reportaz_2015-08-14_Made_of_Metal - HELLMAGAZINE

Hľadaj
Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

REPORTÁŽE

MADE OF METAL 2015
14-16.8.2015, Hodonín



Účasť na tomto festivale som dlhý čas zvažoval. Na jednej strane ma odrádzalo veľké množstvo power, heavy metalových skupín, no na druhej strane ma lákalo niekoľko zaujímavých interpretov. Nakoniec však prevážila zvedavosť a chuť spoznať nový festival. Do poslednej chvíle som však dúfal, že sem pôjdem len ako fotograf, no z redakcie sa ku mne nik nepridal a tak ostala celá reportáž na mojich pleciach. Areál festivalu sa nachádza vo vojenskom cvičisku neďaleko mesta Hodonín. Po akustickej stránke to nie je práve ideálny objekt (mám na mysli hlavný stage), no mnoho kapiel malo dobrý zvuk, takže chyba asi nastala niekde inde. Ponuka jedál bola skôr priemerná, no nebolo to nič tragické. Veľkú pochvalu si organizátori zaslúžia za širokú ponuku chutných pív, ktoré zaobstaralo niekoľko menších pivovarov. Zarazilo ma však, že som tu nenašiel ani jeden stánok s hudobnými nosičmi. Jedine oficiálny stánok festivalu ponúkal pár CD vystupujúcich kapiel. Ďalšou zvláštnosťou bol platený kemp, ktorý síce bol strážený a oplotený, no krádežiam sa aj tak nevyhol. Žiaľ s týmto javom sa stretávame na festivaloch stále častejšie a ťažko týmto javom predchádzať. Počas celej akcie vládlo tradične neznesiteľné teplo, no počasie nám ukázalo aj iné extrémy v podobe piatkového lejaku.

Po príchode do areálu som sa najprv presunul na menší stage, kde práve vystupovali Slováci SINNERS MOON. Prvý raz som sa s touto formáciou stretol nedávno v MMC klube, keď predskakovali HAGGARD. Mladí hudobníci zo Serede predviedli podobne ako v MMC klube sympatický výkon za ktorý sa nemusia hanbiť. Symfonický metal s mužským ako aj ženským vokálom síce len ťažko zakryje svoje slávnejšie vzory, no ide o mladú kapelu, ktorá má na vývoj priestor ako aj čas. V konečnom zúčtovaní však patrili k tomu najlepšiemu, čo tento deň menší stage ponúkol. V skratke  si prebehnime to, čo tu v piatok ešte vystúpilo. CHAOS IN HEAD predviedli crossover v štýle ranných GUANO APES len s českými textami. Ich hudba má zjavne v sebe potenciál, len jej chýba viac energie a ťah na bránu. FORREST JUMP sa snažili oživiť pódium svojím poňatím crossoveru, no postrádal som u nich invenciu a výraznejšie hudobné motívy. Napriek zjavnej snahe ma ich vystúpenie nenadchlo. Posledným účinkujúcim tohto dňa na tejto scéne boli Taliani WIND ROSE. Typický predstavitelia hrdinského power metalu nás preniesli na bojové polia a stredoveké zámky. Aj keď nepatrím k vyznavačom tohto štýlu, potešil ma aspoň spevák, ktorého spev aj znie ako mužský.

Na hlavnom pódiu som zachytil prvú skupinu PERCIVAL SCHUTTENBACH. Táto poľská formácia vo svojich radoch ukrýva hneď dve speváčky, jednu čelistku, gitaristu, basáka a bubeníka. Neviem z akého folklóru má táto partia čerpať, no skôr mi ich hudba prišla ako rock s violončelom a poľskými textami. Podobnosť s ruskou ARKONOU asi len ťažko budú popierať, no tým to hrá o niečo presvedčivejšie. Na záver svojho setu zaradili prekvapivo skladbu "Walk" od kultovej formácie PANTERA. Dosť nečakaný výber skladby, no každopádne potešila. Fíni AMBERIAN DAWN sa snažili strhnúť dav svojím druho-ligovým symfonickým metalom a vcelku sa im to aj darilo. Napriek tomu, že ich nová speváčka Capri spočiatku pôsobila dosť neisto, postupne svoje vystúpenie vygradovali a publikum ich vyprevadilo veľkým potleskom. Po nich nastúpili na pódium bojovníci z Faerských ostrovov TYR. Ich folk metal sa vyznačuje výraznými spevavými vokálmi, ktoré znejú hymnicky aj keď trochu monotónne. Pochopiteľne sa to celé točí okolo severskej mytológie. Bolo evidentné, že medzi prítomnými fanúšikmi majú kopec svojich priaznivcov. Prvou kapelou, pre ktorú som navštívil tento festival boli Nóri TRISTANIA. Ich zatiaľ posledný album "Darkest white" je klenotom ich tvorby a práve na skladby z tohto albumu som sa mimoriadne tešil. Žiaľ hneď na úvod musím skonštatovať, že počas celého vystúpenia mali mizerný zvuk, čo ich vystúpeniu ani trochu neprospelo. Bola to škoda, pretože hudobníci podali skvelý výkon a ukázali ako sa hrá prvá liga. Samozrejme najviac pozornosti na seba pútala krásna Mariangela Demurtas, ktorá spievala ako z veľkej knihy. Spolu s Kjetil Nordhusom predvádzali nádherné duety a skvele sa dopĺňali. Zo spomínaného albumu nakoniec zahrali päť zásekov ("Number", "Darkest White", "Himmelfall", "Requiem" a "Night on earth") a ich set patril k vôbec najlepšiemu, čo tento festival ponúkol. Poslednou kapelou tohoto dňa boli Rakúšania BELPHEGOR. Jediný zástupcovia black metalu na festivale predviedli svoju typickú blasfemickú show. Asi najextrémnejšie divadlo celého festivalu žiaľ opäť sprevádzal nie moc kvalitný zvuk. Celú akciu som mal dojem, akoby prvé kapely dňa mali najlepší zvuk a postupne sa len zhoršoval a zhoršoval. Skupina vystúpila s výročnou show (neviem síce v akej súvislosti) nazvanou LIVE RITUALS 2015. Ich vystúpenie bolo zahalené v hmle a z hudby sálala nenávisť a zlo. Setlist vystúpenia tvorili hlavne piesne z posledných dvoch albumov "Conjuring the Dead" a "Blood Magick Necromance". Ktovie čo si mysleli o tomto vystúpení heavy metaloví fanúšikovia, no vo mne zanechalo pozitívny dojem.

Druhý deň festivalu sľuboval tiež niekoľko kvalitných lákadiel, no dajme si najprv letmý pohľad na malý stage. Tam sa ako prvá predstavila domáca formácia ANNOYING DUST. Mladíci sa na toľko snažili, že ich vlastná premotivovanosť prevalcovala. Prílišná snaha a prehnaná túžba to poriadne na pódiu odpáliť mala žiaľ úplne iný efekt. Úplne iným dojmom pôsobili naši APRIL WEEPS. Aj keď ide tiež o mladú formáciu, je vidno že ich vystúpenia sú čoraz suverénnejšie. Zohratosť všetkých hudobníkov v kombinácii s nádejnou tvorbou tejto skupiny slávila svoj úspech. Ďalší slovenský zástupca na festivale DOOMAS z Novej Bane sa podobne prezentovali veľmi suverénnym vystúpením. Prilákali na svoje vystúpenie celkom slušný počet poslucháčov, ktorých následne dostali do varu a pod pódiom vznikol dokonca "circle pit". Na tom mal zrejme zásluhu aj aktuálny materiál skupiny, ktorý im vyšiel len nedávno pod názvom "LaMuerte". Ďalší zástupcovia domácej scény, ktorí robili dobré meno našej domovine. A to najlepšie nás ešte len čakalo. Na tomto pódiu mali ešte v sobotu vystúpiť ADOR DORATH, no tí nakoniec zo zdravotných dôvodov vystúpenie na poslednú chvíľu odvolali. Na hlavnom pódiu postupne vystúpili španielski symfonici DIABOLUS IN MUSICA  a podobne ladený DERDIAN z Talianska. Obidve kapely ma svojou produkciou neoslovili a tak som radšej vyhľadal najbližší tieň a tak trochu zregeneroval rozpálený organizmus. Nasledujúci STORMWARRIOR a FOLKSTONE mali na mňa podobný účinok a tak som si musel počkať na ôsmu hodinu večernú. To sa svojich nástrojov chytili FLESHGOD APOCALYPSE a odpálili svoje veľkolepé divadlo. Ich vystúpenie malo na mňa priam liečivé účinky. Je o mne známe, že isté metalové odnože mi nerobia dobre a toto bolo ako liečivý zábal. Majestátne skladby plné vznešených melódií nám predviedla skupina, ktorá sa behom pár rokov dostala hodne ďaleko. Uvidíme, či budú schopný napredovať a posunúť sa ešte o niečo vyššie. A prišiel čas na interpreta, ktorý si nachystal ďalšiu špeciálnu show. Pred viac ako dvadsiatimi rokmi vydali Fíni AMORPHIS svoj druhý radový album "Tales from the Thousand lakes", ktorý sa neskôr ukázal pre skupinu ako prelomový. A ten bude dnes večer náplňou ich večerného setu. Boli to časy, keď v skupine spieval gitarista Tomi Koivusaari a na ceste do skupiny mal ešte len namierené jej dlhoročný leader Pasi Koskinen. Toho neskôr vystriedal jej dnešný spevák Tomi Joutsen. Ten sa predstavil s novým imidžom, keď po rokoch zhodil svoje povestné dredy. No poklad v hrdle mu ostal a to je hlavné. Bez problémov tento borec zvláda tak melodické vokály ako aj deathový growl. Zvuk nebol opäť vôbec ideálny, no naštastie som si to časom prestal všímať a užíval si tento jedinečný set. Mal som to šťastie, že v čase keď tento skvost vyšiel sa mi dostal do rúk a okamžite si ma získal. Tu položili základy svojej neskoršej tvorby, typické melódie a postupy, ktoré ich vyniesli do prvej ligy. Skladby ako "Into hiding", "Black winter day" "The castaway" "Drowned Maid" či "Forgotten Sunrise" ani po dvadsiatich rokoch nestratili nič zo svojej krásy. Samozrejme po odohratí celého albumu doplnili set o niekoľko ukážok z debutového albumu a pár piesní z albumu "Elegy". Skladby "Better unborn", "Against widows" či "My Kantele" isto netreba nikomu predstavovať a skvele zapasovali k tomuto krásnemu výletu do minulosti. Úplný záver vystúpenia patril trochu zabudnutej skladbe "Folk of the North" z EP "Black winter day". Čo k tomu dodať. Nádhera. Poslednou kapelou sobotnej noci boli opäť zástupcovia fínskej scény FINNTROLL. Tí predviedli svoj štandard a roztancovali publikum, ktoré im bolo mimoriadne naklonené. To však nemožno povedať o oblohe, ktorá cez ich vystúpenie spustila poriadny lejak. A keďže som nechcel riskovať nejakú ujmu na foto technike, radšej som sa pobral do stanu. No aj z toho kúsku čo som videl, musím skonštatovať, že FINTROLL  patria k tomu málo dobrému, čo dnes folk metalová scéna ponúka.

Tak a máme tu posledný deň festivalu a opäť sa najprv pozrieme, čo sa dialo na menšom pódiu. Mladá kapela FREE FALL ponúkla moderný metal s ženským vokálom. Celkovo nijak neohúrili aj keď mali svoje svetlé chvíľky. Zvláštne pôsobila skupina v piesňach, v ktorých nespievala speváčka, ktorá iba sedela pri bicích a povzbudzovala spoluhráčov. Košickí WITHIN SILENCE ponúkli priemerný power metal s jemnou príchuťou IRON MAIDEN. Po nich nasledovali ďalší Slováci ANTHOLOGY s trochu svižnejším power metalom a mladou blondínkou za mikrofónom. Vzhľadom na zaujímavejší program na hlavnom pódiu som ďalšie kapely na malom pódiu vynechal. Hlavný stage nám už jedenástej hodine doobeda ponúkol slovenskú metalovú legendu GALADRIEL. Opäť sa potvrdilo to, čo som spomínal v predchádzajúcej časti. Prvá skupina mala opäť skvelý zvuk, čo len podtrhlo ich výborné vystúpenie. Aj napriek horúčave vytvorili magickú atmosféru a prilákali pod pódium veľké množstvo fanúšikov. Prekvapivo mi tento krát učarovali najmä staršie skladby. Nasledujúca trojica interpretov (WHYZDOM, TWILIGHT FORCE a GLORYHAMMER) sú opäť mimo môjho hudobného vkusu a preto radšej nekomentujem. Verím, že svojich fanúšikov potešili mierou vrchovatou. Mňa zaujal snáď len spevák posledne menovanej skupiny, ktorého príhovory medzi skladbami vskutku pobavili aj nezainteresovaného poslucháča. Po nich nasledovali ďalší zástupcovia folk metalu MANEGARM. Nepatrím síce k fanúšikom tejto partie, no po predošlých interpretoch mi prišlo ich vystúpenie vcelku vhod. Ich typickou črtou sú stredné tempá s jednoduchými melódiami a ráznymi refrénmi. Doma by som ich asi nepočúval ale naživo som pár piesní vydržal.

A tak konečne prišlo na ďalšieho interpreta, ktorý má prilákal na tento fest - DRACONIAN. Túto kapelu som naživo ešte nevidel a o to viac  som si ich vystúpenie užíval. DRACONIAN tvoria v podstate jednoduchú doom metalovú hudbu s využitím čistého ženského spevu a mužského growlu. Aj napriek absencii kláves vytvorili temnú atmosféru a okrem prierezu ich dosavadných albumov ponúkli dve novinky, z ktorých záverečnú "Heavy lies the crown" hrali naživo vôbec po prvý raz. Je pravda, že zo skupiny bola cítiť mierna nervozita, no svoj set odohrali bravúrne. Pomalé smútkom nasiaknuté piesne pohladili po duši a ich set ubehol ako voda. Aj keď som rád, že som ich konečne videl naživo, rockový klub tejto hudbe určite pristane viac. Nasledujúci TURISAS ponúkli veľkolepú folk metalovú show. Reakcie na ich vystúpenie boli skvelé, tak snáď to aj odzrkadľuje kvalitu ich vystúpenia. Ja opäť ostávam bez hodnotenia. Ja proste takejto hudbe nerozumiem a nemienim si vymýšľať nejaké nepodložené závery. Hlavnou hviezdou celého festivalu bola holandská EPICA, ktorá prilákala veľké množstvo fanúšikov. Skupina sľubovala veľkolepú show s ohňami a pyrotechnickými efektmi. Tie sa však nakoniec nekonali, no o tie predsa v princípe ani nešlo. Dôležitejšia je predsa len ich hudba a nie nejaké divadlo okolo. EPICA patrí na metalovej scéne medzi popredných predstaviteľov symfonického power metalu a ich koncerty stoja za to. Nijak inak to nebolo ani teraz. Nesmierne profesionálny výkon, entuziazmus a skvelý pódiový prejav. Simone Simons opäť odspievala koncert na výbornú a spolu s ostatnými hudobníkmi priviedli svojich fanúšikov do varu. Setlist koncertu pozostával štandartne z prierezu ich tvorby s dôrazom na posledný album "The quantum enigma". Skutočnosť, že kapela verí svojej tvorbe od debutu naznačuje fakt, že z neho odzneli hneď tri kusy. Je zaujímavé, že doma túto hudbu vôbec nepočúvam, no naživo ma dokáže osloviť, o čom sa presvedčil už tretí raz.

Iste ste si všimli, že tento ročník bol zameraný najmä na „frontwoman“ kapely. Nie je to ojedinelý dramaturgický zámer, no má svoje úskalia. Každopádne aj vďaka nemu som mal možnosť vidieť skvosty ako TRISTANIA, DRACONIAN či EPICA. K tomu by som pripočítal výnimočné vystúpenia skupín ako AMORPHIS, FLESHGOD APOCALYPSE či BELPHEGOR a dostávame víťaznú šesticu tohtoročného ročníku MADE OF METAL.

Festivalu prajem do budúcna veľa šťastia a snáď prežije v ťažkej konkurencii. Sám som zvedavý akým zložením skupín prekvapí na budúci rok. No mám taký dojem, že to nebude nič pre mňa, keďže pozvané extrémnejšie spolky nahradia interpreti z opačného pólu metalovej scény.

rozšírená galéria z festivalu FLICKR

Pridal: Martin Mayer
Foto: Martin Mayer

 
© 2016 HELLMAGAZINE
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky