reportaz_2015-11-04_Shining - HELLMAGAZINE

Hľadaj
Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

REPORTÁŽE

SHINING, CALIGULA´S HORSE, JACK DALTON
4.11.2015, Lucerna Music Bar, Praha



Nórskych SHINING možno v súčasnosti považovať za jednu z  najoriginálnejších metalových kapiel. Nehovoriac o strhujúcej atmosfére a energii ich živých vystúpení. Prvý krát som ich videl na Asymmetry Festivale v Poľsku v roku 2013 a mal som pocit, akoby som zažil veľký tresk a vznik nového vesmíru. Neskoršie vystúpenie na Brutal Assaulte bolo síce super, no nebol to plnohodnotný set. Ešte menšiu porciu muziky mi ponúkli v bratislavskom MMC v marci tohto roku, kde robili predskokana Devinovi Townsendovi. A tak som ich samostatné turné vrele uvítal a vydal sa do pražskej Lucerny pre svoju obľúbenú dávku drogy.

Ako prvá kapela sa nám predstavila mladá nórska formácia JACK DALTON. Ich energické vystúpenie vcelku príjemne prekvapilo jednak samotnou hudbou ako aj nasadením. V ich hudbe možno vystopovať post-rockové či post-hardcorové prvky. Napriek mladému veku muzikantov podali pomerne presvedčivý výkon, ktorý ešte podtrhol vynikajúci zvuk. Prítomný diváci si držali počas celého ich vystúpenia odstup od pódia, čo troška zamrzelo. No inak zanechali veľmi pozitívny dojem. Ich účasť na tomto turné nebola rozhodne náhodná vzhľadom na fakt, že ich aktuálny album „ Past Swallows Love “ produkoval J
ørgen Munkeby.

Nie je úplne bežné vídať v našich končinách kapely z ďalekej Austrálie a preto účasť CALIGULA´S HORSE na tomto turné potešila. Skupina produkuje progresívny alternatívny rock s výrazným melodickým vokálom. Spevák Jim Grey spieval síce excelentne, no jeho prejavu chýbala pestrosť a dynamika. Mňa však omnoho viac zaujala hra gitaristu Sama Vallena, ktorá vyčnievala nad všetkými nástrojmi. Jeho štýl hrania silne pripomína Joe Satrianiho. Je síce pravda, že ich vystúpenie v druhej polke trochu skĺzlo do jednotvárnej polohy, no ich zvláštny mix OPETH, LEPROUS a spomínaného virtuóza ma vcelku zaujal a určite si na ich tvorbu lepšie posvietim. Mnoho prítomných síce nad ich vystúpením ohrnulo nos, no ja som si ich set vcelku užil.

S úderom desiatej hodiny konečne vyšli na pódium nórski SHINING a odpálili koncert jedným z ich najväčších hitov „I Won
t Forget“. Tomu, kto nepozná hudbu tejto formácie asi len ťažko priblížim, čo rozpútali na pódiu títo výnimoční muzikanti. Mix ostrého metalu, poriadne divokej rytmiky, psychotických klávesov a saxofónu je ukážkou mimoriadne sofistikovanej hudobnej formy, ktorú skupina nazýva blackjazz. Túto muziku buď to milujete ale ju proste nezvládnete. Setlist koncertu bol postavený hlavne na ich aktuálnej nahrávke „International Blackjazz Society“, z ktorej odznelo hneď päť piesní. Jeho hlavnou črtou je do istej mieri zcivilnenie ich tvorby a príklon k špecifickému typu hudby v štýle NIN či Marylin Manson. No naživo im skupina vtisla  agresívnejšiu podobu a tak skvele zapadli medzi staršie hity. Zbytok setlistu tvorili absolútne koncertné klasiky z albumov „Blackjazz“ a „One One One“. Bez skladieb ako „Fisheye“, „Helter Skelter“ či „The one inside“ si to ani neviem predstaviť. A úplným vrcholom celého vystúpenia boli záverečná „The madness and the Damage Done“ a coververzia „21st Century Schizoid man“ od šialených KING CRIMSON. Skupina sa predstavila v novej zostave, kde zo stabilných členov, ktorí nahrávali album „One One One“ ostala len dvojica Jørgen Munkeby /gitara, saxofón/ a Håkon Sagen /gitara/. Za bicími vystriedal zakladajúceho člena skupiny Torsteina Lofthusa  Tobias Ųrnes Andersen, inak dlhoročný bicmen LEPROUS a klávesov sa ujal Eirik Tovsrud Knutsen. Prítomný basgitarista mi bol veľmi povedomý, no jeho identitu som odhalil až doma. Ole Vistnes účinkuje v aktuálnej zostave len ako hosť a pamätám si ho z koncertu TRISTANIE v Randali v roku 2010. Munkeby sa opäť obklopil mimoriadne schopnými muzikantmi a tak ich koncert nestratil nič zo svojho lesku. Nové skladby skvele zapadli medzi osvedčené klasiky a spestrili tak repertoár skupiny.

Vystúpenie SHINING síce nebolo tak ohromujúce ako pred dvoma rokmi vo Wroclawe, no aj tak bolo fantastické. Originalita ich hudby, výborné inštrumentálne výkony a dych berúca energia tvoria nesmierne príťažlivý mix, ktorému sa dá len ťažko odolať. Pochvalu si zaslúžia aj páni zvukári, ktorí si svoju robotu odviedli na jednotku. Trochu mrzí slabšia účasť divákov, ktorú odhadujem tak na 150 ľudí. No tá prispela k pohodliu počas celého koncertu. A v neposlednom rade veľká vďaka agentúre Heartnoize promotion za to, že prináša do Prahy kopec zaujímavých interpretov naprieč široké žánrové spektrum.

Pridal: Martin Mayer
Foto: Martin Mayer

 
© 2016 HELLMAGAZINE
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky