veci sa jednoducho udejú. A ak sa mi niečo páči, tak tú myšlienku rozviniem. Povedal by som, že najväčší rozdiel medzi novinkou a predchádzajúcimi albumami sú jednotlivé vrstvy, hluky a zvuky. Tie pulzujú jedným smerom. Nazval by som to ako väčšiu „harmóniu“ vo všetkej tej šialenosti. Táto nahrávka je jednoznačne najchytľavejšia od éry The Smell of Rain. Je tam veľa skresľovania, hnevu a temnoty, čo mám veľmi rád, všetko je to ale pekne navrstvené, zmysel pre melódiu a srdce sa nestratili. Je to iné ako zvuk na nahrávkach ako je napríklad „The Grudge“.

Čo potrebuješ, aby si mohol tvoriť hudbu?

Ani presne neviem. Mám radšej byť doma či v štúdiu, aby som mohol tvoriť a sústrediť sa. Veľa nahrávok som urobil v štúdiu, keď bolo okolo mňa veľa ľudí. V ranných fázach, ale uprednostňujem samotu.

Prvá skladba albumu sa volá „The Great Leap“ (Veľký krok). Čo je pre teba najväčším krokom v živote?

Verím, že krok byť v budúcnosti. Nemyslím si, že čokoľvek z toho, čo som urobil doteraz by sa dalo zrovnať s tým, čo by ešte mohlo prísť.

Poďme k textom novej nahrávky. Kritizuješ, ľutuješ v nich alebo...

Za všetkými si hlavne stojím. Presne tak si myslím, že texty, ktoré som napísal pred 15 rokmi, sú stále relevantné. Keď mi niekto povie, že texty, ktoré som napísal 15-16 rokov dozadu pre neho boli v určitom bode života dôležité, viem, že som niečo urobil správne.

Rada by som sa ťa opýtala aj na tvoj súkromný život. Ako tráviš voľný čas? Máš aj iné záujmy ako hudbu?

Som zberateľ hudby. Veľa času teda trávim na stránkach ako eBay, Discogs, Musicstack a podobne a hľadám. Často komunikujem s ľuďmi, ktorí sa tomu tiež venujú, snažím sa urobiť nejaké kúpy a tak. Čoraz viac času trávim práve touto aktivitou. Tiež mám normálnu prácu, teda niekoľko. Všetky sa točia okolo práce s ľuďmi, ktorí majú nejakú formu psychickej dysfunkcie. A samozrejme trávim čas s rodinou.

Nedá mi neopýtať sa ťa na stratu, ktorú rockový a metalový svet zažil vlastne len pred pár dňami. Lemmy Killmister! Legendárna osobnosť. Vôbec nezáleží, či niekto je alebo nie je jeho fanúšikom. Ovplyvnil túto scénu tak veľmi.

Áno, a okrem neho ešte aj David Bowie. Bol som veľkým fanúšikom obidvoch. Takýto náhly koniec, pre mňa to bolo priam nereálne. Aby som ale povedal pravdu, nebol som hneď fanúšikom Motorhead. Lemmyho hlas bol na mňa pridrsný na tú dobu. Bol som decko, ktoré chcelo, aby všetci boli ako WASP. Na chuť  Motorheadu som prišiel až okolo roku 91-92. Stačilo mi potom už len ich vidieť naživo. Bolo to na koncerte spolu s Diom v Gothenburgu v 96 alebo 97. Bola to skvelá show. Lemmyho som potom stretol na udeľovaní cien v Londýne. Bol som trochu vystrašený, ale Lemmy bol veľmi priateľský, aj keď som mal problémy porozumieť tomu, čo hovoril. Bol opitý, haha!!

Mohli by sme ťa privítať aj na Slovensku?

To by bolo vážne skvelé. Časy sa ale zmenili aj čo sa týka koncertovania. Nič už nie je ako zvyklo byť. Všetko je akosi ťažšie. Ale samozrejme, že by som bol veľmi rád.

Rád by si nakoniec odkázal niečo našim čitateľom?

Vďaka za váš záujem. Choďte na stránku www.mortiis.com, kde nájdete aj pár vecí na stiahnutie.

Ďakujem veľmi pekne za tvoj čas a trpezlivosť so všetkými mojimi otázkami. Takk!

Rado sa stalo!

Pridal: Dominika Nováková
Pridané: 21.02.2016
Foto: Robyn Von Swank
 
© 2016 HELLMAGAZINE
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky