HELLMAGAZINE | Rozhovor 10.09.2018 Beyond The Black - HELLMAGAZINE

Hellmagazine
Prejsť na obsah
 
10.09.2018 • Samuel Sámel
BEYOND THE BLACK


Keď sa povie symfonický metal, väčšine z nás napadnú kapely z krajiny tisícich jazier, prípadne početní zástupcovia tohto žánru z krajiny tulipánov. Avšak na scéne je už pár rokov nový hráč, možno presnejšie hráčka – nemecká kapela BEYOND THE BLACK a jej tvár, mladá Jennifer Haben. Tá je tou najpovolanejšou na otázky ohľadom novinky Heart of the Hurricane. Aký je nový album a prečo sme sa nakoniec vlastne bavili o úplne inej kapele? Odpovedia vám tieto riadky.
 
 
Aj napriek tomu, že už za sebou máte dva albumy, u nás ste tak trochu veľkou neznámou. Mohla by si nám trocha predstaviť Beyond the Black?

Kapela vznikla v roku 2014 a postupne sa dostávame do povedomia, hlavne teraz, keďže sme podpísali zmluvu s vydavateľstvom Napalm Records. To, čo robíme je symfonický metal, ale nerobíme ho s operným spevom, ako si zvyknutý. Skôr je to klasický rockový vokál. Snažíme sa albumy vytvárať mixovaním viacerých štýlov. Máme skladby, ktoré sú veľmi emocionálne, akustické skladby, ale aj tvrdšie kúsky ako napríklad Freedom z aktuálneho albumu. To je vlastne najtvrdšia skladba čo sme kedy spravili. Vždy sa snažíme prekvapiť poslucháčov. (Smiech)

Po predošlom albume došlo v kapele k nejakým personálnym zmenám. Mohla by si nám predstaviť svojich spoluhráčov? Predsa len, niektorí by mohli byť zmätení z toho, koho to vlastne vidia vedľa teba na pódiu.

Kapela sa mierne menila v roku 2016. To bolo po našom ostatnom albume a pred aktuálnym albumom, takže toto je vlastne prvý album s novou zostavou. Máme tu Chrisa Hermsdörfera na gitarách, Tobiho Lodesa taktiež na gitiare, Stefana Herkenhoffa na base, Jonasa Roßnera na klávesoch a Kaia Tschierschkeho na bicích. Chalani skutočne prispeli k tvorbe nového albumu a som na tento album pyšná. Mali sme naň totiž dostatok času, mali sme dostatok času na písanie skladieb a mali sme možnosť ísť do detailov vo všetkých aspektoch.Nemuseli sme robiť kompromisy a za to som naozaj vďačná.
Takže na písaní nového albumu sa podieľali aj noví členovia, správne?

Správne. Hlavne teda Stefan a Chris ... a ja. Samozrejme. (Smiech)

Takže vydávate nový album. Mohla by si nám o ňom povedať trocha viac? Príbehy, ktoré stoja za skladbami, tvoje topy z albumu a podobne?

To je dosť ťažké povedať. Ako som už povedala, je pre mňa dosť dôležité, aby som poslucháčov prekvapovala. Takže na albume nájdeš dosť rozdielne skladby. Jeden z nich je pre mňa dosť špecifický, je to Breeze. Na skladbe počuješ klavír a zbor, takže skladba je poriadne emotívna. Ďalšou takouto skladbou je Escape from the Earth, čo je pre mňa ale poriadne emotívna skladba, pretože pri jej nahrávaní som zažila niečo skutočne jedinečné. Skladbu som napísala s Chrisom a pôvodne mala byť trocha tvrdšia, ale nakoniec sa nám tak páčilo jej intro, že sme skaldbu postavili na ňom a bola to jedna z najlepších skladieb vôbec. Nejak z toho proste vznikla celá skladba. A keď som ju spievala ... normálne spievam skladby postupne, ale teraz som začala a odspievala celú skladbu. A táto skladba je o niečom, čo je pre mňa neuveriteľne desivé – o tom, že všetci, ktorých miluješ ťa opustia a jediné, čo chceš spraviť je stratiť sa z povrchu zemského ... proste chceš umrieť. A vzhľadom na to, že som dosť rodinne založený človek, toto je pre mňa nočnou morou. A keď nahrávala túto skladbu, dostala som sa na jej koniec, je tam fráza – „a nakoniec opustiť svoj život“ a potom je ticho. A ja som tam stála, nedýchala a celé to na mňa dopadlo – cítila som niečo, čo som nikdy preed tým necítila. Je to pre mňa jedinečnán skaldba hlavne kvôli tomuto momentu, ktorý som zažila. A vždy, keď o tom hovorím, cítim to znovu a znovu.

Už sme to spomenuli – album aj s bonusmi má viac ako hodinu, čo dnes nie je úplne štandard. Metalové albumy majú väčšinou nejakých 45 minút ...čo bolo inšpiráciou pre takýto dlhý album?

Vec sa má vlastne tak, že na každom albume máme 13 klasických skladieb – zjavne je to pre Beyond the Black špeciálne číslo. Niečo to má ale dočinenia aj s tým, že som chalana poprosila, aby napísali nejaké veci pre nový album. To bolo zhruba pred tokom. Chcela som vidieť, čo by chceli písať a akým spôsobom tvoria. Po pár týždňoch som dostala 30 návrhov na songy, takže určite bolo z čoho vyberať. A bolo tam veľa skutočne skvelých skladieb! Potom sme už skladby písali v malých skupinkách a prišli sme aj s nejakými novými nápadmi. Takže asi odtiaľ vzišlo to, že máme toľko skladieb, ktoré sme mohli vydať.

Čo bolo pre teba inšpiráciou pre skladby, ktoré si tvorila?

Myslím, že noví chalani. To bolo asi to najinšpiratívnejšie, pretože je to ako terapia, počas ktorej skúmaš kto ako pracuje. Nikdy sme totiž spolu na skladbách nepracovali a dosť sme sa tým zblížili, takže to bolo dosť inšpiratívne. Nakoniec to ani nebolo tak ťažké a na to som skutočne hrdá.

Z toho, čo som počul z nového albumu ma zaujala jedna vec – v piesni Song for the Godess máte intros stredovekým nádychom. Odkiaľ sa tam vzalo? Priznám sa, že ma trocha prekvapilo.

To rada počujem! (Smiech) Celá skladba je od nášho basáka Stefana a pôvodne sme ju písali na akustickej gitare. Priznám sa, že si nie som istá, či to, čo poviem je 100%tný fakt, ale všetci sme dosť veľkými fanúšikmi seriálu Hry o tróny. Neviem, či si sa k tomu dostal, ale moja minuloročná narodeninová oslava bola tematická práve podľa Hry o tróny a Stefan vyzeral presne ako Khal Drogo. To musíš vidieť! Takže možno práve odtiaľ to je. Ale milujem to, znie to perfektne! Spravil vlastne všetko, produkciu aj zvuk a znelo to tak, ako to malo znieť. Bolo to neuveriteľné.

Čo ťa dostalo k metalovej hudbe? Čo bolo pre teba inšpiráciou, aby si sa začala venovať práve tejto hudbe?

Dosť ťažká otázka. Nikdy som nemala obľúbenú kapelu, pri ktorej by som si povedala, že presne to je to, čo musím robiť. Vždy som počúvala všetko možné. Každý možný žáner, kopec skladateľov, spevákov a podobne. Keď som bola mladšia, dosť som počúvala Whitney Huston, Amy Whinehouse a podobné veci. Okrem toho tu bolo aj Evanescense a myslím, že Bring me back to Life bola prvou skladbou, ktorú som v tomto žánri vôbec počula. A bolo to super, pretože som vtedy bola v kapele. Mala som 9 rokov a s bratom sme mali kapelu. On prišiel a povedal mi, že to musíme hrať. A bolo úžasné počuť tie prvé neuveriteľne emotívne sekundy skladby. Potom som počula aj nejaký Within Temptation. Ale nebol to len symfonický metal. Keď som začala riešiť, čo budem robiť, začala som s rockovou hudbou a potom som hľadala to správne pre mňa. Vzišlo z toho niečo tvrdšie a to mi sedelo viac. Ukazuje to každú stránku mojej osobnosti. Milujem, keď som na pódiu a všetci sa môžu odviazať a blázniť. Okrem toho ale máme samozrejme aj tie emotívnejšie skladby. A to zahŕňa mňa ako celok. Som totiž dosť emotívny človek. Milujem extrémne emócie. Myslím, že práve to je dôvod, prečo robím to, čo robím.

Myslím, že trocha odbočím, ale ak by si mohla, povedz nám trocha viac o kapele, v ktorej si hrala, keď si mala 9 rokov. Čo myslíš?

Jasne! Môžem. Pôvodne to bola kapela na oslavu ukončenia prvého stupňa na základke. Hrala som so spolužiakmi a bratom. Po tejto oslave sme sa ale rozhodli pokračovať, lebo niekto nás poprosil, či by sme ešte niekde nezahrali. A tak sme spravili ešte jeden a ešte jeden koncert a išlo to ďalej. Vlastne ani neviem, ako sa to celé stalo. Moja mama nám robila manažéra, otec zvukára a zapojení boli aj rodičia ostatných decák a ďalší rodinní príslušníci. A tak sme to nakoniec robili 5 rokov. Najprv sme hrali len covery ako I will always love you  od Whitney Huston, nejakú Amy Whinehouse, Highway to Hell od AC/DC – ja som hrala na gitaru a kričala Hájvej tu hel! A bolo super vidieť to potom na videu, ktoré máme doma. Po piatich rokoch som sa začala venovať ďalšiemu projektu a kapela sa rozpadla. Bohužiaľ. Ale som na to veľmi hrdá. Naučila som sa toho veľa a nikdy mi to nik nezoberie.

Myslím, že túto otázku asi očakávaš, ale vieme sa k spomínaným videám aj dostať? Sú na Youtube alebo niekde podobne? A ako sa vlastne volala táto kapela?

(Smiech) Kapela sa volala SPEED, pretože keď sme skúšali, vždy sme všetko hrali prirýchlo. Vždy! (Smiech) Tak sme sa nazvali SPEED. A čo sa videí týka, nemyslím, že sú na internete. A ak, tak možno jedno-dve. Ale vždy to boli lokálne akcie. Doma ich ale máme možno tisíce. Takže možno sa k nim niekedy dostanem v rámci Instastories alebo podobne. Uvidíme.

To rád počujem! Ale poďme späť k tomu, o čom sme sa mali baviť (moja chyba). Ako Beyond the Black vydávate nový album. Sú už plány na turné? Vieš nám už niečo prezradiť?

Máme potvrdené koncerty k vydaniu albumu po Nemecku. Bude toho ale viac. Máme potvrdené obrovské turné ako predkapela, ale ešte ti nič nemôžem povedať.Ale verím, že čoskoro to možné bude a bude to obrovské! To bude tento rok v Európe. A potom plánujeme vlastné turné na rok 2019, ktoré bude tiež v rámci Európy. Tam sa ale zatiaľ veci len plánujú. Takže termíny ešte nemáme.

Plánujete aj Slovensko?

To záleží od toho, či nás ľudia na Slovensku chcú počuť. Ale určite chceme ísť všade tam, kde budeme žiadaní. (Smiech)

Už s prvým albumom ste zožali dosť veľký úspech. Mohla by si dať mladým kapelám nejaký tip ako na to?

Povedala by som, že majú nasledovať svoje srdce, robiť niečo, čo je jedinečné a, čo je najdôležitejšie, májsť si okolo seba tím ľudí, ktorí vo vás ceria. Tí, čo veria tomu, čo robíš o tom totiž budú všade hovoriť a tvoje meno bude potom rezonovať všade, kam sa dostaneš. Myslím, že to je úplná nutnosť.

A to bola vlastne moja posledná otázka. Teraz je tvoj čas na to, aby si prípadne povedala niečo našim čitateľom, svojim poslucháčom alebo komukoľvek, komu len chceš.

Skutočne sa teším na to, keď ... ak, budeme hrať na Slovensku. Verím, že náš nový album bude niečo skutočne nové, niečo, čo je ale čistokrvné Beyond the Black, ale nové a dúffam, že všetci si tam nájdete moment, ktorý vás prekvapí. A dúfam, že vás všetkých uvidím, keď prídeme na Slovensko!
Návrat na obsah