reportaz_2016-03-27_Avantasia - HELLMAGAZINE

Hľadaj
Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

REPORTÁŽE
27.03.2016 – Tobias Sammet´s AVANTASIA – Zimný štadión, Banská Bystrica


Keď som začal registrovať prvé informácie o tom, že niečo takéto sa udeje v mojom rodnom meste, nechcel som tomu celkom veriť. Spomienky na prvé turné, obrovské zimomriavky po celom tele a z veľkej časti splnený sen ... tak vyzerali spomienky na Masters of Rock 2008. Neísť na takýto koncert, keď ho máte skoro za oknom, by bol smrteľný hriech a tak som nadšene odrátaval dni do koncertu.

V nedeľu podvečer som sa vybral (aj s celou rodinkou) k zimáku a pridal sa k davu cca 2000 ľudí, ktorí netrpezlivo postávali pred bránami. Čas si tu ľudia krátili rôzne – niektorí polemizovali o tom, čo sa bude hrať, niektorí to vedeli, niektorí popíjali kým sa dalo a niektoré slečny si (pomerne falošne a bohužiaľ aj vytrvalo) spievali skladby, ktoré len za pár chvíľ mali odznieť v podstatne lepšej verzií. Brány haly sa otvorili načas, všetko klapalo a dav sa pomaly sunul dovnútra. Tam sa to zapĺňalo a všetci s očakávaním sledovali hodinky, kedy udrie 20:00. Udrelo. A nič. A ešte asi 20 minút nič. A ľudia stále prúdili dnu. Pár minút pred pol deviatou sa ale konečne v sále zhaslo a odznela zvučka z 2001: A Space Odyssey, ktorá v tomto prípade slúžila ako štartér pre trojhodinové rockové hody. Prvým singlom nového albumu, skladbou Mystery of the Blood Red Rose sa uviedla skupinka hudobníkov okolo mozgu celého zoskupenia Tobiasa Sammeta. Prvé tóny ale sprevádzali menšie problémy gitaristu Oliho Hartmanna, ktorému to proste ani bohovi nechcelo fungovať a do poriadku sa to dostalo až s príchodom ďalšej bomby – Ghostlights, počas ktorej sa začalo predstavovanie all-stars spevákov. Tých prišlo s Tobim hneď 7 a začalo sa zostra, keď sa na pódiu objavil Michael Kiske (ex-Helloween, Unisonic). Ten zožal skoro rovnaký aplauz ako Tobi, ale predsa len, dnes to bolo o niekom inom. Skvelá hudba pomaly rozhýbavala dav a s ďalším kúskom Invoke the Machine sa objavilo na pódiu ďalšie Sammetove eso – Ronnie Atkins (Pretty Maids). Dav sa konečne dostal do varu, aj hudobníci trocha pookriali a začali naplno komunikovať a pracovať s davom, čo sa im neuveriteľne vyplácalo a dav slovo po slove odspievaval každý jeden hit. Zvuk krásne rezonoval, človek neregistroval prakticky žiadne problémy a aj napriek veku haly to bolo akusticky viac než OK. Po skladbe Unchain the Light sa dostalo aj na prvý pomalší kúsok, ktorému tento krát kraľoval Bob Catley (Magnum) – A Restless Heart and Obsidian Skies. Pokračovali sme skladbami, do Scarecrow nám zaspieval Jørn Lande (ex-Masterplan, Jørn) a ja som sa začínal báť, že to bude celé nuda, že sa nedostane na Sammetove blbé historky, dlhé príhovory a vtípky. Ale našťastie sa nestalo a pred ďalším kúskom Lucifer, sme sa dozvedeli o Jørnovi a jeho alkoholických výčinoch. A nórskych baladách. Po Watchmakers´ Dream, v ktorom sa k slovu dostal aj Oli Hartmann (ex-At Vance, Hartmann) sa predstavila aj posledná hviezda pódia – Eric Martin (Mr.Big) so skladbou What´s Left of Me. Každého z nich samozrejme sprevádzal aj Tobias, ktorý pomedzi skladby začal trúsiť historky, predstavoval svojich hostí a zabával sa s publikom. To ho bavilo ohromne. Potom, čo si doprostred pódia spravili cestu aj Amanda Sommerville (Mayan, Aina) a Herbie Langhans (Seventh Avenue), ktorí zabezpečovali backing vokály, sme sa preklenuli najmä k starším hitom. Tie odštartovala skladba, počas ktorej si Sammet oddýchol – Stargazers. Následne ale došlo aj na kúsky z albumu Scarecrow – Shelter from the Rain alebo Story Ain´t Over. Poslednou novšou skladbou bol Let the Storm Descend Upon You a prišla trojkombinácia z pôvodnej Metal Opera – Promised Land, Reach Out for the Light a Avantasia. Následne sme sa dočkali najdlhšieho kúsku koncertu – Twisted Mind, čo bolo po kompletnom pätnásťminútovom Seven Angels z predošlých tour trocha sklamanie. Tu si Tobi dokonca zas dal oddych a dostavil sa až na záver predposlednej časti setu, v ktorej ale citeľne chýbal Klaus Meine zo Scorpions. Toho ani napriek snahe Eric Martin nahradiť nedokázal, ale všetko asi chcieť nemôžeme. Rovnako by sme si asi želali prítomnosť ľudí ako Dee Snider, Sharon den Adel, Marco Hietala či Alice Cooper, ale to by sme sa za tie lístky asi nedoplatili :) Kapela pomaly pódium opustila, no v hale ostala tma, takže dav vedel, čo robiť a skandovaním Avantasia (pomenej) a „Tobi, Tobi“ (čo bolo predsa len trocha neúctivé voči zvyšku spevokolu) si vyžiadala záverečné dve skladby – prvý singel projektu Avantasia – Lost in Space, kde opäť naplno zažiarila Amanda a finálny mash-up skladieb Sign of the Cross a The Seven Angels (brutálne skrátené!), počas ktorého na pódiu bola koncentrácia skvelých hudobníkov najväčšia. Na finálne totiž prišli úplne všetci a Tobi ešte raz predstavil celú zostavu, v ktorej okrem spomínaných zažiarili aj bubeník Felix Bohnke (Edguy), gitarista a mixážny technik Avantasia Sascha Paeth, klávesák Michael „Miro“ Rodenberg a basák Andre Neygenfind. Obrovská ďakovačka, ešte väčší aplaus a skvelý koncert doznieval v hlave.

Geniálna metalová opera sa skončila, dav sa pomaly rozpŕchol domov a mne ostalo len uznať, že zimák takúto show poriadne dávno nezažil a hádam už ani nezažije. Spokojnosť v tvárach ľudí bola úplne zjavná a mne neostáva iné ako poľutovať tých, čo tento vynikajúci predveľkonočný zážitok premeškali. Veľká noc, na ktorú sa len tak ľahko nezabudne ...

Pridal: Samuel Sámel
Foto: Michal Roháč
 
© 2016 HELLMAGAZINE
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky