reportaz_2016-08-19_20_More_Than_Fest - HELLMAGAZINE

Hľadaj
Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

REPORTÁŽE
More Than Fest 2016
 19.-20.8.2016 Zvolenská Slatina, Slovensko
 
 
Futbalové ihriská v pomerne rušnej dedinke Zvolenská Slatina v okrese Zvolen boli minulý víkend svedkami pokračovania znovuzrodeného metalového festivalu, More Than Festu. Hellmagazine pri tom samozrejme nemohol chýbať.

Hneď na úvod sa musím priznať, že poloha tohto festivalu bolo to, čo sa mi páčilo asi najviac. Nachádza sa totiž len pár kilometrov od miesta, kde bývam. Po všetkých tých rokoch cestovania a naháňania sa za kapelami po koncertoch, po všetkých tých tisíckach najazdených kilometrov, som sa konečne dočkala a poriadny festival mám tak povediac na záhrade. Myslím, že to ocenilo mnoho ľudí a určite som nebola jediná. V každom prípade je to stred Slovenska a všetci to majú takpovediac rovnako ďaleko.

Prvý festivalový deň sme sa prebudili do poriadne upršaného rána. Keď som zbadala tie ťažké mračná, ktoré nám viseli nad hlavami, pomyslela som si, že to nebude ten najlepší štart. Našťastie tieto chmáry sa rýchlo rozplynuli a slniečko sa začalo usmievať na ešte z noci premočených návštevníkov festivalu. Okolo pol jednej festival otvorila brnenská heavy metalová kapela TITANIC. Priaznivci českej metalovej klasiky si prišli na svoje, aj keď areál ešte stále čakal na príchod veľkej väčšiny návštevníkov. Malé a veľké pódium na striedačku hostilo slovenské, ale aj zahraničné zoskupenia, z ktorých k najexotickejším jednoznačne patril CLAUDIO CORDERO Band až z Čile. Po klasických heavymetalových riffoch bolo treba pritvrdiť, o čo sa jednoznačne postarala poľská “mlátička“ MOJRA, ktorá by si ale tiež zaslúžila väčšiu divácku kulisu. K najočakávanejším piatkovým vystúpeniam patrili určite českí veteráni kovovej scény, ako sa zdá nesmrteľní CITRON, ktorí aj s hosťujúcou speváčkou Tanjou dokázali, že im to aj po toľkých rokoch stále celkom slušne hrá. České kapely sa radi vyznávajú k láske k slovenskému publiku a to je dobre. Kvalitu nemusíme vždy hľadať len veľmi ďaleko. Na CZ-SK scéne to pekne žije a to je dobre. Možno jediná vec, ktorá tomu chýba, sú ľudia. Kým nebude návštevnosť a fanúšikovia, scéna nikdy nemôže prekvitať a to sa týka akéhokoľvek žánru. Aj preto ma celkom mrzí, že sa na More Than Fest nedostavilo oveľa viac fanúšikov metalovej hudby. Kde boli všetci tí, ktorí sa bijú do pŕs ako podporujú scénu? Na sociálnych sieťach? Ale to už je iný príbeh...

V programe pokračovali domáci a myslím si, že pomerne obľúbení RAVENCLAW, ktorí od dôb keď som ich videla na pódiách súťaže Wacken Metal Battle celkom nabrali sebavedomie, v čom im počas koncertu na MTF určite dopomohla aj posila v podobe celebritného hosťa, Kai Hansena. ENSIFERUM pre mňa znamenali jeden z vrcholov prvého dňa. Fíni predviedli skvelú show, v čom im poriadne pomohli aj fanúšikovia. Atmosféra sa dala priam chytiť! Skvelé vystúpenie! Medzi ďalšie exotické prekvapenie pre mňa boli aj japonskí GYZE, ktorí zožali úspech až nad moje očakávania. Prečo nie? Aziati, ako sa zdá, majú v krvi aj metal. Jeden z headlinerov prvého dňa, brazílsky a u nás mimoriadne obľúbený ANDRE MATOS a jeho band sa predstavili aj s malými technickými problémami, ktoré tento šarmantný hudobník vyriešil s gráciou len jemu vlastnou, keď si sám na seba svietil baterkou, aby ho pre poruchu svetiel bolo vidieť. Medzi ďalšie prekvapenia patril aj hosť, ktorý ma dosť prekvapil. Známy slovenský, možno preženiem, keď poviem imitátor Freddieho Mercuryho, Peter Pačut, ktorý s kapelou odspieval skladbu “Who Wants to Live Forever“.

