reportaz_2016-11-05_Lacuna_Coil - HELLMAGAZINE

Hľadaj
Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

REPORTÁŽE
 LACUNA COIL, FOREVER STILL, GENUS ORDINIS DEI  
 5.11.2016, Simm City, Viedeň
 
LACUNA COIL ma svojím posledným albumom "Delirium" skôr sklamali, no aj tak som si nenechal ujsť ich vystúpenie v susednej Viedni. Ich súkromné sanatórium prenesené na pódium ponúklo tento večer zaujímavú show.
 
 
Prvé dejstvo večera však bolo v znamení symfonického death metalu. Taliani GENUS ORDINIS DEI s úderom ôsmej hodiny spustili svoj polhodinový set. Hudobne sa nejedná o nič prevratné vzhľadom na fakt, že všetci členovia majú hudobné akademické vzdelanie. To že sa ocitli na tomto turné nie je náhoda. Basgitarista Marco Coti Zelati zo skupiny LACUNA COIL totiž so skupinou spolupracoval ako producent. Na svojom konte majú jedno EP, debutový album s názvom "The Middle" a natočené jeho pokračovanie. Okrem melodického death metalu je možné v ich hudbe vystopovať aj djentové prvky resp. akési náznaky. Použité symfonické pasáže sú však podľa môjho názoru až príliš predvídateľné a chýba im moment prekvapenia. Každopádne v ich vystúpení možno nájsť aj svetlé momenty. Musím vyzdvihnúť najmä dve skladby "Halls of Human Delights" a "Red Snake", ktoré majú veľmi slušný "drive". Spevák a gitarista v jednej osobe Niccolò Cadregari svojím hrdelným prejavom miestami pripomínal Jensa Kidmana z MESHUGGAH, čo ozvláštňuje ich tvorbu a pritvrdzuje celkový prejav. Ich vystúpenie ma síce neohúrilo, no ani ma vyslovene nenudilo.

Mladá dánska formácia FOREVER STILL ponúkla viedenskému publiku popovejšiu podobu metalu. Myslím, že označenie heavy rock im sedí ako ušité a presne vystihuje podstatu ich hudby. Speváčka Maja Shining drvivú väčšinu vokálov udržuje v civilnom znení, no občas sa poriadne rozčertí a dáva celkom slušné "screamy". Škoda že týchto momentov nie je v ich hudbe viac, pretože ju celkom slušne nakopávajú. No inak sa ich produkcia pohybuje v pokojných rockových vodách s jednoduchým popovým konceptom. Osobne nemám nič proti kvalitnému popu, no mal by obsahovať výrazné momenty, čo mi u FOREVER STILL trochu chýba. Ide ale o mladú kapelu, ktorá je na štartovej čiare a všetko podstatné majú len pred sebou. Na moje prekvapenie ich debutový album "Tied down" vydalo vydavateľstvo Nuclear Blast, čo by som si pred rokmi nevedel predstaviť. No časom sa z nich stal kolos s veľmi širokým žánrovým záberom. FOREVER STILL napriek snahe predviedli priemerné vystúpenie s trochu neistým prejavom. A v tom by som videl asi ich najväčšiu slabinu.

LACUNA COIL je povestná veľmi kolísajúcou kvalitou svojich nahrávok a posledné dva albumy sú toho jasným dôkazom. Pohľad na setlist koncertu ma preto veľmi nepotešil, pretože drvivá väčšina piesní pochádzala z týchto nie práve vydarených nahrávok. Aby sme si rozumeli nejde o úplné prepadáky, len LC má proste na viac. Albumy ako "Comalies" a hlavne "Dark Adrenaline" sú toho hmatateľným dôkazom. Z nich však odzneli len tri ukážky, čo ma trocha mrzí ale rozumiem, že skupina na tomto turné propaguje nový album. Každopádne napriek mojej nespokojnosti s výberom piesní musím skupinu pochváliť za predvedený výkon a zaujímavý koncept. Ten majú prepracovaný do najmenších detailov. Je založený na fiktívnej psychiatrickej liečebni, v ktorej rozprávajú svoje príbehy rôzni pacienti a duše pacientov, ktorí tam už nie sú. Aj keď ide o vymyslené zariadenie, samotné šialenstvo či psychické poruchy vychádzajú čiastočne z reality. Veľkou inšpiráciou pre kapelu je fenomén internetu, vojnové konflikty a hlavne samotné ľudstvo, ktorého sa tieto veci dotýkajú. Snažíme sa dennodenne spájať s celým svetom, pritom často krát nevnímame problémy najbližších známych a rodinných príslušníkov. Často preberáme radikálne postoje k veciam, o ktorých nemáme ani len najzákladnejšie informácie a vlastnú osobnú skúsenosť. Lacuna Coil Sanatorium ako si skupina tento ústav nazvala sa snažia vizuálne preniesť aj na pódium. Zvieracie kazajky, mreže, nápisy ako "Save me" a rôzne bizarné masky tvoria zaujímavý obraz tohoto zariadenia. Toľko ku konceptu nového albumu. Poďme teda späť k samotnému koncertu. Po zvukovej stránke nemám žiadne námietky, skôr naopak. Najväčšiu pozornosť publika pútala sympatická Cristina Scabbia, ktorej vokál je poznávacím znamením ich tvorby. No musím pochváliť aj Andrea Ferro-a, ktorý dal do vystúpenia maximum svojej energie. Basgitarista Marco Coti Zelati namaľovaný ako klaun spolu s bubeníkom Ryanom Foldenom držali rytmiku celého koncertu pevne v rukách. Hosťujúci gitarista (aktuálne stáleho gitaristu kapela nemá) Diego Cavallotti s prestrelenou hlavou pokrýval svojou hrou aj piesne, ktoré boli zložené pre dve gitary. Každopádne je škoda, že skupina vystupuje len s jednou gitarou, pretože druhý nástroj by ich sound ešte zhutnil. Aj keď ma setlist koncertu nepotešil, našiel som si v ňom svojich favoritov. Jednak to boli piesne zo starších albumov ako "Spellbound", "Heaven's a Lie" či "Trip to Darkness" a cover verzia od DEPECHE MODE "Enjoy the Silence".  No aby som len "nefrflal" na novú tvorbu musím pochváliť najmä poslednú skladbu koncertu "The House of Shame". Ide o jednu z najtvrdších piesní albumu "Delirium" s veľmi údernou rytmikou a výbornými vokálmi. Mám rád keď skupina vygraduje svoje vystúpenie a ukončí ho takto výraznou skladbou.

LACUNA COIL nám predviedli nevšednú show so silným konceptom a výbornými inštrumentálnymi výkonmi. No ich vystúpenie v Bratislave v roku 2012 bolo rozhodne pôsobivejšie.

Pridal: Martin Mayer
Foto: Martin Mayer
 
© 2016 HELLMAGAZINE
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky