Michal Roháč
NANGA PARBAT
Taliansko opäť prekvapilo. Povedal som si keď som počúval album kapely Nanga Parbat a hľadal som informácie o kapele. Zaujímavá zmes gotiky a death metalu ma zaujala natoľko, že som sa o kapelu začal viac zaujímať. Ale namiesto hľadania informácií som si pripravil otázky a prostredníctvom nich som sa dozvedel zaujímavé informácie. Kapela rozhovor zobrala naozaj seriózne, pretože nie ba jeden člen kapely, ale na otázky odpovedala takmer celá kapela. A tak v nasledujúcich riadkoch vám už o kapele, albume a ďalších veciach povedia viac spevák Andrea Pedruzzi, gitaristi Flavio Cicconi a Edoardo Sterpetti a basgitarista Enrico Sandri.
Ahoj. Kapela vznikla pred tromi rokmi. Ktoré kapely mali vplyv na vašu tvorbu?
Naše vplyvy pochádzajú z rôznych zdrojov. V prvom rade vzhliadame ku death metalovým gigantom ako Death a Carcass, naše progresívne vplyvy na druhej strane pochádzajú od starých aj nových progresívnych kapiel, od progrockovej scény sedemdesiatych rokov, ako sú King Crimson a Jethro Tull, až po súčasnejšiu progresívny death metalový žáner ako Opeth a Devin Townsend. Naše korene siahajú hlboko a ich dosah sa dotýka kapiel ako Katatonia, Paradise Lost a Alcest.
Povedz čitateľom viac o kapele a predstav členov.
Enrico: Našim fanúšikom a podporovateľom sa snažíme predstaviť solídnu zmes death a progresívneho metalu, už sme vymenovali pomerne veľa kapiel, ktoré nás inšpirujú. Aby sme ešte viac rozšírili naše poslanie, môžeme povedať, že sa nikdy neuspokojíme s prvým riffom alebo bubnom, znášame prísny postup, aby sme sa uistili, že naše piesne sú také, aké chceme, aby boli od začiatku do konca a nerobíme kompromisy. Požiadavky trhu síce sú, ale vždy sa snažíme prinášať naše skutočné farby. Naším konečným cieľom je reprezentovať silu prírody a jej hnev voči ľudskému svetu.
Boli ste nejak inšpirovaný alebo fascinovaný horou v Himalájach keď ste kapelu nazvali Nanga Parbat?
Enrico: Náš gitarista Flavio Cicconi je zanietený alpinista a horolezec. On prišiel s názvom a príbehy, ktoré nám rozprával, nás zaujali. „Killer Mountain“, ako je Nanga Parbat medzi horolezeckou komunitou známy, je miestom plným prírodných síl a záhad a nám bolo a stále je cťou mať také ikonické meno.
Spojenie progresívneho a gotického metalu je zaujímavé. Na svojom konte máte jeden singel a video. Aké boli reakcie fanúšikov?
Andrea: Ako už bolo povedané, snažili sme sa našim fanúšikom priniesť to najlepšie, čo sme mohli. To platí tak pre hudbu, ako aj pre vizuály, ktoré sa používajú vo všetkých našich médiách. Videá vzišli zo spolupráce s úžasným tímom zo Sanda Movies, dokonale vystihli našu podstatu a dali nám možnosť ukázať sa bez filtrov. Z výsledku, ktorý všetci videli na Youtube, sme boli nadšení a stále dostávame dobré recenzie od verejnosti. Obe videá videli už tisícky ľudí a takmer všetci si ich užili rovnako ako my.
Debutový album je asi v príprave. Kedy môžu fanúšikovia očakávať jeho vydanie?
Andrea: Náš album vyšiel minulý rok 23. marca 2021 a u fanúšikov sa stretol s veľkým ohlasom. Do celého sveta sme odoslali stovky kópií a stále uvažujeme o možnosti vydania vinylového formátu, aby sme oslávili úspech, ktorý sme dosiahli, a splnili požiadavky našich fanúšikov.
Čo vás inšpiruje pri komponovaní skladieb?
Edoardo: Každého z nás poháňa niečo trochu iné a keď príde na písanie hudby, niektorí z nás majú tendenciu písať priamo zo srdca. Keď sa to stane, zvyčajne sa ocitneme po kolená v inšpirujúcich textoch a fascinujúcich príbehoch, z ktorých destilujeme naše piesne. Inokedy sa prinútime písať, aby sme vytvorili materiál, ktorý možno spracovať neskôr v procese písania piesní, niekedy to môže produkovať menej inšpirovanú hudbu, ale zvyčajne tieto nápady zachraňujeme, aby sme dokončili úprimnejšie kompozície. Inšpiráciu hľadáme v mnohých veciach, po prvé v prírode a literatúre, po druhé v histórii a mýtoch.
Keby bola iná situácia tak sa opýtam na koncerty, ale dajme teoreticky. S ktorými kapelami by ste radi išli na turné?
Edoardo: Je veľa kapiel, s ktorými by sme radi zdieľali pódium: Opeth, Dark Tranquillity, Carcass, Devin Townsend, Fleshgod Apocalypse, Shores of Null a mnoho ďalších. Bolo by úžasné mať rezervovaných pár koncertov, už sa nevieme dočkať, kedy predvedieme našu hudbu pred našimi fanúšikmi, rodinou a priateľmi. Nemôžeme povedať veľa, ale možno sa o nejaké novinky neskôr podelíme so všetkými!
Okrem muziky asi máte aj svoje zamestnania a záujmy. Čomu sa venujete v súkromnom živote a voľnom čase?
Flavio: Ako kapela sme dosť eklektickí, naše väzby sú zvláštne rôznorodé. Máme inžiniera, chemika, finančného poradcu a pár učiteľov. Máme tiež veľmi odlišné druhy záujmov, niektorí z nás sú fanatici do futbalu a niektorí ani nepoznajú základné pravidlá futbalového zápasu. Máme niekoľko videohrami posadnutých členov a niektorých, ktorí nedokážu rozlíšiť rozdiel medzi Nintendom a X Boxom. Dokonca aj hudobný vkus je dosť široký, od jazzu po grindcore, takže to je skutočne jediná vec, ktorá nás spája s vášňou pre progresívny a experimentálny metal. Pridávanie rôznych prvkov a miešanie štýlov je to o čom naša kapela je.
Ďakujem za tvoj čas na moje otázky. Čo by si ešte na záver odkázal fanúšikom?
Flavio: Radi by sme sa všetkým poďakovali za podporu a lásku, ktorú sme dostali za posledný rok od vydania Downfall and Torment. Naozaj sa chceme čo najskôr vrátiť na koncerty a urobiť nový album. Posledných pár rokov bolo naozaj ťažkých pre každého, najmä pre hudobníkov a my sa už nevieme dočkať, kedy nášmu debutovému albumu a našej hudbe dáme ten správny impulz, aby zasiahla každý kút sveta. Možno to bolo nešťastné obdobie na vydanie úplne nového projektu, ale možno po týchto kritických rokoch príde obdobie rozkvetu hudby. Zostaňte v bezpečí a zostaňte silní.