Po obrovskej pauze bolo všetko pripravené na hlavnú hviezdu večera, CRADLE OF FILTH. Dúfala som, že ten dlhánsky prestoj bude stáť za to, pretože posledné vystúpenie tejto kapely ma veľmi nezaujalo. Ale áno, som rada, že môžem konštatovať, že čakanie stálo za to. Kapela odohrala kopu veľkým a skvelých skladieb a veľká časť show patrila staršej tvorbe, ktorá sa mi páči omnoho viac, než to, čo kapela produkuje posledných pár rokov. “Špinavé“ vystúpenie pod vedením Daniho Filtha určite patrilo medzi najlepšie vystúpenia MTF 2016.

Druhý deň sa na svojich návštevníkov usmieval hneď od rána. Hoci to pod pódiami ešte nepraskalo vo švíkoch, prvé kapely sobotného dňa už poriadne zahrievali svoje inštrumenty. Prvým väčším pútačom pozornosti boli nemeckí FREEDOM CALL, ktorí si svoje vystúpenie spolu so svojimi priaznivcami poriadne užili a pre nich charakteristickým “happy metalom“ vyčarili na tvári úsmev nejednému metalistovi. Takmer domáca zostava ENDLESS MAIN si pripravila poriadne tučné prekvapenie. Duet si s nimi totižto strihol sám Andre Matos. Neviem, či tieto špeciálne prekvapenia boli zámerom organizátora alebo sa proste len udiali, ale musím povedať, že sa mi to veľmi páčilo. Je to skvelá a jedinečná vec, keď v jeden deň hrá na jednom mieste mnoho skvelých muzikantov tak prečo ich nedať dokopy.

Arkona, Arkona...áno, práve tento pokrik sa šíril areálom a čo chvíľa sa na pódiu objavila táto ruská, podľa mňa mimoriadne obľúbená, banda. A že im to hralo poriadne, o tom niet pochýb. V Zvolenskej Slatine predstavili okrem nového albumu aj skvelý výber ich doterajšej tvorby. Pre mňa jednoznačne jedno z najlepších vystúpení celého festivalu. Druhé pódium hostilo aktuálnu slovenskú špičku v podobe kapiel MIDNIGHT SCREAM, RAMCHAT, AINT a SYMFOBIA. Štyri absolútne odlišné vystúpenia, počas ktorých sme si mohli vychutnať prierez toho, čo všetko nám domáca tvorba ponúka.

STRATOVARIUS, obľúbení fínski melodici na čele s famóznym Timom Kotipeltom, spôsobili pred pódiom pomaly davovú psychózu, keď hit “Hunting High and Low“ spieval celý areál. Je nádherné vidieť, ako sa aj veľkí a dospelí muži na chvíľu zmenia na malých chlapcov, keď stoja pred svojim hrdinom zo školských čias. To je tá úprimnosť tejto hudby, ktorú nenájdete v žiadnom inom hudobnom žánri. SODOM, ďalšie “iné kafe“. Pánom to hrá asi ako nikdy a pre mňa to bol ďalší vrchol druhého dňa. Len jedno odporučenie, nový album by už mal byť na pultoch predajní! DRAGONFORCE sa predstavili v trošičku pozmenenej zostave vzhľadom na nepriaznivý zdravotný stav ich vokalistu Marca, musela kapela nájsť dočasný záskok. Tejto úlohy sa adekvátne zhostil vokalista A New Tomorrow, Alessio Garavello. Kapela nechcela sklamať fanúšikov a rušiť koncerty a aj vďaka tomu sme si mohli užiť možno o niečo iný, no stále skvelý koncert tejto výbornej kapely. Bodku za dvojdňovým festivalom nedal nikdy iný ako Alexi Laiho a jeho banda CHILDREN OF BODOM s plnohodnotným koncertom, ktorý ukončil festival v naozaj veľkom štýle.

S novým miestom samozrejme vždy prichádza aj množstvo vecí, ktoré treba vyriešiť a možno aj niečo zlepšiť. Každá nová skúsenosť nás posúva a to platí aj pre organizátorov festivalov. Som rada, že aj u nás sa nájdu takí, ktorí majú odvahu pustiť sa do organizovania niečoho tak veľkého, ako je niekoľko dňový metalový festival. More Than Fest, podľa mňa, našiel perfektné miesto pre svoje fungovanie aj do budúcna.  

Skvelé kapely, skvelí ľudia, množstvo zábavy a zážitkov...o tom všetkom bol More Than Fest 2016 a ja sa neviem dočkať, čo si pre nás pripraví o rok.

Pridal: Dominika Nováková
Foto: Pavel Šimo
 
© 2016 HELLMAGAZINE
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky