reportaz_2016-09-15_Shining - HELLMAGAZINE

Hľadaj
Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

REPORTÁŽE
INTRONAUT, SHINING, OBSIDIAN KINGDOM
Viper Room, Vieden, 15.9. 2016

 
Hudbou  nórskych SHINING som tak trochu posadnutý a preto nevynechám žiadnu príležitosť vidieť ich hrať naživo. A tak po minuloročnom koncerte v Prahe som tentoraz za nimi vytazil do Viedne. Pôvodne sa mal tento koncert konať v klube Szene, ktorý disponuje omnoho väčšou kapacitou. Jeho presunutie do skromnejších priestorov Viper Room klubu zrejme spôsobil mierny nezáujem zo strany divákov. Ťažko odhadnúť koľko sa ich v klube nakoniec zišlo, každopádne pri tomto počte by to v Szene vyzeralo dosť biedne. Toto turné je označované ako co-headliner, teda SHINING a INTRONAUT sa striedajú v roli zakončovateľa. Treťou partiou na turné sú španielski OBSIDIAN KINGDOM, o ktorých existencii som do dnešného dňa nemal ani len tušenia.

Ich posledný album „A Year with No Summer“ som si vypočul pred koncertom niekoľko krát a postupne sa mi ich hudba začala dostávať pod kožu. Aby som sa zbytočne nezamotával v definovaní toho, čo vlastne hrajú použijem moju prvú myšlienku po  vypočutí si spomínaného albumu. Ich hudba mi pripomínala stret PAIN OF SALVATION a CULT OF LUNA doplnený o ambientno – elektronické prvky. Svoje vystúpenie začali desaťminútovou skladbou „The Kandinsky Group“, ktorou nás pomaly vtiahli do sveta ich hudby. Od začiatku mali výborný a skvele čitateľný zvuk, čo je vo Viedni v podstate samozrejmosť. Skupina vsadila predovšetkým na atmosféru svojej hudby a väčšinu koncertu bolo vidieť len ich siluety. No keď pritlačili na pílu spustili stroboskopy a práve v týchto momentoch bolo ich vystúpenie najsilnejšie. Koncert postupne gradoval a v záverečnej skladbe „Away/Absent“ to naplno rozbalili a ukázali nám aj svoju agresívnejšiu tvár. Už som čakal kedy začnú demolovať nástroje a aparát, no tak ďaleko sa nakoniec nedostali. No klávesista mal k tomu veľmi blízko. Naživo hudba OBSIDIAN KINGDOM vyznela omnoho dynamickejšie ako z nahrávok, čomu prispela najmä kapela samotná. Na pódiu pôsobili veľmi živo a svoju energiu preniesli aj na mňa. Na úvod večera celkom príjemné prekvapenie.

Nóri SHINING sa predstavili v identickej zostave ako tomu bolo minulý rok v Bratislave, spolu s gitaristom Hans Christian Frønesom, ktorý zaskakuje za Håkona Sagena. Setlist koncertu sa približoval skôr tomu pražskému, no omnoho viac mu dominovali skladby z poslednej radovky „International Blackjazz Society“. Aj preto ich vystúpenie bolo oproti minulosti o niečo prístupnejšie širším masám. Je mi jasné, že je to len môj pohľad a pre mnohých poslucháčov by bola ich muzika aj tak ťažko stráviteľná. Aj keď sa mi ich nová rockovejšia tvár celkom pozdáva, tie najväčšie "zverstvá" tam proste chýbali. Z repertoáru už vypustili veci ako „21st Century Schizoid Man“, „Healter Skelter“, „Exit Sun“ či „The red room“. Na staré časy sme si tak zaspomínali aspoň so skladbami „Fisheye“ a „The Madness and the Damage Done“. Nechýbali ani hity z predposledného albumu „One One One“ – „I want Forget“ a „The one Inside“. No inak sa hralo len z poslednej radovky a na mňa paradoxne najviac zapôsobila najpokojnejšia a asi aj najmelodickejšia skladba „House Of Control“. Vždy som mal rád kontrasty a táto skladba bola úplne iná ako zbytok setlistu. Skupina si pripravila aj jednu zbrusu novú pieseň „Everything Dies“, v ktorej dominujú najmä gitarové party. Líder skupiny Jørgen Munkeby mal mimoriadne dobrú náladu a pomedzi skladby sa s fanúšikmi objímal, podával im ruky, dokonca si počas sóla na saxofón požičal šiltovku od jedného z fans. Basgitarista Ole Vistnes a gitarista Hans Christian Frønes boli o niečo statickejší, no klávesista Eirik Tovsrud Knutsen popri hraní hádzal hlavou ako o život. Výkon Tobias Ornes Andersena za bicími snáď ani netreba komentovať. Istota na ktorú sa skupina môže vždy spoľahnúť. Mimochodom Munkeby potešil rakúskych fanúšikov informáciou, že vo Viedni sa SHINING objaví už čoskoro. Či to bude súčasťou promo turné k pripravovanej doske alebo pri inej príležitosti ostáva v rovine dohadov.

Poslednou kapelou večera boli Američania INTRONAUT. Ich muziku mám čiastočne zmapovanú a pamätám si ich sympatické vystúpenie v Randali, keď predskakovali THE OCEAN. Ich progresívny post metal je na oko nenápadný a na rozsiahlych plochách sa postupne rozrastá. Skupina vsadila na atmosféru svojej progresívnej hudby a tomu prispôsobila aj nasvietenie pódia. Obaja gitaristi a zároveň speváci Sacha Dunable a Dave Timnick až na pár malých okamihov odohrali celý koncert v tme. A nebyť projekcie v tme by odohrali celý koncert aj bubeník Danny Walker a basgitarista Joe Lester. Mimochodom videoprojekcia skvele dotvárala ich hudbu a bola mimoriadne pestrá. Od abstraktných obrazov, cez odhaľovanie štruktúr mozgu až po rôzne archívne dokumentárne zábery, ktoré som ale nevedel identifikovať. Aj keď ich muziku nemám nijak extra v obľube, musím uznať že ich vystúpenie bolo zaujímavé a obsahovalo množstvo zaujímavých momentov. V mnohých okamihoch mi pripomínali MASTODON, no v ďaleko nenápadnejšej forme. Setlist koncertu postavili na poslednom albume „The Direction of Last Things“, ktorý odohrali komplet. Čo by som vyzdvihol na ich výkone asi najvac je absolútna hráčska istota podtrhnutá skvelým dynamickým nazvučením. A keď si k tomu pridáme výborné vokály oboch spevákov, fanúšik skupiny musel byť v siedmom nebi. Ja som v ňom síce nebol, ale rozhodne neľutujem.

Vďaka dnešnému večeru som spoznal jednu novú zajímavú kapelu, uvidel piaty krát jednu z najosobitejších metalových kapiel v súčastnosti a štvoricu mimoriadne zručných muzikantov. A to si myslím že na jeden večer nie je málo.

Pridal: Martin Mayer
Foto: Martin Mayer
 
© 2016 HELLMAGAZINE
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky