reportaz_2015-03-13_Devin_Townsend_Project - HELLMAGAZINE

Hľadaj
Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

REPORTÁŽE

DEVIN TOWNSEND PROJECT, PERIPHERY, SHINING
13. marec 2015, Majestic Music Club (MMC) Bratislava



Dlhočizný rad pri vstupe do klubu MMC končiaci až niekde pred budovou YMCA bol predzvesťou výnimočného večera s jedinečnými hudobnými zoskupeniami. DEVIN TOWNSEND PROJECT a SHINING vystúpia v Bratislave (ako aj na Slovensku) po prvý raz, čo je hlavným dôvodom veľkého záujmu fanúšikov, ale rovnako tak aj žánrová rozmanitosť dnešných vystupujúcich stojí isto za obrovskou návštevnosťou. No a keď sa snúbia spomínané okolnosti s piatkovým večerom, podmienky už ani nemôžu byť ideálnejšie. Okrem nórskych jazzových maniakov SHINING robia na turné Devinovi Townsendovi spoločnosť aj djentoví novátori PERIPHERY.

Neviem kto by si to zaslúžil viac, ale otvárajúcou kapelou, ktorá dostáva časovo najmenej priestoru boli nórski SHINING. Avšak ten 35 minútový set stál naozaj za všetky prachy. Ich svojské zlúčenie pre mnohých neuchopiteľnej jazzovej muziky s metalom vytvára totálny hudobný úlet, v metalových sférach dosť vzdialený od hraníc konvencie a metalovej klasiky. A práve kvôli tomu by som nikdy nepovedala, že budem z ich koncertu taká unesená. Ich náročné hudobné albumy určite nie sú na každodenné počúvanie, úprimne u mňa takmer na žiadne počúvanie, ale na živo je to asi to najlepšie, čo ste kedy videli, počuli, zažili. Sympatický Munkeby s celou družinou majú neoceniteľnú superschopnosť upútať publikum hneď zo začiatku setu a nestratiť ich pozornosť až do jeho konca. Pri štartujúcej skladbe „The Madness and the Damage One“ ktorá znie akoby MUSE požrali nejaké halucinogény, Munkeby obsluhoval gitaru ako aj nemalú časť setu. Saxofón však nebol odsunutý na druhú koľaj, veď jeho chaotické rytmy stoja za najšialenejšími pasážami, keď Munkeby pôsobí akoby bol v tranze. Šialená rýchlosť, chaotické rytmy saxofónu a gitár, stupňovanie každej skladby do bezhraničných extrémov a Munkebyho zefektovaný neľudský rev vytvorili naozaj jedinečný hudobný zážitok.

Marylandskí PERIPHERY už svoj premiérový koncert u nás odohrali ako predskokani BETWEEN THE BURIED AND ME v bratislavskom Randali zhruba tri roky dozadu. Tentoraz prichádzajú do väčšieho MMC klubu okrem iného predstaviť aj skladby z nového dvojalbumu „Juggernaut: Alpha“ a „Juggernaut: Omega“. Prvým koncertom u nás sa zapísali v mysliach fanúšikov vo veľmi pozitívnom svetle a dnes ich publikum privítalo naozaj vrúcne a isto aj s veľkými očakávaniami. Rozpačitý začiatok setu však moje počiatočné nadšenie trocha uzemnil. Strnulo pôsobiaci hudobníci, Sotelov krivkajúci spev a celková (ne)zohratosť kapely boli rušivými elementami v úvode setu, ale kapela sa pozvoľne rozbiehala a v druhej tretine koncertu už boli hudobníci ako ryby vo vode. Nové skladby tvoriace väčšinu setu zahrali na výbornú. Keďže ide o dvojalbum, na živé hranie vybrali z neho tie najlepšie tracky - „Scourge“, „Nanosphere“, či „Alpha“ s nintendovým introm. A aj keď mi Spencerov klasický spev až tak nevadí, mohol by viac načrieť do jeho extrémnejších polôh, ako tak urobil v skvelej skladbe „The Bad Thing“. Zobrať PERIPHERY na toto turné bol zásah do čierneho, keďže sami o sebe ako progresívna a experimentálna kapela prilákali mnoho fanúšikov, ktorí by na samotného Devina možno ani neprišli. Väčšina hovorí pri ich mene o hudobnom žánri djent, ale ja už som totálne stratená v týchto tzv. djentových kapelách a podľa mňa 90% z nich o djent ani nezavadilo, keď ako referenčnú kapelu beriem matematikov MESHUGGAH. Vplyv tam určite je a členovia PERIPHERY sú nadmieru talentovaní hudobníci, gitaristi vedia obsluhovať dokonca osemstrunové nástroje, ale radšej by som hovorila o progresívnom metale. Ich hudba je rôznorodá, plná rytmických a melodických zvratov, skladby sú úžasne pestré a ak by sa dali nakresliť, bola by to exotická koláž stoviek farebných odtieňov. Koniec koncov sa im koncert vydaril a boli nielen kontrastnou kapelou ale aj energickou predohrou pred samotným Devinom.

Pol hodinová prestávka na upratanie pódia pred hlavnou kapelou bola vyplnená vtipnými fotkami kapely DEVIN TOWNSEND PROJECT bežiacimi na dvoch postranných obrazovkách, ktoré sa spolu s krátkym filmom so Ziltoidom podieľali na pobavení celého osadenstva klubu. Devin má zmysel pre humor a ako aj sám tvrdí, veľmi ho baví vytváranie bizarných postavičiek s príbehom akou je aj Ziltoid. Možno aj preto je ostatný album DTP pokračovaním príbehu o tomto alienovi. Ale dnes sme tu kvôli koncertu a rozoberať zámery, či koncepciu Devinových diel by bolo zbytočné.

Hudobný šialenec a génius v jednej osobe Devin Townsend s jeho tvorivým pretlakom dokázal doposiaľ vyprodukovať nespočetné množstvo albumov, či už v legendárnych STRAPPING YOUNG LAD, ako sólový hudobník, ale aj v mnohých ďalších zaujímavých projektoch. Dnes tak ako aj inokedy prišiel na pódium vo všetkej skromnosti, dobre naladený, a práve skladby jeho sólovej dráhy, či projektov tvorili celý dnešný setlist. Okrem charizmatického Devina a jeho spoluhráčov pri pohľade na pódium asi každého pohľad spočinul na monštruóznej zostave bicích Ryan Van Poederooyena. Ani som zo začiatku neverila, že využije každý činel a ani nakoniec netuším, či sa tak aj stalo. Všímať si pri charizmatickom Devinovi aj jeho spoluhráčov bolo dosť náročné. Dnešný večer patril jemu, nadšené osadenstvo klubu mu zobalo z ruky a kvôli častému ďakovaniu sa zdalo, že bol sám prekvapený takým vrúcnym prijatím slovenskými fanúšikmi. Výberom skladieb ulahodil rozhodne každému priaznivcovi, keďže sa staršie veci prelínali s tvorbou z nových dosiek. Ak to však berieme komplexne, koncert plynul v strednom rytme a čím ďalej tým viac toto plazivé tempo malo jemne ubíjajúci účinok. Zaspaniu však zabránili svižnejšie hity ako „Namaste“, „Addicted“, či klipovka „Lucky Animals“, ktorej refrén skandoval celý MMC klub. Písať o tom, aké nadšené bolo celé publikum bez ohľadu na tempo dnešného setu, snáď ani nie je potrebné. Som si istá, že spokojných ľudí tu dnes bolo viac ako tých sklamaných. Kolonku Devinova premiéra na Slovensku v súkromnú koncertnom denníku si môžeme odfajknúť s poznámkou – jeden z najlepších koncertov v MMC vôbec.

Devin Townsend s kapelou nám pripravil skvelý hudobný zážitok. Znova ukázal svoju neuveriteľnú skromnosť a neskonalú radosť z toho, že prostredníctvom svojej hudobnej tvorby môže nielen potešiť ušné bubienky fanúšikov, ale takisto ich aj pobaviť a celkovo vytvoriť pozitívnu atmosféru. Mám pocit, že práve to je jeho poslaním. Jednoducho nám robiť radosť a spríjemniť večer skvelým koncertom. A dnes sa mu to podarilo.

Pridal: Petra Šrámková
Foto: Martin Mayer

 
© 2016 HELLMAGAZINE
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky