reportaz_2015-08-21_More_Than_Fest - HELLMAGAZINE

Hľadaj
Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

REPORTÁŽE

MORE//THAN//FEST 2015 – Amfiteáter Banská Bystrica
21.8.-22.8.2015



Po takmer desiatich rokoch sa nám dostalo, že legendárny slovenský metalový festival sa po takmer desiatich rokoch opäť vracia. Samozrejme sme teda nemohli chýbať na Amfiteátri v Bystrici ani my, tobôž nie, keď to máme pešo necelú hodinku. Pred druhou sme teda stepovali pred bránou, avšak avizované otvorenie sa pretiahlo až na tretiu a nespokojný dav privítala takmer ihneď hrajúca kapela SUNITY. Tá bola síce menšou zmenou, ale potešila určite podstatne viac ako pódium na ktorom hrala. To totiž od davu oddeľovala takmer 20m veľká medzera. Po chvíli sa pódium vyprázdnilo a naskočila naň ďalšia kapelka z okolia, bystrickí BRAINSCAN. Dostalo sa podstatne lepšieho zvuku a lepšieho predstavenia na pódiu. Ľudí stále postávalo pod pódiom mizerne málo. Väčšina stála v nekonečnej úvodnej fronte na žetóny na pitie alebo rozostavovali stany v „priestore pre 2000 ľudí“ pod amfíkom. To, že 2000 by sa tam nezmestilo ani keby boli stany poschodové bolo jasné od samého začiatku. Na pódiu sa to točilo a už znela košická stálica RAVENCLAW, ktorá opäť vsadila na dobrý zvuk a basáčku Tonku. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo to pred pódiom pomaly hustlo a mladíci z ANSTRATUS dokonca rozpútali svojím trashom celkom slušný pohyb v publiku. Konečne bolo vidno, že sa aj diváci skutočne bavia.

Prvou hviezdou večera bolo švajčiarske ELUVEITIE, pri ktorom som začínal chápať, čo sa mi nepáči na tak vzdialenom pódiu. Človek mal miestami pocit, že pozerá DVDčko, len do neho občas niekto drgne a teplota nie je zrovna optimálna. Koncert to bol ale vynikajúci, kapela dav potešila hlavne klasikami a okrem iného aj skladbou v rodnej švajčiarskej nemčine „De Ruef vo de Bärge“. Finálne zakončenie setu patrilo tradične „Inis Mona“ a preplnené pódium sa pomaly vyprázdnilo. Ďalšími „pánmi na holenie“ boli SONATA ARCTICA, ktorá priam paralyzovala publikum svojim kryštálovo čistým zvukom a geniálnym hlasom frontmana Tonyho Kakka, z ktorého charizma sálala natoľko, že mu bolo možné odpustiť aj to, že si občas sadol a spieval po sediačky. Perlou večera bola balada „Replica“ a záverečné „Don´t Say a Word“. Celý set sa ale niesol hlavne v znamení albumu Ecliptica, z ktorého zaznelo 6 skladieb. Dav zaburácal následne naplno až s prvými tónmi headlinera večera HELLOWEENu. Ľudia sa bavili, ale kapela akosi nedokázala využiť pódium a poniektorí, ktorí sme ich už videli viac krát sme sa takmer nudili. A to aj napriek tomu, že odozneli neobohrané kúsky ako „Lost in America“. Sólo na bicích bolo priam tragické a určite vyhráva titul najhoršie drum solo festivalu (aj Helloweenu z koncertov, ktoré som videl). Komunikácia s publikom oproti Sonate bola mizerná a nezachraňoval to ani zvuk, na ktorý sa nemohla sťažovať žiadna z kapiel. Hity ako „Eagle Fly Free“, „I Want Out“ a „Future World“ sme si síce zaspievali aj my, ale keď sa kapela rozlúčila, takmer som sa tešil. To ale bol dopad aj spomínanej vzdialenosti pódia a toho, že aj keď človek postával v prvých radách, pred ním sa bavilo asi 100 ľudí z radov organizátorov, kapiel a ľudí zo stánkov. Trocha sklamaním bolo aj meškanie poslednej z hviezd večera, nemeckého KREATOR. 20 minút  nie je  málo a aj keď to kapela rozbalila hneď veľkými hitmi ako „Enemy of God“ a „Phobia“, ľudia už šomrali. Pódiovo to aj napriek prázdnemu pódiu zvládli nakoniec lepšie ako Helloween a prvý deň festivalu končil pomerne úspešne.

Druhý deň začínal o čosi prekvapivejšie. Do kapiel sa pridala bratislavská LATERAL PRESENCE a čas, ktorý dostala na vystúpenie skrátil sety ostatným slovenským hudobníkom. O prebratie sa postarala dvojica kapiel ANTHOLOGY a RENAISSANCE, ktoré svojou kvalitou celkom potešili dušu. Pribrzdenie v znamení WITHIN SILENCE a ozvláštnenie pohanmi z LUNATIC GODS nás preniesli k väčším hviezdam. Nemeckí VICTORIUS potešili nežnejšie pohlavie zostavou hudobníkov a fanúšikov hlavne autogramiádou a tým, že medzi ľudí vyšli bez okolkov. Ako sa to dá robiť aj na Slovensku nám potom ukázali páni zo SIGNUM REGIS, ktorí si občasne vypomáhali tým, že si robili srandu z Helloweenu. Aj napriek neustále zamotaným káblom a stále prázdnemu publiku predviedol ukážkovú show ANDRE MATOS a jeho kapela, ktorí prileteli až z exotickej Brazílie. Energickú show rušili len priebežné problémy so zvukom, čo bola škoda, lebo Andre bol jediný, komu sa tento problém vyskytol. Rozlúčkou ako má byť sa vymenili s REFUGE, ktorí na MTF natáčali DVD. Páni, ktorí tvorili pôvodnú zostavu nemeckého Rage to odpálili vo veľkom, no v publiku to stále zívalo prázdnotou. Aspoň sedenie bolo plné a vzhľadom na to, že kamery boli o čosi nižšie, vizuálne to bude vyzerať skvele. Záver večera a jeden z hlavných dôvodov, prečo ľudia ostávali ešte jeden deň sa dostavil v podobe utáraného a „skromného“ Tobiasa Sammeta a jeho EDGUY. Tí to rozbalili so svojou Best of Edguy show a aj napriek tomu, že na pódiu sa vystriedalo množstvo zvučných mien, až pri Edguy som mal konečne pocit, že to stojí skutočne za to a že  na pódiu je skutočný profesionál. Koncert bol skutočne tým najlepším a aj napriek približne polovičnej účasti oproti Hells amfík burácal. Záver koncertu patril skladbám z albumu Hellfire Club a odzneli „Lavatory Love Machine“ a „King of Fools“, ktorý zároveň uzavrel prvý ročník obnoveného MORE//THAN//FEST.

A aký bol samotný festival? Mal svoje pozitíva, mal svoje negatíva. Ukázal, že aj na Slovensku sa stále dá robiť metalový festival vo veľkom, ale poukázal aj na pár detailov, ktoré by sa mohli zmeniť. Najväčším mínusom celého festivalu bola neuveriteľná neosobnosť koncertov, a túto (doslova) medzeru dokázalo preklenúť len malé množstvo hudobníkov. Organizátori sa ale učia a po 10 rokoch si predsa len treba pár zvykov a skúseností obnoviť. Konečne to ale začalo žiť opäť aj v strede Slovenska. A už teraz sme zvedaví, ako bude vyzerať ročník 2016.

Pridal: Samuel Sámel
Foto: Michal Roháč

 
© 2016 HELLMAGAZINE
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky