Dominika Šimová
Fernando Ribeiro
Portugalská legenda Moonspell patrí k jednej z prvých kapiel, ktoré ma približne dve dekády dozadu začali sprevádzať vzrušujúcou kovovou scénou, a práve preto možnosť vyspovedať práve jej lídra Fernanda Ribeira bola pre mňa nie len obrovská česť, ale aj zážitok. Fernando sa po pár minútach otvoril natoľko, že sme boli schopní prebrať všetko od incidentu, ktorý sa stal počas jeho narodeninovej oslavy, cez súčasnú politickú situáciu po zmenu jeho účesu a 30 rokov pôsobenia kapely. No a v neposlednom rade sme sa venovali aj live albumu, ktorý sa práve dostal na pulty hudobných obchodov, From Down Below - Live 80 Meters Deep. Tak sa pohodlne usaďte, je to dlhé, ale zaujímavé čítanie.
Ahoj Fernando, ako sa máš?
Ahoj Domi, som poriadne zaneprázdnený.
Zdravím ťa zo Slovenska! Kde sa práve nachádzaš?
Som doma, vo svojom home office a pripravujeme sa na turné, riešime ešte nejaké problémy a pokúšam sa dostať do koncertnej nálady.
Samozrejme. A pamätáš si na posledný koncert u nás Bratislave v roku 2019?
Jasné! Hrali sme s Rotting Christ a bola to úžasná show. A musím povedať, že som smutný a mrzí ma, že s týmto turné nebudeme hrať aj na Slovensku, hlavne kvôli tomu, že je to špeciálne turné, 30 rokov Moonspell.
Snáď sa to podarí napraviť v blízkej budúcnosti. Aké bolo leto? Videla som kopu fotiek, strávil si ho s rodinou, ale aj na koncertoch, mám pravdu?
Leto bolo super, ale musím povedať, že veľmi rýchle. Samozrejme sme hrali aj na pár festivaloch a mali sme po pandémii opäť možnosť stretnúť kamarátov, čo bolo úžasné. V neposlednom rade som mal konečne možnosť zobrať môjho syna aj na pár koncertov. Je mu 10 a začína objavovať živú hudbu. Boli sme na Iron Maiden, kde bolo 30 000 ľudí. Bola to skvelá show. Ale boli sme aj na iných koncertoch, dokonca na hip hopovom koncerte. Jeden z mojich kamarátov má hip hopovú kapelu. A tak som zobral syna aj na tento koncert. Tiež sme si užili aj koncert klasickej hudby. Leto bolo nabité akciami a povedal by som, že som mal len krátke prázdniny a kopu práce.
Počkaj, ale neplánuješ svoje umelecké pôsobenie rozšíriť aj na hip hop?! (haha)
Nie, nie. Pri všetkom rešpekte, nie je to moja šálka kávy.
Pred pár dňami si oslávil narodeniny…28. však? (haha)
Hej, len plus 20 (haha).
Mal si peknú oslavu?
Ale áno, len ten deň mal veľmi smutný koniec. S manželkou a priateľmi sme boli v reštaurácii v meste, kde žijem a ešte skôr cez deň som zobral syna plávať, proste super deň, ale nanešťastie tá noc neskončila dobre. Reštaurácia, v ktorej sme sa nachádzali bola napadnutá futbalovými chuligánmi a asi 10 minút sme boli pod ich útokom, hádzali kamene, rozbili všetky okná… Boli to narodeniny, na ktoré nikdy nezabudnem. Boli to takmer moje posledné narodeniny.
To si robíš srandu? To je bláznivé! Ja mám takéto vyčíňanie spojené možno s futbalovými chuligánmi z Brazílie, možno Poľska a UK, ale nie s Portugalskom.
Deje sa to všade, ver mi. Násilie je niečo, čo si všímam ako súčasť post-covidového obdobia. Mnohí ľudia boli naivní, mysleli si, že sme si z toho zobrali veľké ponaučenie, budeme empatickejší a budeme sa lepšie správať jeden k druhému, no podľa mňa sa deje pravý opak. Ľudia sú frustrovaní, nemajú peniaze, všade vidíš krízu, aj tu v Lisabone na uliciach sú stanové mestečká s bezdomovcami, všade to vidíš. V správach nie je nič iné len vojna a politika. V každej krajine je veľa ľudí, ktorí trpia, dokonca aj v našom malom Portugalsku.
Je to tak, v mnohých krajinách vidíme aj protesty proti vláde v týchto dňoch.
No a vlády na nás kašlú. To je tak všade. Ide im len o profit a moc. Ale musím ti povedať, že ešte nikdy v mojom živote, a to mám 48 rokov, som sa necítil tak bez nádeje a cítim, že celá spoločnosť je zúfalá. Dnes pracujeme trikrát viac za polovičné peniaze a aj čo sa týka hudby, ľudia si musia vyberať, na ktorý koncert pôjdu. Ale myslím, že by sme mali žiť na maximum pretože posledné tri roky boli hrozné snáď pre každého.
Nemôžem iné len súhlasiť, ale poďme otvoriť hádam príjemnejšiu tému. Po dosť dlhom čase sa konečne vraciate na riadne turné. Aký je to pocit?
Vzrušujúce, na jednej strane, ale tiež náročné, na druhej. Rok 2022 je náročný, pretože veľmi veľa kapiel je na turné a je mimoriadne ťažké už len zohnať technikov a vôbec prepravu. My sme dokonca museli posunúť celé turné v USA so Swallow the Sun a Witherfall, pretože sme nedokázali nájsť spôsob, ako sa presúvať. Nemáme vodičáky na kamióny. Avšak koncertovanie je veľmi dôležité. Ja si myslím, že tým vieme prispievať k tomu, aby sa naši fanúšikovia cítili duševne dobre. Počas tých 60 či 90 minút koncertu vieme poslucháčov zobrať preč od ich každodenných problémov a zabavíme ich, a pre mňa je toto tá najhlavnejšia vec týkajúca sa koncertov v týchto časov. Ľudia môžu pozabudnúť na životné útrapy. Zvyšok sa uvidí. Viem, že zistím, že Európa sa nachádza v kríze, s kopou nenávisti a už nie s takou slobodou. Už keď sme boli na turné s Rotting Christ v roku 2019 začal som mať pochybnosti o prosperite Európy. Takže vlastne som pripravený na čokoľvek. Ale určite sa nemôžem dočkať byť na pódiu, to je bez debát.
Ja musím len súhlasiť. Keď som bola ešte dieťa, myslela som si, že Európa je najbezpečnejšie miesto na život. Ale dnes to už očividne neplatí.
To teda nie. A myslím, že všetci sme na vine. Rozhodnutia, ktoré robíme, presnejšie, ktoré robia politici pre nás nie sú najlepšie a Európa ukazuje svoju tvár. Kvôli bezpečnosti som mal rád Európu a keď som začal koncertovať, každá krajina mala svoju menu. V 90tich rokoch sa to všetko zjednotilo, všetci mali jednotnú menu, všetko bolo pomaly bezstarostné a boli to akoby zlaté časy, ale tie trvali len veľmi krátko. Ak sa ešte vrátim k tomu turné z roku 2019 s Rotting Christ, tak si pamätám, že nikdy predtým nás polícia nezastavila toľkokrát ako vtedy, zastavili nás vo Francúzsku, Švajčiarsku, ani územie Schengenu nehralo rolu. Bol to hardcore.
Možno sa len policajti chceli s vami stretnúť , vedeli, že ste na turné (haha).
Určite (haha).
Už o pár týždňov sú pred vami koncerty v Lisabone a Porte, kde budeme oslavovať 30 rokov na scéne. Čo môžu vaši fanúšikovia očakávať?
Máme nový album, Hermitage, a tiež živý album, ktorý práve vychádza, ale v roku 2022 je to už 30 rokov, čo sme na scéne a to je taká, povedal by som, križovatka. A je čas oslavovať. Nikdy sme nečakali, že sa dostaneme takto ďaleko. A preto sa v rokoch 2022 a 2023 snažíme dostať na turné, ktoré bude oslavou našeho tridsiateho výročia, hoci v budúcom roku už budeme mať 31, ale to snáď ľuďom až tak vadiť nebude, potrebujeme čas sa adaptovať. No a čo očakávať? Chceme prejsť všetkými dôležitými momentami Moonspellu a uctiť si náš odkaz spolu s fanúšikmi. Špeciálne pre Porto a Lisabon, čo budú najväčšie koncerty týchto osláv, budeme robiť show, akú sme ešte nikdy nerobili, chceme skúsiť nejaké nové veci, a vlastne na tom stále ešte len pracujeme. Budeme tam mať veľa hostí. Setlist bude čiastočne vybraný fanúšikmi.
