rozhovor_2015-07-17_Powerwolf - HELLMAGAZINE

Hľadaj
Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

ROZHOVORY

Nemecký Powerwolf netreba nijak predstavovať. Po obrovskom úspechu s predošlým albumom „Preachers of the Night“ nám toto leto prinášajú ďalší štúdiový kúsok – „Blessed and Possessed“. To bol samozrejme skvelý dôvod na vyspovedania jedného z mozgov kapely, gitaristu Matthewa Greywolfa. Pár slov pridal aj organista Falk Maria Schlegel a výsledok si môžete prečítať aj vy!



Vydávate nový album „Blessed and Possessed“. Ako by si tento album opísal fanúšikom?

Myslím, že je to typický album Powerwolfu. Za tie roky sme si vytvorili jasný zvuk, poznávacie znamenie, ak chceš a ak by som mam fanúšikom povedať, aký album sme nahrali, ide o typický a silný album Powerwolfu. Je na ňom množstvo skladieb, ktoré jednoznačne budú hrávané naživo. Skladby sú chytľavé a kompaktné a myslím, že sa nám podarilo napísať dynamickejšie skladby. Sú jednoznačne dynamickejšie a energickejšie ako čokoľvek pred tým.

Na verejnosť ste vypustili dve skladby – Armata Strigoi a Army of the Night. Čo hovoríš na úspech, ktorý skladby u fanúšikov zožali?

Vieš, na úspech sa dá pozerať dvoma spôsobmi. Keď ako umelec píšeš skladby, neuvažuješ o tom, či budú úspešné a aké reakcie spôsobia. Ak si kreatívny umelec, nemôžeš uvažovať nad úspechom umenia ako produktu. Na druhej strane, reakcie fanúšikov sú pre nás samozrejme veľmi dôležité. V konečnom dôsledku je to práve fanúšik, kto robí z kapely to, čo je. Najdôležitejšia je ale odozva na skladby počas koncertov. Mňa osobne až tak netrápia komentáre na internete. Najúprimnejšou je pre mňa reakcia davu, keď skladby hráme naživo. Najdôležitejším momentom po vydaní albumu je, keď hráme skladby po prvý krát a ja sledujem reakcie publika – to je moment, kedy vidíš úplnú pravdu.

Druhá spomínaná skladba – Army of the Night – sa na verejnosť dostala v dvoch rozdielnych verziách, pričom chorály boli to, čo sa zmenilo. Čo sa stalo? Plánujete uverejniť dve verzie skladby?

Vieš, bola to vlastne taká chyba. (Smiech) Uverejnila sa verzia skladby, ktorá nebola finálna. Na skladbe sme pracovali až do konca produkcie a neviem, ako sa to podarilo, ale uverejnená bola nedokončená verzia. Uvedomili sme si to až po niekoľkých dňoch, pretože skladbu nik z nás nepočúval ... predsa len, poznali sme ju. Bola to proste nehoda, vďaka ktorej sa po internete šírila nedokončená skladba, ktorú sme potom museli stiahnuť. Takže nie, nebudú dve verzie. Finálna verzia je tá, ktorú počuješ vo videoklipe.

Vtipné na tom je, že v diskusiách ľudia hovoria o tom, že tá „nedokončená“ verzia sa im páčila viac. Prečo myslíš, že je tomu tak?

To je vec vkusu. Ako som povedal, na skladbe sme robili takmer do konca produkcie a ukázalo sa, že aj v kapele je niekoľko názorov, ako by mala vyzerať tá-ktorá melódia alebo zvuk.  To je ale prirodzené, nakoľko od každého príde iný nápad. Niektoré melódie sa páčia jednému, iné druhému. Nakoniec musíš spraviť rozhodnutie ako umelec a vybrať si.

Vydávali ste teda videoklip k skladbe Army of the Night. Plánujete aj nejaké ďalšie videoklipy?

Nie.

Nie ...

No, nie ... (Obaja sa smejú) Odpoveď je jednoduchá. Robievame jeden videoklip ku každému albumu a to stačí. Nedá sa povedať, že by sme si to nejako výrazne užívali, vieš. Je v pohode, že spravíme jeden klip, ale potom to zabalíme a ideme hrať naživo.

Vydávate aj bonusové CD s názvom „Metallum Nostrum“, ktoré obsahuje cover verzie známych skladieb. Ako ste si užívali nahrávanie týchto skladieb?

Bolo to celkom zábavné. Uvažovali sme o tom už dlhé roky a tento krát sme sa dostali do stavu, v ktorom to bolo „Teraz alebo nikdy!“. A bavili sme sa pri tom, pretože myšlienkou tohto albumu nie je zahrať cover verzie veľkých metalových hitov, ale vzdať hold kapelám, ktoré nás ovplyvnili. A teraz nehovorím o posledných pár rokoch, ale o úplnýcýh začiatkoch. Na albume je napríklad cover verzia skladby od nemeckej kapely CHROMING ROSE, ktorá sa rozpadla v 90-tych rokoch. Bola to kapela, kvôli ktorej som vlastne v 12 rokoch začal hrať na gitare. Bavili sme sa, keď sme tieto skladby mohli zmeniť do zvuku, ktorý je pre Powerwolf typický.

FALK: Áno, pre mňa je to tak so SAVATAGE. Síce preferujem ich éru so Zachary Stevensom, ale bolo skvelé zahrať si ich klavírne skladby na organe. Robili sme to ako fanúšikovia, vieš?!

Turné máte (zatiaľ) naplánované len pre nemecky hovoriace krajiny, Belgicko a Francúzsko. A čo východnejšie oblasti? Plánujete ďalšiu časť turné?

Áno, bude ďalšie turné. Nemôžem síce ešte o ničom hovoriť, ale budú sa pridávať ďalšie koncerty. Ale možno, skutočne možno, budú nejaké koncerty aj vo východnejších krajinách. (Zlovestný smiech)

Museli ste odložiť vydanie albumu o týždeň. Čo sa stalo?

Ak mám byť úprimný, neviem. (Smiech) Vyskytol sa nejaký problém pri výrobe špeciálnych edícií. To je ale niečo, do čoho ako hudobník nemám možnosť zasahovať. Neviem presne, čo sa stalo, ale nebolo v našich možnostiach doručiť hotový album 10. júla. Rozhodli sme sa teda posunúť dátum vydania o týždeň. Nechceli sme, aby sa fanúšik vybral do predajne a náš album tam nenašiel.

Ako si spomínal, vydávate aj niekoľko špeciálnych balíkov. Kto vymýšľa tieto balenia? Predsa len, ponúkate drevený box, ruženec, ...

Pri niektorých špeciálnych edíciách je to náš nápad, ako pri tom boxe a ruženci. .Strávili sme nad tým dosť veľa času, pretože nie sme kapela, ktorá by na to kašľala. Myslím, že vydavateľstvu sme poriadne liezli na nervy. Keď išlo o to, nadizajnovať ruženec, chceli sme, aby to naozaj stálo za tie peniaze. Aby to nebola nejaká lacná bižutéria. Je ale niekoľko edícií, do ktorých sme zasahovať nemohli, ako napríklad to, že niektoré mailové objednávky dostanú inú farbu disku a podobne. To bolo mimo náš dosah.

Predošlé turné k albumu „Preachers of the Night“ bolo dosť veľké. Vlastne bolo najväčším turné, aké ste kedy hrali. Aké to pre vás bolo ťahať takto veľké turné?

No, my to milujeme. (Smiech) Je to vlastne jeden z dôvodov, prečo sme kapelu založili. Pre nás v Powerwolfe je hranie naživo najdôležitejšou vecou a osobne si myslím, že by to tak malo byť pre všetky kapely. Je to totiž moment úplnej úprimnosti. Keď si na pódiu, neschováš pred ľuďmi nič. Ľudia vidia, či si zapálený pre to, čo robíš, či ťa naozaj baví ponúkať ľuďom hudbu, ktorú hráš. Už sa nevieme dočkať, kedy zas vyrazíme na turné. Mali sme 9 mesačnú pauzu, počas ktorej sme písali a produkovali album „Blessed and Possessed“ a už sa cítime ako krysa v klietke. Tešíme sa na to, kedy zas začne sezóna koncertov. Tešíme sa na prvé festivaly a nevieme sa dočkať, kedy začne septembrové turné.

Koncertovanie vo veľkom má pozitíva, ale má to aj svoje negatíva. Čo sa ti na tom nepáči?

Na tom nie je veľa, čo by ti vadilo. Možno akurát to, že musíš na všetko čakať. Je to tak jednoduché ako to znie. Keď si na turné, stále na niečo čakáš. Čakáš, kým ti otvoria sálu, počas jazdy medzi koncertmi čakáš, musíš čakať na zvukovú skúšku. Hlavne preto som rád, že nie sme len kapela, ale sme aj skvelí priatelia. Aj preto je koncertovanie ako výlet so skvelými priateľmi.

Čakanie znamená dosť voľného času. Dokonca aj keď nie si na turné, nejaký voľný čas si nájsť musíš. Ako ho zvykneš tráviť?

