HELLMAGAZINE | Rozhovor 22.01.2018 The Gang - HELLMAGAZINE

Hellmagazine
Prejsť na obsah
22.01.2018 • Michal Roháč
THE GANG

Slovenská rocková scéna naberá na sile a poslednou dobou je na jej čoraz viac vynikajúcich kapiel. Ku kapele The Gang som sa už dávnejšie dostal po vydaní dema Let It Rock a tak na vydanie debutového albumu som bol zvedavý nielen hudobne, ale pre kapelu som si pripravil zopár otázok, ktoré zodpovedali bubeník Dr. Evil a speváčka Dory.

 
Nová kapela, ale v nej sú hudobníci ktorí už na pódiách čo to odskákali. Ako vlastne The Gang vznikol?

Dr. Evil: The Gang vznikol v roku 2013 a založil som ho s mojim bratom Tomom the Thunder, ktorý hrá na basovú gitaru. Našim cieľom bolo hrať poctivý hard rock a obklopiť sa čo najlepšími hudobníkmi. Preto sa zostava viackrát zmenila, až sa ustálilo jej zloženie na súčasnej podobe. Oproti našim predstavám sa však zmenila jedna zásadná vec. Nikdy sme neuvažovali o tom, že za mikrofónom bude stáť žena. Všetky naše obľúbené kapely (s výnimkou Janis Joplin) totiž mali spevákov a pri tvorbe skladieb a filozofie kapely som mal vždy pred očami skvelého speváka, akým bol napr. Robert Plant alebo Ian Gillan. Samozrejme nájsť takého speváka u nás je nemožné, hoci som sa o to pokúšal 20 rokov. Nakoniec nám náhoda poslala do cesty našu Dory a keď som ju počul po prvýkrát spievať len s akustickou gitarou, bolo rozhodnuté. Je paradoxné, že Tomovi sa táto myšlienka spočiatku vôbec nepozdávala :). Môj inštinkt však nesklamal. Dnes je jasné, že som mal dobré uši a Dory je dnes ťahákom a magnetom našej kapely.

Z muziky je citeľný vplyv starej hardrockovej školy. Ktoré kapely sú vašou inšpiráciou?

Dory: Z našej hudby je po prvom počutí zrejmé, že chalani čerpajú inšpiráciu z klasických rockových kapiel sedemdesiatych rokov. Aj preto sa snažíme tvoriť inštrumentálne náročnú hudbu. Nakoniec, najznámejším členom nášho gangu je gitarová legenda Vadim Bušovský a náš mohutný zvuk dotvára Iggy the Reaper so svojim hammond organom. Retro zvuk dnes zažíva renesanciu a tomuto štýlu sa dnes venuje čoraz viac mladých a nádejných kapiel, ako aj starých rockových veteránov, ktorí sa vracajú do povedomia fanúšikov. V prípade mojich spoluhráčov sa však nejedná o žiadnu módnu vlnu, pretože chalani sú zarytí rockeri telom a dušou a nikdy v hudbe nerobili kompromisy. Ja mám taktiež slabosť pre Led Zeppelin, The Beatles alebo Jimi Hendrixa, avšak môj hudobný vkus je široký. Mám veľmi rada aj Nirvanu, The Pretty Reckless, The White Stripes s Jackom Whiteom či Radiohead. Rada však objavujem nové zaujímavé tváre. V hudbe sa neobmedzujem a je mi jedno, či sa jedná o známe meno alebo kapelu, ktorú pozná pár ľudí na internete.

Hudobná kritika album prijala pozitívne. Zaujímaš sa o recenzie či to ponechávaš na poslucháčov?

Dr. Evil: Samozrejme, že sa zaujímam o to, čo sa o nás píše. Každý interpret, ktorý tvrdí niečo iné, klame. Hudbu môžeš robiť aj pre seba, ale myslím si, že hlavnou motiváciou je, aby sa hudba páčila aj druhým. A čím viac tých ľudí je, tým lepšie. Pozitívna spätná väzba nabíja energiou. Pre nás je hudba koníčkom a stojí nás množstvo času a úsilia. Preto poteší každé uznanie. Pre neznámu kapelu je veľmi ťažké sa presadiť a na Slovensku je rocková muzika undergroundom. Nie je tu žiadne rádio, ktoré sa venuje tvrdým žánrom, televízie ich ignorujú a miesta, kde sa dá dobre zahrať sa dajú spočítať na prstoch jednej ruky. Recenzie na album sú skvelé, čo je pre nás satisfakciou.

Ako sa album páči tebe.

Dr. Evil: Som ním nadšený a počúvam ho stále dookola. Aktuálne zloženie kapely a výsledný zvuk albumu prekonalo moje pôvodné predstavy. Kapela hrá na úrovni a skladby sú žeravé ako peklo, avšak celé album korunuje Dory svojim úžasným hlasom. Ona je element, ktorý našej kapele dáva originalitu a kvalitu. Kapiel s dobrými hudobníkmi je dnes veľa, ale Dory je len jedna. Má neskutočný hlas, ktorý zahraniční recenzenti prirovnávajú k Janis Joplin. To je samozrejme vec, s ktorou sa musíš narodiť. Debutový album The Gang je skvelá hudba. To musíš počuť!
 
Muziku a texty skladáte spoločne, alebo je komponovanie proces jedného či dvoch ľudí v kapele?

Dory: Keď som prišla do kapely, tak k dispozícii bolo približne 20 skladieb, z ktorých sme vyberali tie, ktoré najlepšie sedia môjmu prejavu a majú najväčší potenciál osloviť publikum. Museli sme samozrejme mierne upraviť aj texty, ktoré napísal Dr. Evil. Jeho skladby sa vykryštalizovali ešte pred mojim príchodom a ja som prispela len svojim vokálnym partom. Keďže som si už dlho písala hudbu pre seba, nesmelo som ponúkla zopár svojich skladieb pre kapelu a na platni sa nakoniec objavili dve moje skladby. Ku svojim skladbám si samozrejme píšem texty sama. Čo sa týka novej tvorby, tam na vzniku skladieb pracuje celá kapela. Každý člen, ktorý má hudobný nápad ho ponúkne ostatným a tie veci, ktoré sa najviac páčia, sa spoločne dopracúvajú na skúškach. Dr. Evil zvykne svoje skladby pripraviť komplet, pričom každý nástroj už má vopred premyslený. Takže sa nedá povedať, že máme len jednu metódu komponovania, ale je ich viacero. Výsledné skladby sú väčšinou kolektívnym dielom a preto znie naša hudba tak rôznorodo.

Čím sa nechávate ovplyvniť respektíve inšpirovať pri skladaní?

Dr. Evil: V hudbe už bolo asi všetko vymyslené a preto je veľmi ťažké prísť s niečím novým a originálnym. Ja sa priznám, že moc neriešim to, či sa skladba štýlovo podobá na nejakú známu kapelu alebo nie. Pri skladaní mám vždy jasnú predstavu, ako má skladba vyzerať, avšak často sa stane, že ostatní členovia kapely do nej vložia svoj prínos tak, že výsledok je iný, ako bol pôvodný zámer. Ide mi o to, aby výsledok znel čo najlepšie a je jedno, kto príde s nápadom. Vždy sa vyberie ten najlepší. A keď sa pýtaš na inšpiráciu, nápady často prídu samé. Niekedy počujem úryvok nejakej skladby, ktorý mi zostane v hlave a po čase sa z neho stane základ novej skladby. Taktiež sa rád nechávam inšpirovať svojimi obľúbenými hudobníkmi. Keď pracujeme na nových skladbách, často rozmýšľam, ako by to zahrali napríklad takí Led Zeppelin alebo Deep Purple. Tiež sa nechávam inšpirovať zvukmi. Veľmi sa mi páči zvuk Wolfmother, Rival Sons, The White Stripes alebo Royal Blood, ktorí dokázali prísť s úplne originálnym soundom. Počuješ v tom korene a odkazy na svoje obľúbené kapely, ale zároveň to znie moderne, novo a originálne. V The Gang sa snažíme nájsť svoj vlastný zvuk a odlíšiť sa od iných kapiel.

Plánujete aj koncerty? Kde všade bude tento rok možné kapelu zhliadnuť?

Dory: Samozrejme, že koncerty sú pre kapelu nášho razenia kľúčové. Je to miesto, kde môžeš prezentovať to, na čom tvrdo pracuješ v skúšobni. Navyše sa držíme zásady dobrých hard rockových kapiel a naše skladby znejú naživo trochu inak ako na platni. Koncertné verzie sú často dlhšie, improvizované a skladby znejú koncert od koncertu rozdielne, pretože nás pri hraní inšpiruje prostredie, či reakcia divákov. Fanúšik dostane nielen to, čo má napočúvané z albumu, ale aj rôzne sóla alebo odtiene zvuku, ktoré sa na platni nedajú zachytiť. Keď má Vadim svoj deň, jeho hra sa mení na veľkú jazdu a gitarové orgie. Chalani sú skvelí muzikanti a hrať s nimi naživo je veľký zážitok.

Samozrejme, našim cieľom je hrať pre čo najviac ľudí, preto šetríme so silami a snažíme sa hrať na miestach, kde je dobrá atmosféra a veľa divákov. Radšej hrať menej koncertov na kvalitnom pódiu s dobrým zvukom, ako obiehať kluby, kde ťa vidí pár ľudí. Informácie o koncertoch nájdeš na našej internetovej stránke. Kto má záujem o naše vystúpenie, môže nás kontaktovať prostredníctvom facebooku.

Festivaly alebo klubové koncerty? Kde radšej hrávaš?

Dr. Evil: Oboje. Nerobím v tom rozdiely. Každé pódium a akcia majú svoje čaro. Malý klub s výbornou atmosférou, kde máš divákov na dosah ruky je na nezaplatenie. Kontakt s publikom je tam okamžitý a bezprostredný. Hneď vidíš, či sa tvoja hudba páči alebo nie. Odmenou za dobrý výkon je okamžitá reakcia publika. Po koncerte sa stretneš s fanúšikmi, porozprávate sa o muzike aj o živote, vypijete spolu zopár pív... Na druhej strane, veľké pódium ti dáva pocit, že hudbou môžeš ovládnuť masy. Aparát je na takýchto koncertoch hlasný a keď sa oprieš do nástroja, tak ten tlak cítiť. Taktiež sa môžeš predstaviť naraz množstvu potenciálnych fanúšikov. Preto mám rovnako rád oba druhy koncertovania.

Hudba dnes už uživí len zopár kapiel a tak určite kapela nie je práca na plný úväzok. Prezraď čím sa živíš pokiaľ nestojíš na pódiu?

Dr. Evil: Čudoval by si sa, koľko času stojí dostať kapelu na tú úroveň, na ktorej je The Gang. Našťastie je to môj koníček a nepociťujem to ako záťaž. Skôr je to pre mňa relax, pri ktorom sa najlepšie odreagujem. Stačí si sadnúť za bubny a stres je preč. Často sa na seba usmievame pri hraní a ani si to nikto z nás neuvedomuje. The Gang je najlepšia kapela, v akej som kedy hral, som na ňu hrdý. A k druhej časti otázky, venujem sa podnikaniu. Mám niekoľko firiem, ktoré sa venujú investovaniu do rôznych aktív - cenné papiere, nehnuteľnosti a pod. Pre mňa je hudba absolútny relax a zdroj životnej radosti.

Keby si dostal na výber že ťa muzika uživí, ale budeš musieť tvoriť mainstreamové sračky. Zobral by si túto možnosť, alebo radšej by si nechal kapelu len ako hobby?

Dr. Evil: Našťastie nemusím riešiť spomínané dilemy našich profesionálnych muzikantov. Úprimne, radšej by som sa venoval inej činnosti, ako hral naraz v desiatich kapelách preto, aby som sa uživil. Hrám len muziku, ktorej 100% verím. Hudobníci na Slovensku sú bohužiaľ nútení robiť kompromisy, pretože u nás neexistuje hudobný biznis ako všade inde vo svete. Ak chceš hrať koncert, musíš zaplatiť, aby si vôbec mohol vystúpiť. To je choré. Nikto sa nevenuje propagácii, vyhľadávaniu nových talentovaných kapiel, rádiá je škoda spomínať. Okrem úzkej špičky, ktorá sa zubami nechtami drží svojich pozícií a nikoho medzi seba nepustí, je to tu bieda. Poznám množstvo úžasných hudobníkov, ktorí na to doplácajú. Ber to prosím ako môj názor, ja som nekompromisný rocker a mám veľmi tvrdú hlavu. Preto mám svoj gang a hrám hudbu, ktorá ma neskutočne baví. Na úspech za každú cenu kašlem. Našťastie, moji kolegovia z kapely sú v tomto rovnakí gangstri ako ja :)

Aký je tvoj názor na domácu rockovú scénu?

Dr. Evil: Je tu množstvo rockových kapiel, pričom niektoré sú naozaj skvelé. Bohužiaľ šanca, že sa niekomu podarí preraziť s čistokrvným rockom u nás je minimálna. Aj my tvoríme po anglicky, pretože vďaka tomu dokáže naša hudba osloviť viac fanúšikov po celom svete. Mám pocit, že u nás sa darí úplne iným žánrom a ľudia nie sú zvyknutí počúvať domáci rock a chodiť na rockové koncerty. Nám to však nevadí, pretože sa porovnávame s najlepšími kapelami vonku a to nás núti na sebe tvrdo pracovať a posúvať našu hudbu na vyššiu úroveň.

Vďaka za váš čas venovaný mojim otázkam. Máte ešte niečo na záver čo by ste radi odkázali fanúšikom?

Dr. Evil: Vďaka za príležitosť prezentovať našu kapelu a naše hudobné názory. Všetkých rockových fanúšikov pozývame na naše koncerty. Rock ´n´ roll will never die!

Dory: Dobrá rocková hudba si vždy nájde cestu ku svojim poslucháčom. Treba si ísť nekompromisne za svojim cieľom a úspech sa dostaví. Ďakujeme všetkým za priaznivé prijatie nášho debutového albumu a nadšené ohlasy. Tešíme sa z toho a dúfam, že sa uvidíme na niektorom z našich koncertov. Long live rock ´n´ roll!
Návrat na obsah