Dnes som si to všimla, že ste dali fanúšikom túto možnosť hlasovania. Veľmi sa mi to páči.
Áno. Takže očakávam aj pár prekvapení. A pomocou špeciálnych efektov a vizualizácii by sme chceli fanúšikov previesť tým najlepším od Moonspell. Čo je samozrejme diskutabilné a tiež sa musíme riadiť časovým obmedzením. V neposlednom rade budeme so sebou mať SAMAEL, ktorí na obidva večeri pripravujú old school sety - Ceremony of Opposites a Passage. Je to od nich veľmi pekné. Tá show totiž nebude o budúcnosti, ale bude rozprávať o tom, odkiaľ pochádzame, a ja to vnímam aj ako tribute tým starým časom Moonspell a tiež aj Samael. Od prvých krokov až po prvé výsledky. Chceme, aby to bolo atmosférické, pôsobivé a úchvatné. Budeme rozprávať príbeh Moonspellu cez skladby, ale aj videá a hostí. Myslím si, že to bude bombové a zaujímavé.
Pre nás, ktorým sa do Lisabonu či Porta nepodarí prísť? Bude možnosť to vidieť v budúcnosti na nejakom zázname?
To si nemyslím, keďže všetky peniaze pôjdu na produkciu práve koncertov. A tiež aj miesta, kde hráme, volajú sa Coliseu a už majú svoju značku a vyžadujú veľa peňazí. Kto chce tieto koncerty vidieť, bude musieť za nami sem dole do Portugalska, pridať sa k portugalskej svorke a oslavovať s nami. Nemyslím si, že z tohto koncertu bude DVD alebo podobný materiál.
Ani live stream? Viem, že ste ich už urobili cez pandémiu veľa, ale predsa len, toto je naozaj niečo špeciálne.
Nie je to zlý nápad. Viem, že aj mnohé festivaly streamujú aj pre ľudí zo zámoria a je to skvelé, ale ak by sme oznámili live stream, veľa ľudí by sa rozhodlo pozerať to z domu a my by sme tieto koncerty chceli vypredať. Ale naozaj to nie je zlý nápad, ešte sa môžem o tom porozprávať s promotérom, ale nateraz to vidíme na staré dobré koncerty, kde si kúpiš fyzický lístok a prídeš.
Je mi to úplne jasné, ale pre mnohých z nás by to bolo fantastické. Keď sme už pri koncertoch a setlistoch, nejdem sa pýtať na tieto špeciálne koncerty, kde ešte ani nie sú vybrané, ale sú nejaké skladby, ktoré ste vlastne naživo nikdy nehrali?
Určite zopár áno, ale veľké číslo to nebude. Občas sa stáva, že keď ideš do štúdia, snažíme sa tomu vyhnúť, ale stáva sa, že nie si v najlepšej forme. Nahrávaš album, štúdio je rezervované, musíš ísť v ten deň. A občas sa stane, že na niektorých albumoch nie sú niektoré skladby hotové a rozpracované tak, ako by mali byť. Čo je zároveň zvláštne, pretože niektorí ľudia majú radi práve tieto skladby. Proste máme ten pocit, že by sme ich vedeli nahrať aj lepšie a samozrejme postupom času je toho menej a snažíme sa vyhýbať všelijakým ´skladbám na vyplnenie miesta´ a chceme poslucháčom ponúknuť plný zážitok. Väčšinou sa jedná o tie ´B-sides´ piesne. Bude ich možno 10 - Made of Stone z Darkness and Hope bude jedna z nich. Všetky sú to také málo známe a možno ťažko zrozumiteľné skladby, pretože všetky tie, ktoré ľudia chceli počuť sme podľa mňa naživo hrali. Kapela je pripravená, že setlist meníme pomerne často. Niekedy treba vytiahnuť zajaca z klobúka. Momentálne vieme po krátkej skúške zahrať takmer všetky skladby naživo.
Ešte kým sme pri koncertoch, myslíš si, že táto kríza, v ktorej sa momentálne všetci nachádzame, by mohla ovplyvniť koncerty? Napríklad Therion sa rozhodli zrušiť celé európske turné.
Myslím, že je to dokonca očividné. Nie je to len možnosť, je to realita. Každá kapela si dvakrát rozmyslím, pred tým ako sa vydá na turné. Dostali sme sa do doby, kedy aj kultovejšie kapely ako my či Therion musia hľadieť povedal by som na to pomaly ako na komerčnú transakciu, dopyt a ponuku. Toto nie je problém pre kapely ako Rammstein či Coldplay, Iron Maiden, ale my sa na to musíme v tejto dobe pozerať už aj touto optikou. Pred pandémiou by boli naše koncerty veľmi pravdepodobne vypredané. Ale všetko to závidí aj na tom, či máš bojovného ducha a Moonspell takou kapelou určite je, vždy bola a bude. Aj väčšie kapely ako napríklad Machine Head či Amon Amarth nemajú výsledky, aké by mali za iných okolností. Keď to kapely začnú počítať, mnohí sa vzdajú, ako v prípade nášho turné s My Dying Bride, s ktorými sa už dlho chystáme na turné. Videl som to už začiatkom roka v UK, kde sme hrali s Paradise Lost. Tie miesta boli síce vypredané, ale boli to omnoho menšie miesta než aké by mohli byť. Bude to boj, ale musíme byť trpezliví a usilovní a hlavne realistickí a musíme urobiť čo najlepšie koncerty, aby sa ľudia na koncerty vrátili. Ak by to nefungovalo, budeme sa to musieť pozrieť z inej perspektívy. Preto sme aj odstúpili od turné v USA. Ľudia dnes majú tak po 20 lístkov ešte z doby pred Covidom a musia si vybrať, všetci majú nedostatok peňazí a musia si vybrať, či zaplatia za jedlo a energie. Kultúra a zábava budú prvé veci, na čom sa bude šetriť. Ale my na turné ideme, The Ultima Ratio tour sa koná a sme pripravení na všetko. Verím, že budúci rok už bude lepší, čo sa tohto týka. V tomto roku proste musia byť na turné všetci aj tí, čo nechcú (haha).
Je to už neuveriteľných 30 rokov, ale pamätáš si ešte na úplne prvé kroky, ktoré ste s Moonspell urobili?
Pravdaže. Ale príde mi to dosť neskutočné. Občas si cítime veľmi unavení, alebo máme veľa problémov, ktoré je treba vyriešiť. Skôr mám pocit, že to už je 300 rokov (haha). Ale niekedy zas ako 30 minút, naozaj. Na úplnom začiatku sme ani nechceli byť hudobníci, ale hudobní novinári. Mali sme fanzine v rokoch 1989-1990, vtedy nebol žiadny internet a práve tento fakt nás doviedol k mnohým kapelám. V tej dobe sme sa ešte nevolali Moonspell ale Morbid God. Mysleli sme si, že v Portugalsku nikto nerobí black či gothic metal. Neboli tu kapely ako Cradle of Filth, Behemoth či dokonca staršie. A tak sme sa rozhodli založiť si vlastnú inšpirovanú týmito kapelami, ale aj Bathory a Celtic Frost. Prvý významný krok bol určite naša účasť na 2-LP kombinácii v Portugalsku nazvanej The Birth of a Tragedy. Na tejto kompilácii sa už nachádzali kapely, ktoré v tej dobe mali svoje postavenie, ale aj nováčikovia ako my a všetkým sme sa páčili najviac práve my, začali sme predávať kazety po celom svete. Nahrali sme skladbu Serpent Angel, ešte ako Morbid God a rok na to sme si zmenili meno na Moonspell.
Túto otázku sa pýtam aj preto, že pred pár rokmi som mala tú česť vyspovedať Big Bossa z Root. A bol to jeden z najpamätnejších rozhovorov v mojom živote, pretože hoci sa mu najprv do toho veľmi nechcelo, po pár minútach mi bol ochotný prezradiť také veci…
On je skvelý. Ako sa má?
Nuž, v podstate už ukončil kapelu, lebo aj vek a aj zdravotné záležitosti mu to už nedovoľujú. No ale späť k mojej otázke. Big Boss sa rozhovoril o všeličom možnom a na radu ste prišli aj vy a povedal mi, že ste prišli do Čiech spolu s Gasparom, aby ste mu pustili demo. Pamätáš sa na to? Bolo to tak?
Mal som kamaráta v Prahe, volal sa Jakub, ktorý bol zanieteným traderom metalových pások. Predstavil mi mnohé kapely z Čiech a tiež aj zo Slovenska. A do Root som sa absolútne zamiloval. Určite sú jedným z hlavných vplyvov pre Moonspell. Root sú nedocenenými hrdinami undergroundovej scény. Mám všetky nahrávky, som stále v kontakte z Igorom a Ashokom, ktorý teraz hrá s Cradle of Filth. Keď sme sa po prvý krát stretli, boli sme obrovskí fanúšikovia, hrávali sme aj covery ich skladieb. Dokonca sme spolu išli aj turné. Keď som prvýkrát stretol Big Boss osobne, urobil na mňa veľký dojem. Prišiel mi ako líder kultu, ale ako by som to povedal. Dali sme mu naše skladby a dokonca si pamätám, že sme sa k nemu išli osprchovať lebo tam nikde sprchy neboli. Bol veľmi milý, priam ako otec. Tiež si pamätám, ako sme s ním boli v bare, on veľa fajčil a keď vytiahol cigaretu všetci boli hneď pri ňom so zapaľovačom (haha). Big Boss, no. Nakoniec aj spieval na jednom z našich albumov, skladba sa volá At the Image of Pain a ja som zas spieval vokály v skladbe Salamandra na albume Black Seal. Samozrejme býva veľmi ďaleko, mám ale na neho veľmi pekné spomienky a je to pre nás jedna z najzásadnejších postáv, spevákov. Mám všetky albumy, často ich počúvam, a všetci v kapele milujeme Root.
Po pár drinkoch potom aj žartoval, že bez neho by Moonspell nebol (haha).
Možno, bol to veľký vplyv. Bathory, Celtic Frost, Type O Negative a Root, to boli 4 kapely, ktoré najviac ovplyvnili Moonspell. Je to asi silný výrok, ale áno, vždy nás inšpirovali k tomu, aby sme robili vlastnú hudbu.
Poďme prepojiť históriu s prítomnosťou. Čo všetko sa zmenilo za tých 30 rokov fungovania vašej kapely?
Všetko! Naozaj všetko. Od procesu nahrávania, od analógového na digitálne a vôbec pochopenie ako hudba v digitálnom svete funguje. Nové kapely majú v tomto oveľa väčšie zručnosti, napríklad práca so sociálnymi médiami ako Youtube a podobne. My ale stále radi hráme organicky, nespoliehame sa vo všetkom na technológie a stále sa radi stretávame s ľuďmi. My sme vždy boli našimi pánmi a vždy sme robili vlastné rozhodnutia, či už dobré alebo aj tie zlé. Hudobne by sme sa neposunuli pokiaľ by sme to tak necítili, možno aj preto z nás nie je až tak veľká kapela, ako sú naši vrstovníci Amon Amarth napríklad alebo Arch Enemy. A aj vďaka tomu si užívame tú slobodu robiť, čo sa nám chce. Hermitage je progresívny album, ďalší už bude pravdepodobne viac metalový. Jednoducho povedané všetko sa zmenilo, dokonca aj to ako si hudbu cením a vážim. Hudby majú dnes ľudia oveľa viac, ako kedysi ale kvalita môže ísť na úkor kvantity. Tiež sa mi zdá, že ľudia sú už viac zákazníci než fanúšikovia. Jasné, že sa vždy snažíme, aby sa naša nahrávka ľuďom páčila, ale to už nevieme ovplyvniť. Keď je album hotový, je hotový. Ideme na turné a už zas myslíme na to, čo bude ďalej. Sme proste takí.
A ešte jedna vec sa zmenila, tvoje vlasy.
Áno, to je pravda. Pasujú k môjmu veku a už aj padali, takže boli to estetické dôvody. Dlhé vlasy som mal viac ako 30 rokov. Niekomu sa to páči, inému nie, ale pre mňa to zas nie je až taká dôležitá vec, či sú dlhé alebo krátke. Ale dlhé vlasy už asi mať nebudem.
A presuňme sa aj najnovšej nahrávke, From Down Below - 80 Meters Deep. Prečo jaskyňa a prečo práve Grutas de Mira D'Aire?
Je to najväčšia jaskyňa v Portugalsku a tiež preto, že som vedel, že skladby z albumu Hermitage až tak často hrávať nebudeme a chcel som, aby to bolo zdokumentované práve v kontexte albume. Hermitage je o sociálnych vzdialenostiach, pustovníkoch a samote. Cítil som, že táto jaskyňa je proste perfektné miesto pre album tohto druhu. Chcel som obnoviť ten pocit, ktorý sme mali my. Tiež sme cez pandémiu do tejto jaskyne chodili s mojim synom a neterou a zamiloval som sa do tej atmosféry, farieb a geologických útvarov. Vlastne sme tam už predtým pracovali na promo fotkách a klipe. A potom prišiel ten nápad, aby sme tam nahrali túto show, mali sme čas a dostatok energie. Povedali sme si poďme 80 metrov pod zem, neviem, či to niekto skúšal pred nami, minimálne nie s metalovou kapelou. Tak sme to natočili a je to skoro ako film, plný efektov a jaskyňa je vlastne aj jeden z účinkujúcich, nielen my. Netuším, čo na to povedia ľudia, možno sú viac zvyknutí na festivaly a pyroshow, možno sa im viac páčila obrovská show ako Lisboa under the Spell, ale teraz sme cítili potrebu zdokumentovať časy, keď sme sa cítili veľmi osamelí. A bola to veľmi magická noc a tá nahrávka to odzrkadľuje. Po tých ťažkých dobách sme ale potrebovali aj zarobiť nejaké peniaze a náš vydavateľ, Napalm Records, nás v tom podporil a pomohol nám to vydať. Boli to časy, kedy sme sa museli adaptovať a v tom sme dobrí.
Čo bola najväčšia výzva pri realizácii tohto koncertu?
Nebolo to jednoduché. Ako prvé poviem presviedčanie ľudí. Niekto má klaustrofóbiu a hoci sa tam dýcha dobre, tá hĺbka sa začne s tvojou mysľou zahrávať. Rovnako sme museli rešpektovať prírodnú atmosféru jaskyne, preto sme v podstate boli potichu, preto všetci mali slúchadlá. Samozrejme všetci museli mať rúška, lebo v tom čase to bolo v Portugalsku povinné. Museli sme tam prepraviť všetok materiál cez jeden výťah, ktorý uvidíš na začiatku koncertu. Tiež covid povolenia a nielen to, ale všetky povolenia na hranie na takom mieste a sme hrdí, že sme ich dostali. Museli sme zohnať elektrikára, lebo v oblasti je nedostatok energie. Vlhkosť bola tiež problém. Mali sme veľa ťažkostí a problémov, ktoré sme museli riešiť, ale výsledok je skvelý, je to krásne a temné a som veľmi rád, že sa nám to podarilo.
Zatiaľ som malo možnosť počuť len audio, ale musím povedať, že to znie masívne. Ani som nečakala taký zvuk.
Presne, mix sa veľmi vydaril. A aby sme boli schopní zahrať všetky skladby z tohto albumu dobre, museli sme veľa skúšať. Máme nového bubeníka, ktorý nám tiež dopomohol k tomu, aby sme zneli lepšie. Využili sme aj prírodnú ozvenu tej jaskyne, čo je nádherné. Pre fanúšikov to bolo tiež špeciálne, pretože v kluboch alebo na festivaloch môže zvuk niekedy byť stratený, ale tu bol proste dokonalý. To, čo budú ľudia počúvať na live albume bolo presne to, čo počuli ľudia, ktorí bolo s nami dole v jaskyni.
Chcel by si na záver odkázať niečo vašim slovenským fanúšikom?
Určite by som im chcel povedať, že by sme veľmi radi opäť hrali na Slovensku a oslavovali 30 rokov Moonspell. Budeme pracovať na nových veciach, zaujímavých veciach, tak nás sledujte, lebo pred nami je nový album a tiež aj koncerty a ja som hlavne šťastný, že sa opäť môžem rozprávať s ľuďmi a ak nás chcete vidieť vo veľmi blízkej budúcnosti, urobte si výlet do Brna, kde privítame slovenských fanúšikov s otvorenou náručou.
Ďakujem ti za tvoj čas!
Ja ďakujem za tento milý rozhovor a podporu.