No, vieš, veľa voľného času nemám. Vždy sme boli kapela, ktorá si všetko robila sama. Je to o viac veciach ako len písaní hudby a koncertovania. Ja osobne napríklad robím všetky vizualizácie, dizajny merchandisingu, obaly albumov a Falk organizuje naše životy, koncerty a všetko. Je to teda skôr o tom, že musím uvažovať, kedy som naposledy nejaký voľný čas mal. Pretože ho proste nemám. Počas turné samozrejme máme nejaký čas, ale pred koncertom máme dosť veľa príprav. Poobedie pred koncertom je niečo ako rituál. Dávame si make-up, hecujeme sa, aby sme sa naladili na show. Všetko to patrí k show, nie sú to len tie dve hodiny, kedy stojíš na pódiu. Proces koncertovania pre mňa začína poobede pred koncertom samotným.

Väčšina z vašich textov vychádza z Biblie alebo súvisí s kresťanstvom. Ani to ale nie je nekonečné a nápady vám môžu dôjsť. Zvažovali ste aj čerpanie nápadov z iných „svätých kníh“?

Nie a dôvod to má jednoduchý – nevieme o tom nič. Vieš, píšeme texty o náboženstve a všetci vieme, že náboženstvo je dosť komplikovaná téma. Dôvodom prečo píšeme o kresťanstve a katolicizme konkrétne je, že to je náboženstvo, ktoré poznáme najlepšie. Nikdy by som si nedovolil písať o islame alebo budhizme alebo čomkoľvek inom, pretože o tom viem primálo. Keď píšeš o náboženstve, musíš vedieť, kde je hranica, ktorú nemôžeš prekročiť. Pre nás je veľmi dôležité, aby sme sa nedotkli žiadneho náboženského cítenia a aby bolo jasné, že nie sme náboženská kapela. Sme kapela, ktorá píše o náboženstve, ale nesnaží sa podsúvať žiadne myšlienky. To je pre nás dôležité. Nemôžem garantovať, že by som hranicu neprekročil, keby som mal písať napríklad o budhizme, pretože proste o tomto náboženstve veľa neviem.

Hrali ste množstvo koncertov po celom svete. Aký bol tvoj najlepší a najhorší koncertný zážitok?

Jeden z najlepších zážitkov bol pre mňa jednoznačne Summer Breeze 2013. Summer Breeze je festival, ktorý je úzko spojený s históriou Powerwolfu. Myslím, že to bolo v roku 2005, keď sme tam hrali svoj prvý koncert. Boli sme prvá kapela a začínali sme o 10.hodine. Na Summer Breeze 2013 sme hrali ako jedna z hlavných kapiel pred 20,000 ľuďmi. Mal som husiu kožu po celom tele a bol to jednoznačne jeden z momentov, ktoré si budem pamätať do konca života.

Čo sa týka najhoršieho koncertu, je to ťažké povedať, lebo niekedy to, čo je najchaotickejšie sa zmení na niečo dosť špeciálne. Keď sa pozriem spätne na turné spred 10 rokov, nepamätám si perfektné koncerty, ale tie, kde sa niečo pokazilo si pamätám. Možno je to len divným humorom, ale poväčšine koncerty, ktoré sa pokazili, sú tými, o ktorých hovoríš aj po desiatich rokoch.

Metal zdieľa s rockom motto a vždy je to tak trocha o tom povestnom „Sex, drogy a rock´n´roll“. Aký najlepší a aký najhorší alkohol ste skúsili?

Toto by bola asi lepšia otázka pre Falka ... Falk ... FALK! Falk zaspal. (Falk sa preberá a pýta sa aká bola otázka)

FALK: Bolo to na turné so Sabatonom niekde v Českej republike. Bolo to dosť ostré, ale chutné ... Pálinka, Palicka alebo tak nejak. Ale ak mám byť úprimný, uprednostňujem miestne pivo. Pivo, ktoré máme doma už poznám a vždy sa teda snažím nájsť nejaké dobré pivko na večer.
A čo sa týka najhoršieho ...

MATTHEW: To bolo pomerne nedávno, keď sme hrali vo Švajčiarsku a Roel doniesol do autobusu nejaké strašne lacné Uzo. (Obaja sa začali smiať) Bolo to hrozné. (Smiech silnie) Kúpil to asi za 5€ a museli sme zastať na najbližšej benzínke, aby sme kúpili niečo normálne. To bol dosť nepríjemný zážitok.

Pridal: Samuel Sámel
Pridané: 17.07.2015
Foto: Andrea Boksová & archive kapely

  

 
© 2016 HELLMAGAZINE
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky