reportaz_2016-08-17_Slayer - HELLMAGAZINE

Hľadaj
Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

REPORTÁŽE
SLAYER, BULLET FOR MY VALENTINE, UNEARTH
 17.august 2016, Aegon aréna, Bratislava

 
Ešte sme sa ani nestihli poriadne spamätať zo skvelého Brutal Assaultu a agentúra Octopus promotion nám v bratislavskom NTC pripravila megakoncert thrash metalovej legendy SLAYER. A keďže mi set bostonských dravcov UNEARTH na Brutale ušiel, radosť s ich dnešného predskakovania bola naozaj obrovská. Dvojicu kapiel ešte doplnili obľúbenci skôr mladšieho publika, BULLET FOR MY VALENTINE. Musím sa priznať, že tento rok som ešte nenavštívila žiaden „halový“ koncert a tie klubové sa od týchto mega akcií odlišujú v prvom rade zvukom. Keďže nie som v NTC-čku po prvý raz, veľké zázraky som nečakala, ale organizátori sľubovali, že bude tenisová hala akoby prerobená do klubovejšej formy. Toto bola síce pravda, ale z hľadiska priestoru nie zvuku, keďže po stranách boli naťahané čierne plachty a priestor sa tak zmenšil a zútulnil.

Značné rady pred vstupom nás veľmi nepotešili a ako sa blížil čas štartu kapely UNEARTH (17:30), celkom som sa začala báť, či stihnem začiatok. Napokon sa všetko postíhalo a živelnú šou metalcorovej stálice sme si podaktorí mohli vychutnať celú. Priestor ešte nebol ani zďaleka zaplnený, ale rozmanitosť dnešného line-upu hovorí sama za seba. Starším fanúšikom SLAYERu asi tieto novodobé štýly príliš nevoňajú. UNEARTH je jednoznačne koncertnou kapelou, od začiatku až do konca setu dokážu búšiť do fanúšikov našliapaný metalcore neuveriteľnou intenzitou. Ale ide o poctivú, rýchlu a energickú odnož tohto štýlu s poriadne nasratým vokálom Trevora Phippsa, ktorý len z času na čas pridá aj nejaké klasické vokály. Nenapadá ma pri nich nik iný ako AS I LAY DYING, moji miláčikovia, ktorých činnosť je pozastavená. Ale ani oni nezaháľajú, dnes za bubnami sedel Jordan Mancino z tejto formácie, ktorý momentálne zastupuje ich bubeníka Nicka Pierca. Set UNEARTH bol vynikajúci, aj keď zvuk nebol ideálny, ale ako zistíte v ďalších riadkoch, písať o zvuku z tejto akcie a konkrétne z NTC je úplne zbytočné. Hlavné je, že osadenstvo sa bavilo, o čom svedčili aj občasné circlepity. Mnoho sekačiek a breakdownov si ale žiada poriadny mosh a kto sa pri koncerte UNEARTH aspoň trochu nehýbal, neverím, že to bol metalista. Každý milovník dobrej hudby musí vedieť oceniť tak vynikajúcu a živelnú kapelu, akou UNEARTH bezpochyby je.

BULLET FOR MY VALENTINE prilákali svojím vôbec prvým vystúpením na Slovensku mnoho fanúšikov, skôr mladších vekových kategórií, ale aj vďaka obrovskému hladu po koncerte tejto formácie, bola v Aegon aréne šialená atmosféra. Nedočkavci pokrikovali na kapelu ešte pred samotným vystúpením a s prvými tónmi intra boli všetci vo vytržení. Zvuk bol o poznanie lepší, respektíve nebol tak kolísavý, ale väčšine prítomných to bolo šuma-fuk. Nepretržitý mosh a skákanie, ktoré otriasalo celou arénou majú na svedomí veľmi chytľavé skladby so zapamätateľnými melodickými linkami. Proste čistý ťah na bránu, ktorý nemôže skončiť inak ako víťazstvom. Waleskí hudobníci hrajúci taktiež formu metalcoru si pripravili prierez celou tvorbou, od debutových skladieb „4 Words (To ChokeUpon)“, či „Tearsdon’t Fall“, cez titulnú z ďalšej dosky „Scream Aim Fire“ a skvelú „Waking the Demon“, ktorá ukončila ich dnešný setlist. Vo veľkej miere sa hralo aj z ostatného albumu „Venom“, ktorý ma úplne obišiel, ale možno mu ešte predsa len dám šancu. Úprimne sa musím priznať, že sa mi dnešný koncert BFMV celkom páčil. Neuveriteľná energia, ktorá sršala nielen z pódia, ale hromadila sa predovšetkým pod ním by mohla dnes večer osvetliť celú Bratislavu. Zbytočné sa mi zdalo bubenícke sólo v polovičke setu, ktoré nemalo patričné kvality a bubeník nedokázal až tak zaujať. No z kapely sršala profesionalita, občas možno až prílišná istota, ale pri kapele takej veľkosti sa to dá očakávať.

Avšak dnes väčšina z nás prišla kvôli thrash metalovej mašinérií menom SLAYER a presne s úderom pol deviatej sa otvorili brány pekiel. Pozadie pódia bolo vkusne ozdobené tromi obrovskými plachtami s motívmi ich posledného albumu „Repentless“ a za tónov intra z tejto dosky postupne začali prichádzať na stejdž dnešní hlavní protagonisti, Paul Bostaph, Gary Holt, Kerry King a napokon Tom Araya. Ich poslednú zastávku v Bratislave som zmeškala a dva roky dozadu na Brutal Assaulte som to nakoniec vzdala kvôli nesmiernemu zaplneniu celého areálu pevnosti. Celý koncertný set SLAYERu som teda videla prvý a do dnešného večera aj jediný raz v roku 2008 v Prahe ešte s Hannemanom (R.I.P.) a Lombardom na pódiu. Vtedy to bol pre mňa nesmierny zážitok, nedbala som na zvuk, či priestor, proste som konečne videla SLAYER, konečne som počula tie úžasné skladby na živo a to bolo pre mňa podstatné. Možno aj dnes v NTC zažíva mnoho fanúšikov podobný pocit. Ale ja som si žiaľ dnes ako prvé všimla práve hrôzostrašný zvuk. Stála som naľavo od pódia, hala bola pomerne zaplnená, takže presúvať som sa nemienila a mala som pocit, že dnes už naozaj ohluchnem! Možno to na iných miestach bolo znesiteľnejšie, neviem. Napriek tomu, že Kingovu gitaru a Arayovu basu takmer nebolo počuť, z pódia sa rinul ohlušujúci rachot. Aj keď sa počas niekoľkých skladieb viac-menej všetko napravilo, stále to akosi nebolo ono. Akoby boli niektoré skladby spomalené, komótnejšie ako originály a strácala sa tak ich energia. Ale SLAYER je predsa len meno a prítomní fanúšikovia sa nedali rozhodiť ničím, bavili sa a vytvorili skvelú atmosféru. Aj ja som sa asi v polovičke setu spamätala a začala sa sústrediť skôr na skutočnosť, že som kurva na koncerte SLAYER a musím si to užívať a nehľadieť na detaily! Set odsýpal bez zbytočných rečí a aj preto stihli zahrať úctyhodných 20 skladieb z toho najlepšieho, čo kapela môže ponúknuť a veru je z čoho vyberať. Povinnou jazdou boli zakončujúce pecky „South of Heaven“, „Raining Blood“ a „Angel of Death“, pri ktorej sa objavila už v poradí tretia pódiová plachta, ktorou kapela vzdala hold zosnulému Hannemanovi. Lepší koniec som si ani nevedela predstaviť a tá hodina a pol nepretržitého búšenia do strún musela dať pánom poriadne zabrať. Je obdivuhodné akú výdrž majú aj po takom dlhom čase na scéne a uvidíme ako dlho ešte zotrvajú v tomto šialenom koncertnom kolotoči.

Aj napriek tomu, že moje ušné bubienky dostali poriadne zabrať, po niekoľkých dňoch mi prestalo zvoniť v ušiach a s odstupom času som veľmi rada, že som mohla navštíviť túto skvelú akciu. Kapely dali do svojich vystúpení všetko! UNEARTH vyžmýkali všetku svoju energiu, BFMV prekvapili a potešili možno aj nie úplne zainteresovaných, no a SLAYER vniesli štipku nostalgie, nielen tím starším ročníkom, ale aj nám. Po 35 rokoch človek nikdy nevie, kedy ich koncert vidí poslednýkrát.

SLAYER setlist (zdroj: www.setlist.fm):
Delusions of Saviour
Repentless
Postmortem
Hate Worldwide
Disciple
God Send Death
War Ensemble
Whenthe Stillness Comes
You Against You
Mandatory Suicide
Fight Till Death
Dead Skin Mask
The Antichrist
Die by the Sword
Born of Fire
Seasons in the Abyss
Hell Awaits
South of Heaven
Raining Blood
Black Magic
Angel of Death

Pridal: Petra Šrámková
Foto: Martin Mayer
 
© 2016 HELLMAGAZINE
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky