reportaz_2015-03-01_Crowbar - HELLMAGAZINE

Hľadaj
Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

REPORTÁŽE

CROWBAR, DOGMA Inc.
1.3.2015, Randal, Bratislava



V posledných rokoch sme mohli zaznamenať zvýšený počet kapiel, ktoré očarila sila a emočná hĺbka sludge metalu. Nejde síce o nejaký výrazný boom, no oproti minulosti je to radikálny rozdiel. Je však len jedna, ktorá hrala sludge v časoch, keď tento termín ešte nik nepoužíval. A sú to práve CROWBAR. Ťažkotonážna mašina s brutálnymi gitarovými riffmi a valivou rytmikou, ktorá položila základy tohoto svojského hudobného žánru.

Ešte pred nimi však vystúpili DOGMA Inc. zo Šaľe. Jeden lokálny predskokan je celkom príjemná zmena a tento zvyk by si mohli organizátori osvojiť aj do budúcna. Skupina produkuje celkom zaujímavý mix metalu a hard coru, okorenený prvkami pripomínajúcimi kapely ako C.O.C. či DOWN, čo od hlavných hviezd večera už je len na skok. Napriek tomu, že sa chalani snažili rozhýbať prítomných divákov, publikum ostalo chladné s asi dvojmetrovým odstupom od pódia. A tak vznikol dojem, že skupina hrá len pre prítomných fotografov. Je to škoda, pretože  hudba DOGMA Inc. vôbec nie je na zahodenie a mňa ich produkcia vcelku zaujala. Pochváliť musím najmä speváka a gitaristu, ktorí dali do vystúpenia celé svoje srdce a energiu. Sympatické na kapele bolo aj to, že sa nenechali znechutiť a odohrali svoj set so cťou a skromnosťou.

Po nezbytnej pauze na pódium vyšli CROWBAR, nazvučili sa a ohlásili, že za päť minút
sa začína. Svoje vystúpenie odpálili fantastickou skladbou „The Cemetery Angels“ z ich predchádzajúceho albumu „Sever the Wicked Hand“. Kto pozná túto skladbu mi dá iste za pravdu, že ide o jednu z najvydarenejších piesní skupiny vôbec. Absolútny vrchol skladby prišiel v jej závere, keď skupina spomalila na minimum a začala na naše truhly hádzať temnotou nasiaknutú hlinu. Toto sú momenty, pre ktoré túto kapelu milujem. Nasledovali pecky z ich posledného albumu „Symetry in Black“ premiešané so staršími kusmi. Medzi najvydarenejšie položky setlistu patrili skladby „Conquering“,  „Self-Inflicted“, „All I Had“ a megahit „Planet Collide“. Za zmienku rozhodne stojí aj cover od LED ZEPPELIN „No Quater“, ktorý sa kapele mimoriadne vydaril. Mne osobne v setliste chýbali len skladby „Dead Sun“ a „Nothing“. Tie však hrávajú len málo, čo je vzhľadom na ich kvalitu škoda. Na poste basgitaristu sa nám predstavil nový člen ansámblu Jeff Golden, ktorý nahradil Patricka Brudersa (aktuálne v zostave DOWN). Na pódiu síce pôsobil trochu staticky, no svoj nástroj ovládal bezchybne. Spolu s bubeníkom Tommy Buckleym tvorili pevný rytmický základ, ktorým valcovali cestu gitarovým riffom Matthew Brunsona a Kirk Windsteina. Spolu s Kirkovým hrdelným vokálom vytvorili neopakovateľnú atmosféru, ktorú korunoval skoro bezchybný zvuk

Kirk Windestein tlačí svoju kapelu už dvadsaťpäť rokov vpred a nikdy zo svojej cesty nevybočil. Nekompromisnosť a buldočia výdrž vytiahla skupinu na post legendy. Najväčšiu zásluhu na tom majú najmä posledné tri radové albumy, ktorými sa posunuli na vyšší level.

Pridal: Martin Mayer
Foto: Martin Mayer

 
© 2016 HELLMAGAZINE
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky