reportaz_2015-05-28_Accept - HELLMAGAZINE

Hľadaj
Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

REPORTÁŽE

Accept, Unisonic, Masterplan, Reds´Cool, Midnight Scream, Anstratus 28.5.2015 Amfiteáter Banská Bystrica



Ako už bolo vopred avizované banskobystrický „Amfik“ po veľmi dlhej dobe zažil poriadnu metalovú akciu. Takže keď nastal deň D vybrali sme sa aj my pozrieť na veľkolepý koncert nemeckých heavy metalových veličín ktorým robili doprovod aj skvelé tuzemské kapely. My skorej narodení si túto kultúrnu súčasť mesta pamätáme veď v minulosti sme tu navštívili mnohé rockové a metalové veličiny a jedna z nich sa sem o dva týždne po dvanástich rokoch vráti (kto nevie o koho ide prezradím, že je to Nightwish). Ale vráťme sa ku pointe toho čo som chcel povedať. Po dlhých rokoch keď bola táto kultúrna dominanta Banskej Bystrice zatvorená si mladšia generácia ani nevedela vybaviť kde sa legendárny Amfik nachádza a mnoho mládeže jeho brány prešlo po prvý krát len pripomeniem, že Banská Bystrica ho tu už má dlhé roky. Stačilo len pokosiť trávu a trochu ho „spojazdniť“, ale za tých niekoľko dlhých rokov to mocipáni mesta neriešili. Toto je však len moje subjektívne konštatovanie a rozhodne nebude primárnou súčasťou mojej reportáže, aj keď zmeny som si tu všimol len v nových laviciach na sedenie. Samotná organizácia koncertu bola na vysokej úrovni aj keď trochu by sa dalo polemizovať o tom či to bol len koncert alebo jednodňový festival, pretože tu vystúpilo dokopy šesť kapiel. V duchu hesla za málo peňazí veľa muziky tu platilo doslovne a rozhodne kvantita nebola na úkor kvality a každá z kapiel bola hodná statusu hlavnej hviezdy.

Ako prvá pred početný dav vystúpila banskobystrická old school trash metal smečka Anstratus. Svojim vystúpením správne nakopli dav. Kvalitný zvuk, perfektná zohratosť kapely a suverénny pódiový prejav bola istota na publikum, pretože dav sa len zhusťoval. Anstratus je priam učebnicový príklad toho ako by mala kapela v žánri v ktorom sa chce predať znieť a vypadať. Napriek tomu, že sa tu jedná o mladých chalanov na svojom konte už majú mnoho vystúpení. Minulý rok totiž zaslúžene vyhrali súťaž Wacken Metal Battle a tak si aj na festivale Wacken Open Air vyskúšali čo zaberá na veľké publikum. S rovnakými skúsenosťami, len o čosi väčšou muzikantskou praxou rozpaľovali dav aj Midnight Scream. Počas ich setu sa síce publikum trochu preriedilo, ale to malo za dôsledok dlhé čakanie pri stánku zo zlatistým mokom. Tu sa dostávame ku prvému slabšiemu miestu tohto podujatia. Na veľké množstvo návštevníkov proste nie je možné aby bol len jeden stánok s výčapom. Situáciu však vyriešili ako usporiadatelia tak aj fanúšikovia a vo veľkom sa nakupovali celé preložky plechovkového piva. Set Midnight Scream očividne publikum zaujal pretože aj napriek vytknutému nedostatku s občerstvením publikum len hustlo. Aj keď sa kde tu objavila nejaká tá chybička Pali Ďuriš a spol. to majú odpustené. Veď nehrali na playback a pri živom hraní je to predsa bežné, že sa kde tu stane malé zakopnutie. Nevadí. Pre mňa ako aj pre fanúšikov to bolo vynikajúce vystúpenie vynikajúcej kapely. O nič horšie si nepočínali ani ruský hardrockeri Reds´Cool. Ich vystúpenie značne urobilo dojem na pánov so šedinami (nechcem sa týmto prirovnaním nikoho dotknúť). Opäť vynikajúco odohratý set, kontakt kapely s publikom bol úžasný a kapela sa bavila spolu s ním. Aj keď pre väčšiu časť publika boli Reds´Cool neznámou kapelou tak rozhodne nikoho nesklamali a získali si tu určite mnoho potencionálnych fanúšikov. Po krátkej prestávke sa objavila „prvá hviezda večera“ Masterplan. Niet pochýb o hudobníckych kvalitách Mr. Grapowa, ale tu bolo ich vystúpenie pre mňa pomerne veľkým sklamaním, pretože basgitarista Jari a klávesák Axel boli nahradený inými hudobníkmi a tak táto zostava na mňa pôsobila ako rýchly zlepenec. Nič však nemôžem vytknúť zostave skladieb, pretože kapela zo svojich piatich albumov urobila skvelý prierez a ich set bola istota na publikum. Tu sa však aj napriek snaživosti „náhradníkov“ a skvelému výkonu Ricka, Rolanda a Marthusa podpísal na výslednom efekte druhý negatívny element v podobe mizerného zvuku. Pán zvukár zrejme nemal svoj deň, pretože aj Unisonic bojoval s rovnakým problémom. Pre mnoho fanúšikov nemeckého rýchleho melodického metalu sa ich vystúpením splnil sen, pretože zhliadnuť na pódiu vedľa seba Kaia Hansena a Michaela Kiskeho je rozhodne skvelé. Neodpustím si opäť raz svoj uštipačný názor, ale sila osobností je v tomto prípade väčšia ako kreatívny potenciál kapely. Na jednej strane musím pochváliť, že aj napriek problémom, ktoré svojou prácou spôsobil pán ktorý mal na starosti zvuk a kapela počas svojho setu s týmto očividne bojovala predviedla skutočne vynikajúce vystúpenie. Na druhej strane bola statickosť publika, pretože sa na ich repertoár „chytala“ poskromnejšie s výnimkou starých „Keeperovských“ March Of Time a I Wan´t Out. Krátko pred desiatou hodinou večer sa z reproduktorov ozvali prvé tóny úvodnej skladby Stampede z aktuálneho albumu Blind Rage a Accept tak odpálili svoju viac ako dvojhodinovú show. Niekto ich velebí a niekto ich zatracuje, pretože mnoho metalových fanúšikov zdieľa názor že „Bez Dirkschneidera to už nie je Accept“( to je údel každej veľkej heavy metalovej kapely po výmene frontmana). Pre mňa osobne je Mark Tornillo adekvátnou náhradou za Uda a dokonca si dovolím smelo tvrdiť, že je dvakrát tak dobrý (smelo sa teraz pustite do mňa „Starý Accepťáci“ J) ako aj nováčikovia v ich radách Uwe Lulis (ex-Grave Digger, ex- Rebellion) a Christopher Johnson. Opäť rana na istotu a kapela pomedzi skladby Dark Side of My Heart, Stampede, Dying Breed excelentne popretkávala aj nesmrteľné skladby z čias ich prvej zlatej éry Midnight Mover, London Leatherboys, Restless and Wild či Princess of the Dawn. To už bola pokročilá nočná hodina a výrazne sa ochladilo, ale dav si aj napriek tomu kapelu vyžiadal späť na pódium. Veď to by sa nedalo aby neodzneli Metal Heart a Balls to the Wall po ktorej sa už kapela definitívne rozlúčila s početným publikom.

Na záver: Výkonu kapiel nemám čo vytknúť, pretože každá z nich podala brilantný výkon a svoje vystúpenie odohrala ako o život. Usporiadateľ aj napriek už vytknutému „prúseru“ s výčapom svoje podujatie zorganizoval chválihodne. No a zvuk? Škoda, pretože pán zvukár si po tomto koncerte zaslúži „strhnúť prémie J“ lebo svojou prácou dosť poškodil Masterplan a Unisonic. Avšak kto prišiel neoľutoval a zabavil sa a kto neprišiel môže len veľmi ľutovať a plakať, že si nechal tak skvelé podujatie uniknúť.

VIDEO Z KONCERTU V BB

Pridal: Michal Roháč
Foto: Andrea Boksová

 
© 2016 HELLMAGAZINE
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky