reportaz_2015-07-09_Masters_of_Rock - HELLMAGAZINE

Hľadaj
Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

REPORTÁŽE

9.7.-12.7.2015 Masters of Rock - Areál Likérky Rudolf Jelínek, Vizovice, Česká republika



Moravský festival už niekoľko rokov patrí ku najobľúbenejším letným podujatiam a jeho dátum si značí do svojich kalendárov mnoho fanúšikov metalovej muziky. Aj tento rok malebné moravské mestečko Vizovice privítalo tisíce metalových nadšencov, ktorí na predlžený letný víkend prišli za oddychom, ale hlavne za skvelou muzikou, ktorú zostava kapiel ponúkala. Ale poďme pekne od začiatku. Hneď po našom príchode som bol trochu nemilo prekvapený hneď po vystúpení z auta. Pochopiteľne, že na parkovanie nebude požadovaný počet miest a ochota či už miestnych obyvateľov, alebo majiteľov firiem, ktorí otvorili svoje brány a poskytli priestory je viac než žiadaná, ale na druhej strane cena za parkovanie oproti minulému roku vystrelila závratne hore. Toľko moja kritika ku danej skutočnosti.

Po našom ešte pomerne skorom príchode už na pódiu žhavila dav kapela Fleret. Ich vystúpenie sme síce nestihli od začiatku, ale fanúšikovia sa už na ich skladbách  bavili. Free Fall kapela mne síce nie až tak známa, ale ich set bol pomerne chytľavý. Nemecká symfonická legenda Xandria to už mala s davom pomerne jednoduché. Ich tábor fanúšikov okamžite reagoval na každý tón a súhra kapela- publikum tu bola dokonalá. Zmenu štýlu priniesla kapela Mercenary. Aj keď publikum je tu viac menej zvyknuté na melodické heavy, power, speed metalové kapely neotočili sa ani kapele  tvrdšieho žánru. Dáni teda zožali celkom slušné ovácie a ich melodický death metal aspoň oživil ponuku dňa.  The Gentle Storm dve dámy Anneke a Karin, boli jednoznačným spestrením a svoje vystúpenie odohrali s plným nasadením a energiou,  ktorú odovzdávali ďalej do publika. Pomerne mladý projekt známych speváčok zaujal širokú fanúšikovskú základňu. Kamelot svojím speed power metalom a neskutočne energickým vystúpením si rýchlo podmanil dav. Kapelu U.D.O. netreba nikomu zvlášť predstavovať a kapela bez akýchkoľvek okolkov naprala svoje“ pecky“  do obrovského davu. Život, sila, energia a hlavne charizma bola zárukou pre neskutočne dokonalý koncert. Within Temptation ako hlavná hviezda  tu jednoznačne potvrdila svoj status, čoho dôkazom bolo aj rozjasané publikum, ktoré spievalo spolu s kapelou skladby, či už zo starších, alebo z aktuálneho albumu. Švédi Bloodbound aj napriek pokročilej hodine ešte dokázali pohnúť už trochu preriedeným a unaveným publikom. Niet divu, pretože kapela si vybrala festival na natáčanie koncertného dvd. Síce trochu s chybami, ale za to perfektne odohrali svoj set a publikum im to búrlivým prejavom dalo najavo.

Deň legiend. Aj takto by sa dal nazvať druhý festivalový deň. Piatok sa niesol v duchu starej českej školy a tak kapela Turbo už bavila pomerne veľké publikum.  Pri ich skladbách si zaspomínali skôr narodení, ako sa v dobe nedávno minulej (socializmus) snažili dostať na „občanku do kulturáku“ na ich koncert. Po strhujúcom hodinovom vystúpení sa na pódiu objavila ďalšia z legiend. Kanaďania Anvil boli síce davom očakávaná kapela, ale kapela bola tak trochu premotivovaná. Na jednej strane chceli fanúšikom už od začiatku poskytnúť skvelé vystúpenie, avšak tu by bolo na mieste, keby sa kapela držala porekadla menej je niekedy viac. Jednoducho stačilo vyjsť na pódium a odohrať bez zbytočného vyšperkovania svoje skladby. To čo tu predviedli návštevníkov totiž viac odradilo. Tak isto to bolo aj pri ďalšej kapele. Niežeby odradili, ale ich vystúpenie prišlo skôr trochu smiešne. Nechcem však nejako  dehonestovať  kapelu, pretože po hudobnej stránke ponúkli speed metal par excellence, avšak ich zovňajšok by mali brať trochu striedmejšie. Serious Black bola pomerne očakávanou kapelou, ale v tomto prípade  ich vystúpenie „pozdržali“ isté technické problémy. To ale vynahradili fanúšikom skvelou show, po ktorej nálada publika išla iba hore, pretože na scénu vybehol Gus G so svojou kapelou. Myslím, že hudobnú biografiu tohto gitaristu nie je potrebné  predstavovať (kto by však nevedel odporúčam internetové vyhľadávače). Gus okrem svojej geniálnej tvorby zaradil do programu aj skladby od Ozzyho Osbourna, Dream Evil či Firewind. Prečo? No neviem asi len takJ. Trochu zmeny nezaškodí a tak na pódium si prišli zaskákať hardcore punk, rap metal či rapcore, alebo nejako podobne hudobne zaškatuľkovanú kapelu Dog Eat Dog. Kapela aj napriek teplu, ktoré bolo poobede publikum priviedla do varu. Frontman John Connor neustále komunikoval s už vtedy jeho davom a v tom teple aj chladil publikum z vodnej zbrane. Poobede boli teploty už skutočne neznesiteľné a tak sa ľudia schladzovali nielen v mega stanoch s pivom, ale aj využívali množstvo atrakcií, ktoré festival ponúkal. Či už to bola oddychová zóna, nafukovacia lezecká stena a pre najodvážnejších tu bol nachystaný aj bungee jumping. A tak po schladení, oddychu a večeri sme spolu s fotografkou museli prehodiť oblečenie, pretože s približujúcou sa večernou hodinou sa začalo citeľne ochladzovať. Napriek tomu však publikum len hustlo, pretože festivaloví, ale aj jednodňoví návštevníci tak ako predošlý večer naplnili areál likérky takmer na prasknutie. To bola tá správna atmosféra a švédsky metalisti Hammerfall mohli začať svoju fantastickú show. Svoje vystúpenie postavili na istote a z ich bohatého repertoáru povyberali to najlepšie. Veď rokmi overené skladby na koncertoch bola istota na publikum a to sa na ich návnadu dokonale chytilo. Deň legiend pomaly končí a bodku za nim dáva famózny Zakk Wylde a jeho Black Label Society. Na scéne sa objavila stena z lampových marshallov a aj keď s polhodinovým oneskorením Zakk zatriasol davom. Táto hudobná ikona bolo asi to posledné čo publikum ešte držalo v pomerne chladnom počasí, pretože po jeho vystúpení sa väčšina išla zahriať na niečom tekutom, ale boli aj takí čo to v dnešný deň takpovediac „už zapichli“. Veď sily treba šetriť aj na nastávajúci víkend.

Začiatok víkendu začal horúco. Nielen počasie, ale aj kapely opäť dostávali do varu návštevníkov a tak dopoludnie patrilo domácej scéne. The Agony a Six Degrees of Separation už pritiahli dav ku pódiu a Dymytry už mali publikum predvarené. V tento deň ako keby platilo „čím väčší blázon tým väčšie publikum“ a tak Avatar si už užívali pomerne veľké ovácie. Česká legenda Arakain je už takmer stálicou festivalov, ale aj keď nevystupujú so svojou prominentnou bývalou speváčkou vedia, že ich pravé miesto je pred početným publikom. Legenda českého metalu bavila svojimi nesmrteľnými skladbami a ich vystúpenie vygradovalo v prídavkoch, kde si ako posilu zavolali aj kapelu Dymytry. Po nich to na pódiu však citeľne opeknelo, pretože nastal čas pre štyri krásne rockové dámy, ktoré sa nazývajú Crucified Barbara. Dámy očarili nielen svojim vzhľadom, ale hlavne muzikou. Zmes poctivého motorkárskeho dirty rock´n´rollu bol príjemným spestrením. Trochu psychedelického rocku v podaní Blues Pils tak trochu odstrašil. Kapela sa síce snažila, ale publikum tu bolo predsa len z iného cesta. Náprava prišla v podobe Delain a tak sparný podvečer spríjemnili svojim vystúpením. Po tomto vystúpení sa na pódiu mala konať súťaž v speve. Z môjho pohľadu dobre myslená, ale neprávny výber súťažiacich. No čo už. Aspoň zúčastnené dámy dostali milý darček od usporiadateľa a ten im bude pripomínať ich osobný (trapas) výkon na pódiu (zosnulý hudobník, podľa ktorého  bolo na jeho počesť pomenované pódium by sa musel za hlavu chytať J ). Nasleduje  silná zostava sobotňajšieho večera. Kapela Krokus si tu napravila svoj rest z minulého roku, pretože vtedy pre zdravotné problémy jedného člena kapely nemohli odohrať svoj set. Čakať sa oplatilo, pretože kapela svojim vystúpením splnila sen postaršej časti publika, ale ani tí neskôr narodení sa nesmiali šedinám postarších rockerov. Skôr naopak. Ich muzika oslovila novú generáciu. Na scéne sa objavuje ďalšia z legiend. Gotthard hneď od úvodu vyrukovali so svojim pompéznym hardrockom. Budem sa tu už opakovať, ale opäť ďalšia rana na istotu. Toto je devíza starých a známych kapiel, pretože pri menšom úsilí strhnú dav od prvej skladby. Ale ich show bola dokonalá a ani som si neuvedomil ako rýchlo pri dokonalosti , ktorú predviedol Gotthard uplynul čas. Ďalšie meškanie, ale tento krát to malo svoje opodstatnenie. Powerwolf aj napriek tomu, že posunul oficiálne vydanie albumu Blessed & Possessed vopred avizoval prekvapenie, ktoré má pre fanúšikov. Tým prekvapením bola špeciálna pyrotechnická show. Kapela tak urobila nielen pre oko diváka, ale aj preto, že sa rozhodla túto skvelú atmosféru zvečniť v podobe DVD. Už len čakať na jeho vydanie. Záver sobotňajšieho večera patril kultovej punkovej legende The Exploited. Aj keď sa dav preriedil punkáči ešte z „pozostalých“ vyžmýkali posledné sily a to už bola definitívna bodka za tretím festivalovým dňom.

Nedeľný program síce začal síce začal zaujímavým programom, ale publikum už bolo trochu poslabšie. Bolo vidno, že posledný deň už akosi každý stráca sily a horúčava ktorá už od predošlého dňa „opekala“ všetko navôkol bola neznesiteľná. Nebolo nič zvláštne počuť a vidieť sanitky, ale tento krát nebehali pre mnoho násobne zvýšené promile, ale pre úpaly a kolapsové stavy. Preto sme sa aj my rozhodli tento kritický čas, kedy bolo najväčšie riziko nepriaznivých účinkov počasia  prečkať niekde v chládku. Avšak do horúčavy nás vytiahla kapela Harlej. Klasický český „bigbít“ s veľkou dávkou humoru a irónie. Niet čo dodať. České kapely proste majú talent na to ako zaujať, robiť si srandu z každého a zo všetkého a pritom nikto nebude urazený. Aj keď Ja osobne preferujem kapelu z čias pôvodného speváka Vláďu Šafránka nemôžem ich setu vytknúť absolútne nič. Nasledujúca kapela bola z gothic-rockového súdku. Nemecký Lacrimas Profundere svojou muzikou silne pripomínajúcou iné veličiny daného žánru, publikum až tak veľmi nezaujali. Aj keď to bolo melodické, chytľavé dav na nich reagoval pomerne vláčne. Alebo sa mýlim a za statickosť davu mohla veľká horúčava? Neviem. Na opačnej strane totiž počas ich vystúpenia ovlažovali ľudí vodou z požiarnici. Okrem toho, že to bol veľmi dobrý nápad takto ochladzovať tak požiarny zbor si týmto získal mnoho svojich „fanúšikov“ a pri ich aute to vyzeralo ako keby práve vystupovala hlavná hviezda J. Hasiči sa so svojim pódiom stiahli a prenechali tak svoje publikum kapele Voodoo Circle, ktorá očarila svojim hardrockom. Niet sa čo čudovať, veď v kapele boli samé osobnosti z daného žánru čo je mnoho krát zárukou a rana na istotu pre publikum. Niekedy aj preto, lebo muzika nezaujme a známe „ksichty“ to predajú, ale toto nie je prípad tejto kapely, ale iba moje suché subjektívne konštatovanie. Konečne večer a horúčava mierne poľavuje a tak hustne aj dav. Začína silná večerná paľba a ako prvá si to na publikum zamieri Sonata Arctica. Kapela už vie čo na fanúšikov zaberá a svoj program zostavila priam na želanie publika. Jediné čo každého trochu zarazilo bol zmenený výzor speváka Tonyho. V publiku už začal boj o každý kúsok voľného miesta, pretože vyvrcholenie posledného dňa, ale aj celého festivalu sa už približovalo a Gamma Ray ešte do davu nahádzalo svoje paľby. Ich set pozostával z prierezu všetkých albumov, avšak frontman Kai a jeho spoluhráči mi prišli na pódiu nejakí vláčny. Či ich zmohla horúčava, alebo to už bola len únava to neviem, ale kapela mi pripadala ako po nejakom fláme J. A je to tu. Záver festivalu sa blíži a Nightwish ho uzavreli v grandióznom štýle. Množstvo pyrotechniky, ktorá dodávala skvelý vizuál celému ich vystúpeniu potvrdila kvality a status mega hviezdy. Aj keď ich tábor fanúšikov je tiež rozdielny, pretože mnoho z nich akosi nevie stráviť neprítomnosť Tarji Turunen. Aj keď Tarja je ikona či už v minulých dobách v kapele, alebo na svojej sólovej kariére Floor Jansen je konečne adekvátna náhrada bývalej ikonickej mega hviezdy. V jej podaní skladby zneli mimoriadne energicky a spolu s teatrálnym pódiovým prevedením ponúkli strhujúce vystúpenie.

Na záver: Nemám čo dodať. Festival je z roka na rok lepší, ale aj väčší. Nemyslím tým len kultúrny program, pretože o jeho kvalite sa tu nedá ani v najmenšom pochybovať. Na mieste je vyzdvihnúť celkovú organizáciu, ale aj ponúkané atrakcie na využite oddychu. Z hľadiska návštevnosti však areál začína byť nepostačujúci, ale to je len dobre, pretože fanúšikovia si Masters Of Rock zobrali ako top festival. Len miestny obyvatelia by sa mali už tak trochu zamyslieť, pretože si za svoju „ústretovosť“ už nevedia koľko zapýtať. Aj keď toto je mimo organizačných záležitostí návštevník sa s týmto stretne hneď po príchode a mnoho ľudí bolo dosť pobúrených nad týmito preplatenými službami.

Pridal: Michal Roháč
Foto: Andrea Boksová

 
© 2016 HELLMAGAZINE
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky